Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/56/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obžalovaného P. B. stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. júna 2012 takto

rozhodol:

Podľa sa

obžalovaný P. B., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom F. č. XX, Q., podnikateľ,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Malacky sp. zn. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase okolo 13.00 hod. dňa 14. 05. 2008 vykonal poškodenie základovej špály a pripraveného debnenia na betónovanie oporného múru na stavebnom pozemku č.p. XXX v obci L. na ul. F., a to tak, že rukami a neskôr lopatou nahádzal na debnenie zeminu o dĺžke 37 metrov, následkom čoho sa muselo debnenie rozobrať, vyčistiť a znovu postaviť, čím spôsobil poškodenému Ing. R. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., P. č. XX, škodu podľa znaleckého posudku Ing. T. M. č. 32/2009 a upresnenia podľa výsluchu znalca vo výške 532,- €,

nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

odôvodnenie:

Obžalovaný P. B. učinil vyhlásenie podľa , že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov Ong. R. W., Ing. L. F., L. A. a Ing. B. B., výsluchom znalca Ing. T. M., podľa vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný P. B. s obhajoval tým, že stavebné práce na susednom pozemku zasahovali do pozemku patriacemu jeho spoločnosti. Pod horizontom sa nachádzal betónový základ, ktorý v šírke 10 cm zasahoval do pozemku obžalovaného a výkop zasahoval ešte viac. Boli tu umiestnené OSB dosky slúžiace na vyhotovenie debnenia pred betonážou. Na jeho pozemku sa pohybovali cudzie osoby a mali tu zložené náradie. Nakoľko chcel zabrániť pokračovaniu v stavebných prácach, išiel si požičať lopatu a 5 až 10 minúť lopatou hádzal zeminu na betónový základ na jeho časti pozemku. Je možné,

že čiastočky odleteli aj na susediaci pozemok. Zeminu nahádzal do výkopu o dĺžke 5 až 10 metrov. Obec uložila Ing. W. povinnosť odstrániť tú časť, ktorá zasahovala do pozemku patriaceho spoločnosti obžalovaného, avšak tento tak neurobil. O pár dní sa obžalovaný dohodol s poškodeným a Ing. F. na odkúpení pozemku od obžalovaného.

Svedok Ing. R. W. potvrdil, že obžalovaný nahádzal do základov zeminu, avšak pre odstup času si okolnosti nepamätal. Dokonca nevedel uviesť, či obžalovaného videl a či v tom čase bol na mieste činu. Obžalovaný zeminu nahádzal asi do 3 pozemku dlhého 39 metrov. Svedok nevedel uviesť, či obžalovaný zahádzal zeminou časť pozemku patriaceho jemu alebo Ing. F.. Debnenie sa muselo rozobrať, výkop vystriekať vodou, a až potom sa mohlo pokračovať v betonáži. Následne od obžalovaného pozemok odkúpili, necíti sa byť vo veci poškodeným.

Svedok Ing. L. F. vypovedal, že spolu s Ing. W. mali v úmysle postaviť na hranici ich pozemkov oporný múr. Po začatí stavebných prác, keď bola vykopaná ryha, zašalované a zaarmované, obžalovaný vyzval prítomných, aby nepokračovali v stavebných prácach a aby sa neohrozoval jeho pozemok. Na susedný pozemok bola privezená zemina, ktorá bola na tento pozemok vysypaná a časť zeminy sa dostala do šalungu. Svedok videl, ako obžalovaný nohou kopol trikrát do zeminy a tá sa dostala na betón. Nespomenul si, či obžalovaný premiestňoval zeminu na betón aj iným spôsobom. V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaný lopatou nahádzal zeminu do šalungu po maximálnej dĺžke zašalovaného úseku. Pripustil, že stavba plota zasahovala čiastočne do pozemku patriaceho spoločnosti obžalovaného.

Svedok L. A. bol prítomný na stavenisku Ing. W., keď stavba oporného múru bola v takom štádiu, že všetko pripravené na liatie ďalšieho betónu. Šalung bol dĺžky asi 40 metrov. Obžalovaný 15 minút ručne hádzal zeminu do šalungu, bola to ornica z jeho pozemku. Následne museli byť stavebné práce zastavené. Svedok nevedel uviesť, na akom dlhom úseku bola nahádzaná zemina. Šalung sa musel rozobrať, musel sa odvolať betón, vyčistiť a až potom sa muselo pokračovať. Šalung bol demontovaný celý, a to preto, že bol z požičovne, a vedenie firmy svedka inštruovalo, že ho treba rozobrať celý, a že v prácach sa bude pokračovať úplne iným spôsobom. Ak by vedenie firmy nerozhodlo uvedeným spôsobom, podľa názoru svedka by nič nebránilo tomu, aby šalung bol rozobratý len v tej časti, ktorá bola zasypaná.

Svedok Ing. B. B., spoločník obžalovaného, uviedol, že na mieste bol a javilo sa mu, že stavba zasahuje do pozemku ich spoločnosti. Následne z miesta odišiel, nakoľko mal iné povinnosti.

