Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/45/2012

Zmenené rozhodnutím 10C/164/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľa A. H., X.. X. X. XXXX, bytom R. H.. K.. Š. XXX/X, Z. P., proti odporkyni E. H., X.. XX. X. XXXX, bytom Z. J. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 2. 2012, č. k. 8P/5/2012-41, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 6. 2012, č. k. 5CoP/45/2012-58, v časti o bežnom výžinom na odporkyňu tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na výživu odporkyne zníženým výživným v sume 150 eur mesačne od 10. 7. 2014 do 31. 12. 2014, od 1. 1. 2015 do 31. 3. 2015 v sume 250 eur mesačne, od 1. 4. 2015 do 30. 9. 2015 v sume 330 eur mesačne a od 1. 10. 2015 v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporkyne. Konanie o zníženie výživného o sumu 120 eur mesačne s a z a s t a v u j e. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a . O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Ďurišovou, advokátkou, so sídlom E. F., A. X, proti odporcovi: D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. O., M. R. V. XXX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom E. F., M. X. XXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -41 zo dňa 24.2.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný počnúc dňom 12.1.2012 platiť na navrhovateľku výživné vo výške 350,-€ mesačne vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, čím sa mení uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -53 zo dňa 13.10.2010. Vo zvyšku návrh zamietol. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Zameškané výživné za čas od 12.1.2012 do 29.2.2012 vo výške 150,-€ mesačne odporcovi povolil splácať mesačnými splátkami po 10,-€ mesačne splatnými spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

Okresný súd postupujúc podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel návrhu navrhovateľky čiastočne. V prvom rade sa zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľka pokračuje v príprave na výkon svojho budúceho povolania sústavným štúdiom. Navrhovateľka po ukončení stredoškolského štúdia neukončila prípravu na konkrétne povolanie, ale prípravu na vysokoškolské štúdium. Jej reálna možnosť zamestnať sa v prípade nepokračovania vo VŠ štúdiu je mizivá. Navrhovateľka sa rozhodla svoju situáciu riešiť štúdiom iného než lekárskeho zamerania, čo v prípade, že nebude opakovane prijatá na štúdium medicíny, znamená pre ňu získanie časového úseku jedného roka. Takýto postup nie je podľa okresného súdu možné navrhovateľke vytýkať, alebo vyhodnotiť v jej neprospech. Vyživovacia povinnosť z pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Navrhovateľka sa teda sústavným štúdiom pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Okresný súd ďalej zvažoval, či navrhovateľka musela zdokonaľovať

