Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23P-129-2023.pdf
PDF · 103.58 KB
Case nature
Subarea
23P/129/2023
Uznesenie
ECL
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., Y. B. M. P. T., Y. B. Y. F. P. B. K., B. B. M. X/A, XXX XX A., dieťa rodičov - matky: J.. K. S., S., N.. XX.XX.XXXX, C. W. T. XXXX/ XXX, A., a otca: T.Ó. M., N.. XX.XX.XXXX, C. W. B. X/B, A., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Korabova & Lovich, so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.09.2023, sa otec maloletého dieťaťa R. M., N.. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, od 14:00 hod. prvého dňa pracovného voľna otca do 20:00 hod. druhého dňa pracovného voľna otca; od 09:30 hod. do 20:00 hod. tretieho pracovného dňa voľna otca a od 09:30 hod. do 20:00 hod. štvrtého dňa pracovného voľna otca, určeného rozpisom pracovných zmien otca na rok 2023 a 2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Navrhovateľ (ďalej aj ako „otec“) v dôvodoch svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa s matkou maloletej zoznámili približne pred siedmimi rokmi a pred 1,5 rokom sa stali partnermi. V čase, keď matka otehotnela žili v spoločnej domácnosti, v byte navrhovateľa na B. L., X/ B M. A.. Keďže sa jednalo o garsónku, začali uvažovať o potrebe zabezpečenia väčšieho bytu. Matka si napokon za finančnej pomoci otca do podielového spoluvlastníctva so svojim bratom zakúpila 4
- izbový byt na ulici Č.. W. XX. Byt bol v pôvodnom stave, preto navrhovateľ začal s rekonštrukciou a zariaďovaním, do čoho investoval všetky svoje úspory. Navrhovateľ je zamestnaný ako pracovník obsluhy čerpacej stanice a gastro centra Č. Y., Q. J., W.N. E., A.. Matka maloletej minulý rok ukončila vysokoškolské štúdium. Po pôrode začala mať výkyvy nálad, čo otec pripisoval popôrodným zmenám. Na základe dohody s matkou otec čerpal počas dvoch týždňov otcovskú dovolenku, kedy každodenne varil, upratoval a zabezpečoval starostlivosť o maloletú, pričom matka v domácnosti nerobila nič okrem prania. Stále viac času začala tráviť v kaviarňach a pivárňach s maloletou a to aj do neskorých večerných hodín. Keďže matka celé materské posielala svojmu bratovi na splátku hypotéky za ich byt v podielovom spoluvlastníctve, žili iba z príjmu otca, ktorý hradil matke telefón, PHM ale i servis jej auta. Matka míňala viac, ako si mohli dovoliť a aj kvôli zariadeniu a rekonštrukcii bytu sa ocitli vo finančnej tiesni zhruba na dva týždne, kedy matka s otcom takmer prestala komunikovať. Nehovorila kam ide, o koľkej sa vráti, niektoré dni počas víkendu odišla aj s maloletou na celý deň bez toho, aby otcovi povedala, kde sa nachádzajú. Odmietala tráviť spoločne čas ako rodina, počas dní otcovho voľna. Keď sa otec vyjadril,
že si takto nepredstavuje ich rodinný život, matka ho dňa 15.07.2023 požiadala, aby sa pobalil a opustil jej byt. V ten víkend otec nepracoval a tak si vzal so sebou aj maloletú a bol u svojej mamy. Matka vo večerných hodinách otcovi napísala, nech jej do pol hodiny prinesie domov maloletú, lebo na otca privolá políciu. Okolo 01:15 hod., keď už maloletá spala, otca navštívila hliadka OO PZ A. - B. V., s tým, že matka nahlásila maloletú ako nezvestnú osobu a to napriek tomu, že vedela, kde je a že je so svojim otcom. Dňa 17.07.2023 si otec z bytu matky vzal posledné osobné veci a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Dňa 24.07.2023 otec obdržal od matky prostredníctvom jej právneho zástupcu návrh rodičovskej dohody, v rámci ktorého matka žiadala výživné vo výške 500,- Eur s tým, že stretávať sa s maloletou bude môcť „podľa dohody rodičov v každom týždni dva vopred dohodnuté dni a to od 10:00 hod. do 19:00 hod. konkrétneho dňa, príp. v inom čase na základe dohody s matkou, pričom na mieste prevzatia a odovzdania mal. dieťaťa sa rodičia mal. vopred dohodnú“. Počas nasledujúceho obdobia otec využil každú možnú hodinu, kedy mu matka maloletú dala. Niekoľkokrát mu odovzdala maloletú tak, že nepripojila ani jednu plienku, fľašu s mliekom, hoci vedela, že za ten čas bude potrebovať dostať svoju dávku mlieka. Odovzdávanie prebiehalo mlčky. Otec od matky nedostal žiadne informácie k zdravotnému stavu, ani k režimu dieťaťa, aj keď sa jej na to opakovane pýtal. Komunikácia s matkou bola čoraz ťažšia, vôbec neodpovedala na dotazy, kedy by otec mohol byť s maloletou. Otec mal záujem s maloletou tráviť viac času a to aj večer, prípadne si ju nechať aj počas noci, keďže sa o ňu osobne staral od narodenia. Otec si neželá, aby matka chodievala s maloletou do podnikov v neskorých večerných hodinách, aj