Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Marek Polakovič, advokát so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov proti žalovaným: v 1.) rade A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/ XX, XXX XX A., v 2.) rade F. G. C., A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Hagyari & Partners, s. r. o. Vlčkova 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 04, IČO: 51/473 208 v spore o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -140 zo dňa 13.06.2022 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaným v 1.) a 2) rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobkyne o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané zamietol a žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (pôvodný žalovaný v 3/ rade, ktorého dedičmi sú práve žalobkyňa a žalovaní v 1/ a 2/ rade, zomrel dňa X.X.XXXX)

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení neobstojí, pričom takýto dôvod nie je daný v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým. Tento dôvod vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. V danom prípade však sama poručiteľka zavinila, že žalobkyňa o ňu v poslednom období pred jej smrťou neprejavovala opravdivý záujem. Žalobkyňa poukázala na to, že otec v roku 2006 daroval jej a jej manželovi pozemok, na ktorom si postavili rodinný dom, ktorý bezprostredne susedí s pozemkom a rodinným domom rodičov. Spočiatku boli vzťahy medzi nimi dobré, neskôr sa zhoršovali. Rodičia nerešpektovali prosby žalobkyne o zachovanie elementárneho súkromia na darovanom pozemku a v ich rodinnom dome. Snaha o dohodu a korektné spolunažívanie bola poručiteľkou odsúdená. Poručiteľke bola uložená aj sankcia za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Vzhľadom na zhoršené vzťahy a v záujme zachovania zdravia a súkromia došlo logicky k obojstranne nižšej frekvencii udržiavania spoločenských vzťahov, pričom žalobkyňa mala vždy snahu a záujem vychádzať s poručiteľkou normálne, prejavovať jej úctu a v rámci možností jej pomáhať. Žalobkyňa uviedla, že dôvod vydedenia podľa nie je daný, nakoľko nezáujem žalobkyne bol vyvolaný poručiteľkou samou.