svoje odborné vedomosti štúdiom na súkromnej vysokej škole, ktoré je platené. Okresný súd sa stotožnil s jej argumentáciou, že v prípade štúdia na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska (keď v súčasnosti 3- krát do týždňa dochádza z miesta bydliska do Liptovského Mikuláša za cca 40,-€ mesačne) by jej vznikli zvýšené výdavky na ubytovanie, zabezpečenie celodennej stravy, na podstatne vyššie výdavky na cestovanie. Okresný súd preto akceptoval aj zvolený druh vysokej školy navrhovateľky. Okresný súd však neakceptoval požadovanú sumu zvýšenia výživného o 100% vzhľadom na dobu niečo cez rok, ktorá uplynula od posledného rozhodovania o výživnom. Aj v dobe posledného rozhodovania navrhovateľka cestovala do školy do Liptovského Mikuláša, mala výdavky spojené so stravným. Rovnakým činnostiam sa venovala vo voľnom čase (rekreačne šport). Rovnako mala zvýšené výdavky v súvislosti so svojim zdravotným stavom a obaja jej rodičia mali vyživovaciu povinnosť len vo vzťahu k nej. Navrhovateľka sa snažila zlepšiť si svoju finančnú situáciu brigádou počas leta, z ktorej mala minimálny príjem a ktorá bola len časovo viazaná na úsek leta (predaj slnečných okuliarov). Porovnaním dosiahnutého zárobku matky navrhovateľky v čase posledného rozhodovania a teraz okresný súd konštatoval, že došlo k minimálnemu zníženiu priemerného príjmu o 5,-€ mesačne. Napriek tomu, študuje na rovnakej vysokej škole ako navrhovateľka, s tým, že si platí školné. Navrhovateľka dostatočným spôsobom nevysvetlila, z čoho jej matka financuje štúdium, avšak možno predpokladať, či už vzhľadom na výšku školného alebo nákladov spojených s účasťou na vyučovacom procese, že matka navrhovateľky disponuje okrem príjmu z pracovného procesu aj inými finančnými zdrojmi. U otca navrhovateľky okresný súd prihliadal na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom, a to od 1.1.2012 došlo k zmene jeho zárobku, ktorú nespôsobil otec svojim správaním. Vzhľadom na odporcom proklamovanú výšku jeho výdavkov okresný súd neuveril tvrdeniu o účelovosti jeho správania pri dohodnutí nižšej mzdy. Okresný súd ďalej poukázal na to, že aj keď je vzťah odporcu a navrhovateľky narušený a komplikovaný, doteraz si odporca vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke riadne platil, platil jej poistenie 20,-€ mesačne, keď jej odovzdal nasporenú sumu napriek tomu, že poistníkom bol on. Aj v súčasnosti platí poistenie navrhovateľke 18,30 € mesačne. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca zaplatil finančne náročné plastické operácie svoje priateľky neboli preukázané, jej matka čerpala spotrebné úvery v období nadväzujúcom na vykonané operácie. Okresný súd vyhovel návrhu čiastočne a zaviazal odporcu platením výživného vyššieho o 100,-€ mesačne zohľadňujúc, že býva vo vlastnom byte, na zakúpenie ktorého čerpal bezúročný úver od zamestnávateľa 20.000,-€, ktorý spláca, zároveň si však sporí na stavebnom sporení po 100,-€ mesačne. Rovnako napriek intenzívnej športovej činnosti odporcu, je neprimeraným jeho pomerom platenie životného a úrazového poistenia 100,-€ mesačne. Práve v týchto dvoch výdavkoch, vzhľadom na prioritu plnenia vyživovacej povinnosti okresný súd videl priestor pre zvýšenie výživného v súvislosti s nástupom navrhovateľky na vysokoškolské štúdium u odporcu, napriek zníženiu jeho príjmu od 1.1.2012. Rovnako sa na uspokojovaní vyšších životných potrieb navrhovateľky na výživnom má podieľať aj jej matka, keď súd prihliadol na to, že vzhľadom na vek navrhovateľky, táto plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou vyvažuje v minimálnom rozsahu. Okresný súd zároveň konštatoval, že navrhovateľka by mala vzhľadom na dobu, ktorú trávi v škole (3 dni v pracovnom týždni) zvážiť, aj napriek nevyhnutnosti prípravy na vyučovanie, získanie brigády aj mimo letnej sezóny, ak zdroje jej rodičov nepostačujú na úhradu jej životných potrieb. V opačnom prípade, ak rodičia nebudú stačiť uspokojovať všetky nároky navrhovateľky na výživu, bude musieť táto z niektorej z nich zľaviť. Vzhľadom na uvedené okresný súd návrh vo zvyšnej časti (o zvýšenie výživného o 150,-€ mesačne od 12.1.2012 do budúcna) zamietol. Okresný súd zároveň prihliadal na to, že zameškané výživné je za polovicu mesiaca januára 2012 vo výške 50,-€ a za február 2012 vo výške 100,-€. Vychádzajúc z týchto súm, povolil okresný súd splácanie dlhu na výživnom odporcovi spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pre nezaplatenie čo aj len jednej splátky, sa stane splatným celý dlh. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na a s tým, že ani jeden z účastníkov nepodal návrh na prisúdenie náhrady trov konania, navrhovateľka mala v konaní úspech len čiastočný.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku okresného súdu o povinnosti odporcu platiť na navrhovateľku výživné vo výške 350,-€ mesačne a o zameškanom výživnom odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa jeho názoru od poslednej súdnej úpravy výživného uznesením č. k. zo dňa 13.10.2010, na základe ktorého sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,-€ mesačne, nedošlo k takej zmene pomerov na strane rodičov alebo dieťaťa, ktorá by odôvodňovala novú úpravu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Navrhovateľka býva na rovnakej adrese ako pri predchádzajúcej súdnej úprave, navštevuje školu v rovnakom meste. K určitému zvýšeniu nákladov nedošlo v dôsledku toho, že po ukončení gymnázia

pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ale preto, že sa rozhodla študovať na súkromnej škole, kde musí platiť semestrálne školné vo výške 750,-€. Ak sa navrhovateľka rozhodla pre platené vysokoškolské štúdium, musela si byť vedomá nutnosti obstarať si finančné prostriedky na štúdium aj vlastnou iniciatívou a uskromnením sa v iných oblastiach. Odporca mal za to, že výživné vo výške 250,-€ mesačne postačuje na úhradu potrieb študenta na slovenskej vysokej škole, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vzhľadom na vek navrhovateľky už jej matka nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k dcére výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Odporca sa nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, že v prípade štúdia navrhovateľky na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska by jej vznikli zvýšené výdavky na ubytovanie, zabezpečenie celodennej stravy a podstatne vyššie výdavky na cestovanie. Mal za to, že súčasné cestovné vo výške 40,-€ mesačne by pri kupovaní študentských cestovných lístkov postačovalo navrhovateľke aj na cestovné do iného mesta napr. pokiaľ by študovala v Košiciach, tak ako plánuje. Náklady na stravné v inom meste by tiež nemala vyššie. Pokiaľ by si aj desať mesiacov platila ubytovanie v študentskom domove musela platiť ubytovanie, toto by bolo podstatne nižšie ako jej súčasné školné a zároveň by sa znížili náklady matky navrhovateľky na plnenia poskytované s užívaním bytu v E. X.. Navrhovateľka tvrdením, že v budúcnosti chce pokračovať v štúdiu medicíny, sama spochybnila skutočnosť, že súčasným štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, ktoré si vybrala. Na druhej strane bolo v konaní dokázané, že od 1.1.2012 došlo k zníženiu zárobku odporcu. Odporca mal za to, že suma 250,-€, ktorou prispieva na výživu navrhovateľky je spolu s výživným od matky a rodinnými prídavkami primeraná. Nemôže byť na ujmu odporcu, že pri jeho intenzívnej športovej činnosti si platí životné a úrazové poistenie vo výške 100,-€ mesačne. Naopak, nezodpovedne by sa správal, ak by si pri jeho aktivitách takéto poistenie neplatil. Vzhľadom k tomu, že v súdenej veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala novú úpravu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, odporca navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku v napadnutých častiach tak, že návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že považuje rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za zákonný a správny. Okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a s prihliadnutím na daný stav aj správne rozhodol. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola navrhovateľka študentkou strednej školy. V súčasnosti študuje na vysokej škole a s týmto štúdiom sú spojené zvýšené náklady. Oproti stredoškolskému štúdiu, keď väčšinu študijného materiálu študenti dostávajú od školy, navrhovateľka si teraz musí zabezpečiť všetok študijný materiál a pomôcky na vlastné náklady. Veľa kníh a iných materiálov sa nedá požičať a musí si ich kupovať. Zároveň došlo k nárastu cien v takmer všetkých oblastiach života, čo sa premietlo do zvýšenia výdavkov na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Navrhovateľka všetky svoje náklady uviedla a aj preukázala v konaní pred súdom a odporca náklady nenamietal ani nespochybnil ich rozsah alebo výšku. Odporca na pojednávaní tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov a preto musel obmedziť svoje športové aktivity a robí ich preto vraj len mimo sezóny. Tieto jeho tvrdenia sú podľa navrhovateľky zavádzajúce, lebo okrem lyžovačky v zahraničí absolvuje aj letné zahraničné športové dovolenky, ktoré tiež určite vyžadujú finančné náklady. Navrhovateľka rovnako oznámila odporcovi, že od neho nežiada platiť úrazové poistenie a túto sumu môže presunúť do požadovaného zvýšeného výživného. Z uvedených skutočností preukazujúcich zmenu pomerov, ktoré odôvodňujú novú úpravu vyživovacej povinnosti, považovala navrhovateľka rozhodnutie okresného súdu za správne a preto navrhovala, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a podané odvolanie zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. v spojení s ust. ) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach v súlade s ust. a ako vecne správny potvrdil. V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu, predloženého spisu a vyhodnotením tvrdení uvedených účastníkmi v odvolacom konaní, mal odvolací súd preukázané, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, keď skúmal tak existenciu oprávnených a odôvodnených potrieb na strane navrhovateľky, ale skúmal aj možnosti a schopnosti odporcu prispievať na jej výživu a dospel k správnemu právnemu záveru, keď rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku na sumu 350,-€ mesačne počnúc dňom 12.1.2012. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu aj v časti týkajúcej sa zameškaného výživného.

Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uvedený nárok dieťaťa trvá do doby, kým nie je schopné sa samostatne živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, to znamená získanie pravidelného príjmu, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti. Vyžaduje sa však, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na zmenu osobných a majetkových pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že o výživnom na navrhovateľku bolo naposledy rozhodované uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -53 zo dňa 13.10.2010, ktorým bol medzi účastníkmi schválený súdny zmier a odporca sa zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,-€ mesačne.

Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky od posledného rozhodovania súdu o výživnom, avšak k podstatnej zmene pomerov za uvedenú dobu došlo aj na strane odporcu.

Navrhovateľka je študentkou dennej formy štúdia 1. ročníka Bankového inštitútu - vysoká škola, pobočka Liptovský Mikuláš, odbor právna administratíva v podnikaní, z čoho je zrejmé, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá, nakoľko navrhovateľka v dôsledku sústavnej prípravy na povolanie nie je schopná samostatne sa živiť. Pokiaľ odporca mal za to, že navrhovateľka tvrdením, že chce študovať medicínu, spochybnila skutočnosť, že súčasným štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že navrhovateľka sa pripravuje sústavne na výkon povolania štúdiom na vysokej škole, pričom vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese a odporcom namietaný prístup navrhovateľky nemožno vyhodnotiť v jej neprospech.

So štúdiom na vysokej škole nepochybne súvisí vynakladanie zvýšených výdavkov na cestovné do školy, stravovanie a keďže ide o súkromnú vysokú školu, aj na školné ročne takmer 1.600,-€ a navrhovateľke tiež vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním skrípt a iných študijných pomôcok. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pričom matka zabezpečuje jej bežné potreby, ako aj bývanie,

stravovanie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľka si vybrala štúdium na súkromnej vysokej škole v blízkosti miesta jej bydliska, kde platí ročné školné cca 1.600,-€, aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý akceptoval zvolený druh vysokej školy, nakoľko štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska by zase navrhovateľke vznikli zvýšené výdavky na cestovanie, ubytovanie na internáte, stravovanie.

Nakoľko aj na strane odporcu mal okresný súd preukázanú zmenu pomerov, keď došlo k zníženiu jeho zárobku na sumu 668,16 € (čistý mesačný príjem v januári 2012) bez toho, aby ju spôsobil odporca svojim správaním, dospel okresný súd k správnemu záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný a rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku zo sumy 250,-€ mesačne na sumu 350,-€, keď prihliadol na to, že odporcom deklarovaný výdavok na platenie životného a úrazového poistenia v sume 100,-€ mesačne, ako aj stavebné sporenie v sume 100,-€ mesačne nie je nevyhnutný výdavok, ako aj vzhľadom na prioritu plnenia vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd preto neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcu, na ktorých založil odvolacie dôvody a rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 Os.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, aj keď podala prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k odvolaniu odporcu a preto navrhovateľke odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.