z toho dôvodu jej ponúkal, že počas dní voľna je ochotný sa o maloletú postarať. Po tom, čo bol otec donútený odísť zo spoločnej domácnosti, začal opäť žiť vo svojom byte a matka aj s maloletou začala žiť u svojich rodičov na T. L. Č.. XXX, M. A.. V tom čase sa otcovi zdalo, že matka chce obnoviť ich vzťah a preto ju pozval na víkendový pobyt do W., kde boli aj s maloletou. Následne sa matka opäť odmlčala a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne len otcovi oznámila, že trvá na svojom návrhu rodičovskej dohody s tým, že časový úsek styku dokonca zmenšila na dobu od 12:00 hod. do 18:00 hod., čo odôvodnila zmenou denného režimu dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa rodičia maloletej dňa 31.08.2023 stretli na osobnom rokovaní, na ktorom otec matke oznámil, že s jej návrhom rodičovskej dohody nesúhlasí a to ani čo do výšky výživného, ani čo do ňou navrhovaného rozsahu styku s maloletou. V zmysle uvedeného je otec toho názoru, že návrh matky, aby sa styk uskutočnil vždy na základe dohody rodičov, nie je vykonateľný, keďže matka s otcom odmieta komunikovať. S ohľadom na periodicitu zmennej prevádzky, v ktorej otec pracuje, navrhoval, aby sa styk uskutočňoval v nasledovnom rozsahu: od 14:00 hod. prvého dňa voľna do 20:00 hod. druhého dňa voľna; od 09:30 hod. do 20:00 hod. tretieho dňa voľna a od 09:30 hod. do 20:00 hod. štvrtého dňa voľna podľa prehľadu pracovných zmien v r. 2023 - 2024. Čo sa týka požiadavky matky na výživné, po vzájomnej dohode a účelne vynaložených nákladoch na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, ktoré vyčíslili vo výške 280,- Eur mesačne (vrát. alikvótnej časti nákladov na bývanie), vzhľadom na to, že otec matke od opustenia spoločnej domácnosti hradil výživné vo výške 100,- Eur, navrhol, že bude prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- Eur mesačne s tým, že matka bude poberať daňový bonus a prídavky na dieťa. Okrem toho navrhoval, že sa bude pomerne podieľať aj na mimoriadnych nákladoch na dieťa. Otec matke navrhoval skúsiť realizovať tento model starostlivosti o maloletú aspoň počas obdobia jedného mesiaca, s čím matka súhlasila s podmienkou, že v prvý deň voľna od 20:00 hod. do 09:30 hod. druhého dňa voľna bude môcť byť otec s maloletou iba za prítomnosti matky. Keďže si otec úprimne želal, byť s maloletou čo najviac času, súhlasil s touto podmienkou matky. Na základe týchto záverov rokovania s matkou podpísali dňa 08.09.2023 „Dohodu rodičov o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu“ na dobu určitú od 08.09.2023 do 13.10.2023.“ V zmysle Dočasnej rodičovskej dohody s matkou realizovali prvé štyri dni harmonogramu Dočasnej rodičovskej dohody, ktoré prebehli bez akýchkoľvek problémov. Následne matka, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 14.09.2023 oznámila okamžité zrušenie dočasného „skúšobného režimu“, ktorý navrhla nahradiť rokovaním o podmienkach finálnej rodičovskej dohody. Matka neuviedla jediný vecný dôvod, pre ktorý by mala byť táto úprava spochybňovaná, keďže počas celých 4 dní, vrátane noci, otec riadne dodržiaval denný i nočný režim maloletej a dbal na všetky pokyny matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, pričom samotná matka bola svedkom dodržania tohto režimu od večera do rána. Vzhľadom na diametrálne odlišné postoje matky v priebehu troch týždňov má preto otec odôvodnené pochybnosti o úprimnom záujme matky dospieť k obojstranne vyváženej rodičovskej dohode, ktorá by bola predovšetkým v prospech maloletej. K dnešnému dňu nie je uzavretá žiadna rodičovská dohoda ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Odo dňa 14.09.2023 otec opäť musel žiadať a prosiť matku, aby mu umožnila byť s maloletou, pričom odo dňa 24.09.2023 mu už matka neumožňuje byť s maloletou vôbec. Napriek všetkým snahám otca nie je možné sa s matkou reálne dohodnúť, matka bráni otcovi, aby sa s maloletou stretával. Matka takýmto spôsobom výrazne eliminuje výchovné možnosti otca a
jeho výchovné pôsobenie na maloletú, ktorá je tak v plnom rozsahu závislá na vôli matky. Matka sa bezdôvodne domnieva, že je jediná, ktorá dokáže rozpoznať, čo je pre mal. dieťa vhodné a dobré. Takého správanie matky je v príkrom rozpore so záujmami maloletej a je spôsobilé zanechať vážne a trvalé následky na psychike dieťaťa a nenapraviteľne narušiť jeho zdravý duševný vývoj, keďže práve v tomto útlom veku sa u dieťaťa budujú základné citové väzby na oboch rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti je otec toho názoru, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov.