3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného v 3/ rade, ktorý k žalobe uviedol, že s manželkou mali na parcele I. XX/X urobenú záhradku ešte dávno pred prevodom pozemku na žalobkyňu a jej manžela, pričom medzi nimi a ich dcérou bola konkludentne uzavretá ústna dohoda, že budú môcť túto záhradku nerušene naďalej užívať. Poukázal na to, že svojej dcére pravidelne pomáhali jednak čo sa týka starostlivosti o deti, ako aj finančne. Najskôr jej kúpili jednoizbový byt za 300.000 Sk, ktorý následne dcéra s manželom speňažili za vyššiu sumu. Potom jej poskytli pôžičku 200.000 Sk na kúpu väčšieho bytu, ktorý taktiež výhodne speňažili. Následne, potom, čo sa sťažovali, že majú v bytovke zlých susedov, ponúkli žalobkyni a jej manželovi možnosť postaviť dom na jeho pozemku v dobrej viere, že budú spoločne hospodáriť na záhrade a tešiť sa v starobe z vnúčat. Preto žalovaný v 3/ rade odkúpil od svojho brata podiel na tomto pozemku za 250.000 Sk a parcelu daroval žalobkyni a jej manželovi. Z dôvodu krátkosti času si ani nezabezpečil vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní ich záhradky. Pri výstavbe a zariaďovaní rodinného domu poskytol dcére a jej manželovi finančnú podporu v hodnote asi 77.000 Sk. Výrazné problémy začali vtedy, keď žalobkyňa so svojim manželom na neho a jeho manželku tlačili, aby na nich previedli dom a prístupovú cestu, pričom žalobkyňa uvádzala, že keď to neurobia, tak manžel opustí ju, ako aj ich deti. Uviedol, že zhoršenie vzájomných vzťahov nastalo vždy po návšteve svokrovcov žalobkyne. K nátlaku žalobkyne a jej manžela sa spolu s manželkou vyjadrili tak, že im nemôžu darovať svoj dom a pozemok, pretože chcú mať istotu pre seba a majú taktiež ešte ďalšie dve deti. Táto požiadavka žalobkyne a jej manžela sa stupňovala, pričom pohrozili, že pokiaľ ich požiadavke nebude vyhovené, zakážu im styk s vnúčatami – deťmi žalobkyne. Žalobkyňa so svojim manželom si nainštalovala na svojom pozemku kamerový systém, ktorým snímali aj pozemok žalovaného v 3/ rade. Mali tiež požiadavky na odstránenie ich brány, zrezanie čerešne a odpratanie palivového dreva za účelom výstavby garáže. Aby zamedzili využívanie spoločnej záhradky začali s výstavbou plota, ktorý mal zamedziť prístup žalovaného v 3/ rade a poručiteľky na záhradku a do pivnice, pričom o tom nepripustili žiadnu diskusiu. Povedali im, že sa s nimi nemajú o čom baviť a že sa im ozve ich právnik. Žalovaný v 3/ rade ďalej poukázal na to, že skutočnosti uvedené v žalobe nie sú pravdivé a dlhoročné problémy medzi žalobkyňou a žalovaným v 3/ rade a poručiteľkou si žalobkyňa vykladá mylne, pričom nezáujem žalobkyne nebol vyvolaný poručiteľkou. Tvrdenia žalobkyne o jej snahe vychádzať s poručiteľkou dobre, prejavovať jej úctu a v rámci možností jej pomáhať sú zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia rozsiahlo interpretoval v podstate všetky skutočnosti uvádzané stranami sporu na pojednávaní, resp. citoval písomné vyjadrenia svedkov, resp. text jednotlivých listinných dôkazov, z ktorých nepochybne vyplynulo, že minimálne od roku 2015 boli vzťahy žalobkyne a jej rodičov zlé a neprimerané štandardnému vzťahu rodič a dieťa. Z výsluchu žalovaných a svedkov navrhnutých žalovanou stranou nepochybne vyplynulo, že od času, keď žalobkyňa so svojim manželom naliehali na žalovaného v 3/ rade a poručiteľku, aby na nich previedli dom a pozemok, sa ich vzťahy tak narušili, že v podstate sa prestali stýkať, pričom žalobkyňa so svojim manželom zakázali svojim deťom kontaktovať sa so starými rodičmi. O zlých vzťahoch svedčia aj výpisy z denníka, ktorý si viedla poručiteľka, teda že bola veľmi smutná, frustrovaná a psychicky zničená z dôvodu nezáujmu jej dcéry o ňu a o jej manžela. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkyne J. K., B. L. a C. G.. Taktiež je nesporná snaha poručiteľky o zlepšenie vzájomných vzťahov. Čo potvrdila aj žalovaná v 2/ rade, ktorá na potrebu zmierenia upozornila žalobkyňu, ktorá aj navštívila dom poručiteľky, ale iba s požiadavkou riešiť nové internetové pripojenie. Taktiež je zrejmé, že žalobkyňa nereagovala ani na príchody rýchlej zdravotnej pomoci, keď sa už zdravotný stav jej matky značne zhoršil. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v 3/ rade so svojou manželkou (poručiteľkou) sa snažili svojim deťom, vrátane žalobkyne, všemožne pomáhať. Žalobkyni hlavne v čase, keď sa jej narodili deti, resp. keď stavali rodinný dom na pozemku, ktorý im daroval žalovaný v 3/ rade. Všetky tieto skutočnosti tak, ako sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvody, ktoré spĺňajú požiadavku ust. , z ktorého vyplýva, že poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa , , a ( - ). Uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku prebral vyjadrenia žalovaných v 1/ až 3/ rade, s ktorými sa bezvýhradne stotožnil, čo ale v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti je nedostatočné a nepresvedčivé. Poukázala na to, že súd prvej inštancie bol povinný v odôvodnení rozsudku podrobne sa vysporiadať aj s argumentáciou žalobkyne, a to s jej výpoveďou, s výpoveďou jej manžela, s rozhodnutím o priestupku zo dňa 15.10.2018, fotodokumentáciou na čl. 30 – 31 súdneho

spisu, zmluvou o budúcej zmluve, písomným vyjadrením K. M. a E. N.. Poukázala ďalej na požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa a ktoré vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právne relevantnými skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné (). Žalobkyňa taktiež namietala, že súd prvej inštancie nevypočul žalovaného v 3/ rade, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal svoju zdravotnú spôsobilosť zúčastniť sa pojednávania, pričom práve výsluch žalovaného v 3/ rade, ktorý ako jediný z účastníkov konania a svedkov žil s poručiteľkou po celú dobu do jeho smrti v spoločnej domácnosti, by priniesol v tomto spore relevantné skutočnosti potrebné na spravodlivé rozhodnutie. Tak, ako v žalobe, aj v odvolaní opätovne poukázala na to, že v danom prípade nezáujem jej ako potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľkou samou, ktorá nebola ochotná rešpektovať ani základné požiadavky žalobkyne na zachovanie jej súkromia. Poručiteľka neustále od mája roku 2015 vytvárala konfliktné situácie, o čom svedčí aj priestupkové konanie. Uviedla, že ona mala vždy snahu a záujem vychádzať s poručiteľkou normálne, prejavovať jej úctu a v rámci možností jej pomáhať. Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná jej voči žalovaným v 1/