Znalec z odboru stavebníctvo, Ing. T. M., na základe fotodokumentácie definoval spôsob zasypania základu. Nie je zrejmé zo žiadnej fotodokumentácie, ktorú mal k dispozícii, v akom stave bolo debnenie, t.j. či už bolo komplet zhotovené alebo len čiastočne. Spôsob, akým bolo treba odstrániť zeminu, bol taký, že mechanicky lopatou bolo treba zeminu vyhádzať a vyčistiť prúdom vody. Vzhľadom na uvedené pri určovaní výšky nákladov na odstránenie následkov nahádzania zeminy, znalec vychádzal z normohodiny, keď uvažoval s priemernou mzdou stavebných robotníkov, čo je 6 - 7 €/hodina. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa jednalo o 5 - 10 metrový úsek, cena práce bola okolo 150 - 200,- € a pri 30 metroch je to 550 - 600,- €. Matematicky sa nenásobí dĺžka úseku priemernou mzdou, pretože pred začatím odstraňovania zeminy treba vykonať prípravné práce. Na odstránenie následkov sa nevyžadovali žiadne mechanizmy ani iné prístroje.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na krycí list čerpania, výpisy z obchodného a živnostenského registra, oznámenie o ohlásení drobnej stavby, výpisy z katastra, katastrálnu mapu, žiadosť o odstránenie stavby, záznam z ústneho rokovania, fotodokumentáciu, zastavenie stavby, doplnenie podnetu na zastavenie stavby, podnet, kúpnu zmluva a zmluvu o zriadení záložného práva, správy o povesti a odpis registra trestov.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že výpoveďou obžalovaného, svedkov a fotodokumentáciou bolo preukázané, že obžalovaný do základov oporného múru patriaceho poškodenému Ing. W. nahádzal určitý objem zeminy za účelom zabránenia v pokračovaní v stavebných prácach. Z výpovedí svedkov, obžalovaného i zo znaleckého posudku je zrejmé, že došlo k situácii, kedy poškodený nemohol plynule v stavebných prácach pokračovať, ale musel vykonať úkony smerujúce k navráteniu základov do pôvodného stavu, aby mohol vo výstavbe

múru pokračovať. Z týchto dôkazov súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že podstatné okolnosti skutku sa stali. Následne, pri posudzovaní, či je skutok trestným činom, bolo potrebné zamerať sa na odpoveď na viaceré otázky. V prvom rade je otázkou, či obžalovaný nahádzaním zeminy poškodil, zničil, alebo urobil neupotrebiteľnou cudziu vec, ako to vyžaduje ustanovenie § - u 245 ods. 1 . Podľa ustálenej súdnej praxe poškodenou je taká vec, u ktorej bola znížená jej hodnota alebo funkcia, hoci len dočasne, preto uvedená vec plní svoju funkciu len čiastočne alebo prechodne vôbec, je však možné obnovenie jej funkčnosti. Táto definícia zodpovedá následku, aký obžalovaný spôsobil nahádzaním zeminy do výkopu. Nebolo vyvrátené, že poškodený zasiahol vykonávaním stavebných prác do pozemku patriaceho spoločnosti obžalovaného, avšak ani takýto zásah do vlastníckeho práva nedáva druhému vlastníkovi právo cudziu vec poškodzovať, keď poškodený vlastník má právo uplatniť ochranu vlastníckeho práva podľa , tzn. konanie obžalovaného bolo v rozpore so zákonom. Ďalším formálnym znakom skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci je spôsobenie malej škody, ktorá je v zmysle škoda prevyšujúca 266,- €. Pre ustálenie výšky škody, ktorá zodpovedá účelne vynaloženým nákladom na navrátenie základov do pôvodného stavu, bolo rozhodujúce, na ako dlhom úseku došlo ku kontaminácii betónu zeminou, aké úkony musel poškodený vykonať a za aké náklady. V časti dĺžky zahádzaného úseku nevyvstal z vykonaného dokazovania jednoznačný záver, keď v zmysle výpovede znalca fotodokumentácia je nevýpovedná, obžalovaný tvrdil, že zahádzal 5 až 10 metrov, poškodený uvádzal dĺžku cca 30 metrov, svedok Ing. F. vypovedal na hlavnom pojednávaní úplne inak ako v prípravnom konaní, kedy hovoril o zahádzaní celého zašalovaného úseku, na rozdiel od jeho tvrdení na hlavnom pojednávaní, kedy vypovedal, že obžalovaný nohou 3 razy kopol zeminu do výkopu a svedok A. sa absolútne nevedel vyjadriť. V takejto dôkaznej situácii si súd v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ osvojil najpriaznivejšiu verziu, t.j. že sa jednalo o úsek dlhý 5 až 10 metrov. V zmysle výpovede svedka A. bolo celé debnenie odstránené na základe rozhodnutia dodávateľskej firmy a z úplne iných dôvodov, a nie na základe nevyhnutnej potreby, preto súd v súlade s výpoveďou znalca do vzniknutej škody nepoňal náklady na rozobratie debnenia. Znalec ustálil, že na to, aby sa mohlo pokračovať v stavebných prácach bolo treba vyzametať zeminu z výkopu a vystriekať úsek prúdom vody, preto pri vyčíslení nákladov počítal len so mzdou stavebných robotníkov, ktorá pri úseku 5 až 10 metrov zodpovedala 150 až 200,- €. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k naplneniu formálneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, nakoľko obžalovaný spôsobil škodu nižšiu ako malú.

Z tohto dôvodu skutok nie je trestným činom, preto súd obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky. Odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala, je právne neúčinné.