3. K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópiu rodného listu maloletej, emailovú komunikáciu rodičov, emailovú komunikáciu právneho zástupcu matky a otca zo dňa 21.07.2023 + návrh rodičovskej dohody matky, záznam z osobného rokovania rodičov zo dňa 31.08.2023, korekcie životných nákladov na maloletú zo strany rodičov na osobnom stretnutí dňa 31.08.2023, dohoda rodičov o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej zo dňa 08.09.2023, potvrdenia o úhrade výživného na maloletú za obdobie od 8-10/2023, potvrdenia o úhrade nákladov na maloletú zo strany otca (kojenecké mlieko, drogéria, oblečenie, ošatenie a plienky), list vlastníctva č. XXXX, emailová komunikácia právnych zástupcov rodičov zo dňa 14.09.2023, emailová komunikácia právnej zástupkyne matky zo dňa 19.09.2023 o okamžitom zrušení dočasnej rodičovskej dohody, emailová komunikácia právnej zástupkyne otca zo dňa 25.09.2023, emailová komunikácia rodičov od 13.09.2023 do 27.09.2023, čestné vyhlásenie p. F. F. zo dňa 22.09.2023, potvrdenie Sociálnej poisťovne o čerpaní otcovskej dovolenky, pracovná zmluva otca, rozpis pracovných zmien otca na rok 2023 a rok 2024, čestné vyhlásenie p. N. A. zo dňa 27.09.2023, videonahrávka z odovzdávania dieťaťa otcom matke, ktorá bola doplnená na CD nosiči, doručená tunajšiemu súdu dňa 02.10.2023.
4. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyšlo najavo.
5. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
6. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
8. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
9. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
10. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
11. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
12. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca maloletej a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z obsahu podaného návrhu nie je zrejmé, že by vzťahy medzi rodičmi maloletej boli natoľko rozvrátené, že by rodičia maloletej neboli vôbec schopní dohodnúť sa ohľadom styku otca s maloletou, o čom svedčia aj otcom popísané viaceré pokusy o uzatvorenie rodičovskej dohody resp. viaceré skúšobné dohody o styku otca s maloletou. Otec sa dňa 15.07.2023 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, maloletá v súčasnosti býva s matkou, stretnutia otca s maloletou, podľa jeho vlastných tvrdení prebiehali. Otec taktiež tvrdí, že od 24.09.2023 matka neumožňuje otcovi stretnutia s maloletou, uvedené však je len jednostranné tvrdenie otca, ničím neosvedčené. Zároveň súd poukazuje na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec podával dňa 30.09.2023, t. j. po 6 dňoch ním tvrdeného neumožňovania stretávania sa s maloletou. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemožno rozhodne konštatovať že by sa jednalo o dlhodobé, cielené a úmyselné bránenie kontaktu otca s maloletou dcérou zo strany matky. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vek maloletej je pre ňu primárnou osobou jej matka, tým však súd nijakým spôsobom nechce popierať rolu otca v živote maloletého dieťaťa, maloletá potrebuje a zároveň aj má právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Súd však dospel k záveru, že pri maloletom dieťati v tak útlom veku, v akom sa nachádza maloleté R. (X V.) autoritatívna úprava styk s druhým rodičom, v presne stanovených časoch, tak ako to navrhuje navrhovateľ, nie je vhodným riešením
situácie, najmä s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Dieťa vo veku X V. potrebuje najmä pokojný a stabilný režim, pre súd je naozaj ťažko predstaviteľné, ako sa bude režim X V. dieťaťa prispôsobovať komplikovaným časovým možnostiam otca na stretnutia. Z návrhu otca nie je súdu známe, aký spánkový režim maloletá aktuálne má, taktiež nie je súd známe, či je maloletá kojená, či trpí nejakými zdravotnými ťažkosťami, charakteristickými práve pre tento útly dojčenský vek, pričom práve toto sú tie podstatné okolnosti, na ktoré je potrebné v prvom rade brať ohľad pri pokuse o nastavenie režimu stretávania sa otca s maloletou vo veku X V.. Aj z emailovej komunikácie predloženej otcom vyplýva, že matka po tom, ako pristúpila na nejaký režim stretávania sa otca s maloletou, upravený v rodičovskej dohode, po pár absolvovaných stretnutiach tento režim menila, s poukazom práve na spánkový režim maloletej a z toho plynúce komplikácie pri stretnutiach. Súd nechce nijakým spôsobom spochybňovať rodičovské schopnosti otca, taktiež nemá v úmysle brániť výkonu jeho rodičovských práv a povinností, avšak ohľad treba brať predovšetkým na najlepší záujem maloletej. Režim stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, ktoré nedovŕšilo ani Q. T., je potrebné nastaviť citlivo a podriadiť ho najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, uvedené však nemožno docieliť bez vykonania náležitého dokazovania, ktoré sa však vykonáva v konaní vo veci samej a nie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).