- 3/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa vyjadrili, že odvolanie žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol zákonne a nedošlo k žalobkyňou tvrdeným porušeniam, ktoré by zakladali odvolacie dôvody uvedené žalobkyňou. Majú za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne náležite vysporiadal s meritom veci a prijal vecne správne rozhodnutie na dostatočnom skutkovom základe. Poukázali na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, vrátane predstáv obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalovaní majú za to, že bolo dostatočne a riadne preukázané, že dôvody vydedenia boli dané a boli spôsobené priamo žalobkyňou. Žalobkyňa ani dokonca v čase zhoršenia zdravotného stavu poručiteľky o túto neprejavila záujem, neposkytla jej pomoc a práve naopak ju svojim správaním a prístupom vytrápila. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v oboch jej výrokoch a priznať žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 11.10.2023 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. ). Prvoinštančný súd v predmetnej veci správne zistil skutkový stav a na tento správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Na dôvody uvedené v rozsudku prvoinštančného súdu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a stotožňuje sa s nimi ( ) a k odvolacím námietkam žalobcov uvádza:

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že poručiteľka jednostranným právnym úkonom výslovne prejavila svoju vôľu vydediť žalobkyňu z dôvodu, že o ňu trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať s tým, že aj keď býva v susednom dome – majú spoločný dvor, dlhodobo, viac ako 5 rokov o ňu neprejavuje ako dcéra žiadny záujem. Za celý čas ju nenavštevuje a zakazuje aj svojim deťom, jej vnukom, navštevovať ju. Touto listinou taktiež určila, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov žalobkyne.

9. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie prebral v odôvodnení svojho rozhodnutia iba vyjadrenia žalovaných v 1/ až 3/ rade, s ktorými sa bezvýhradne stotožnil a nebral do úvahy dôkazy predložené žalobkyňou. Takéto tvrdenie ale nie je korektné, pretože súd prvej inštancie sa podrobne, podľa názoru súdu až príliš rozsiahlo, zaoberal prednesmi a vyjadreniami všetkých strán sporu, vrátane svedka C. A. (manžela žalobkyne), pričom zo všetkých vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi stranami sporu je animozita a v niektorých situáciách je až nemožné dopracovať sa k „pravde“, pričom je zároveň nepochybné, že pri hodnotení dôkazov platí princíp tzv. formálnej pravdy a za tejto situácie súd prvej inštancie správne dospel ku skutkovým zisteniam, že žalobkyňa o poručiteľku dlhodobo, teda trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia navrhnutí stranou žalovaných, ktorí sa konkrétne vyjadrovali k správaniu žalobkyne, pričom pokiaľ žalobkyňa poukázala na písomné vyjadrenie K. M. a E. N., z ich vyjadrení v podstate nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti pre posúdenie tejto veci. Z vyjadrenia p. M. vyplýva iba to, že že manžel žalobkyne sa pri jednej situácii nemal vulgárne vyjadrovať na adresu na žalovaného v 1/ rade (svojho švagra), resp. svedkyňa N. sa vyjadrila, že žalobkyňa a jej manžel sú dobrí ľudia, ktorí sa starajú o svoje deti. Obsah týchto vyjadrení bolo možné, v súvislosti s predmetom tohto konania, vnímať skutočne iba okrajovo. Naopak, všetci ostatní svedkovia, okrem manžela žalobkyne, vypovedali oveľa konkrétnejšie, k meritu veci, tak, že potvrdzovali tvrdenia žalovaných v 1/ až 3/ rade.

10. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo množstvo disproporcií, ktoré ale neovplyvňujú správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby. Žalobkyňa s manželom napr. tvrdili, že poručiteľka a jej manžel nepreukázali, že sa s nimi dohodli na tom, že budú naďalej užívať záhradku, ktorú užívali už od roku 1972. Títo práve naopak tvrdili, že takáto dohoda existovala, pričom táto skutočnosť sa nejaví ako nepravdepodobná, hlavne vzhľadom na to, že otec žalobkyne daroval žalobkyni a jej manželovi pozemok na výstavbu rodinného domu po tom, čo sa sťažovali, že v byte, kde dovtedy bývali, majú zlých susedov. Žalobkyňa viacnásobne odkazovala na priestupkové konanie zo dňa 15.10.2018, z ktorého vyplynulo, že poručiteľka na pozemku žalobkyne vytiahla tabuľu s nápisom „súkromný pozemok“ zo zeme a následne začala hrubým spôsobom s tabuľou búchať o zem, a teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie, za čo jej bolo uložené pokarhanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nie je nelogické, že pre poručiteľku a jej manžela to mohlo byť sklamanie až provokácia, pokiaľ sa k nim takto zachovala vlastná dcéra, ktorá im tým jasne naznačila, že si neželá ich prítomnosť a reakciu poručiteľky nemožno hodnotiť ako niečo strašné, čo by podľa žalobkyne malo zakladať pravdepodobne to, že sama poručiteľka prispela k tomu, že žalobkyňa o ňu neprejavila záujem. Odvolací súd v súvislosti s týmto priestupkovým konaním poukazuje tiež na to, že pokiaľ dcéra zavolala na svoju matku políciu po tom, čo vytiahla tabuľu s nápisom „súkromný pozemok“, tak už táto samotná skutočnosť svedčí o zlom a nevľúdnom vzťahu k rodičovi, pretože aj keď rodič takto prejaví svoju frustráciu, je podľa názoru odvolacieho súdu „neprimerané“ zavolať na svoju matku políciu, pokiaľ táto nikoho neohrozuje na živote a zdraví.

11. Žalobkyňa sa v priebehu konania v podstate vôbec nevyjadrila k tomu, že rodičia jej zakúpili byt za 300.000 Sk (čo nie je obvyklý dar), resp. jej dali pôžičku na ďalší byt. Taktiež nerozporovala, že ju rodičia podporovali v čase, keď mala malé deti, resp. jej vypomáhali finančne aj pri výstavbe rodinného domu. Rovnako nerozporovala ani to, že zakázala svojím deťom stretávať s poručiteľkou, teda stretávať sa babke s vnúčatami Na druhej strane v podstate v priebehu celého konania zvýrazňovala neadekvátne a neprimerané chovanie poručiteľky, ktorá si vlastne sama zapríčinila to, že žalobkyňa sa s ňou nestretávala Takéto správanie poručiteľky ale nebolo v konaní nepreukázané, a teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení..

12. Odvolací súd poukazuje aj na to, že je pochopiteľné, že prílišné zasahovanie do života dieťaťa, resp. príliš časté návštevy rodičov môžu spôsobiť až averziu a je pochopiteľné, že v takomto prípade je nevyhnutná primeraná miera zachovania súkromia, čo ale neznamená, že dieťa potom rodiča v podstate úplne ignoruje a neprejavuje o neho žiadny záujem. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ sa žalobkyňa so svojim manželom rozhodli postaviť si dom v tesnej blízkosti poručiteľky a jej manžela (rodičov žalobkyne), ktorý im dokonca daroval pozemok na výstavbu rodinného domu, tak sa bude „očakávať“ určitá miera vďačnosti a zároveň aj bližšieho vzájomného spolužitia, ktoré môže byť reprezentované napr. pomocou starých rodičov pri výchovu vnúčat, pokiaľ sú ešte schopní postarať o deti a na druhej strane v čase, keď už rodičia budú mať vyšší vek a podlomenejšie zdravie, že práve naopak deti, v danom prípade žalobkyňa s manželom, sa o nich postarajú.

13. Odvolací súd sa zároveň plne stotožňuje so zamietnutím návrhu súdu prvej inštancie na výsluch žalovaného v 3/ rade, ktorý sa k veci vyjadril písomne a k meritu veci sa vyjadril aj v rámci ospravedlnenia písaného vlastnou rukou, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav bolo skutočne nevhodné vypočúvať ho na pojednávaní, vystavovať ho zbytočnému stresu, keďže sa jednalo o onkologického pacienta, pričom je zrejmé, že jeho zdravotný stav nebol priaznivý, keďže mal byť vypočutý na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.6.2022 a dňa X.X.XXXX zomrel.

14. Odvolací súd poukazuje taktiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , citované žalobkyňou, z ktorého vyplýva povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami (čo právny zástupca žalobkyne podčiarkol), pričom podstatná je ale aj nasledujúca časť vety, teda že sa jedná o skutočnosti, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatne a právne významné. Správnosť, resp. nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu nemožno posudzovať len podľa výsledku strany sporu v konaní. Odvolací súd zároveň zvýrazňuje aj skutočnosť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyjadrovať sa k všetkým vyjadreniam strán sporu, resp. dôkazom, ale iba k tým, ktoré boli podstatné a právne významné, čo súd prvej inštancie aj realizoval, pričom takýmto svojim postupom nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s použitím a a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).