Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6P-2-2023.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Subarea
6P/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, XXX XX E., B. F., štátne občianstvo SR a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, XXX XX I., štátne občianstvo SR, o návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Zvolen n e m á právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Dňa 31.07.2023 matka A. B., nar. XX.XX.XXXX podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa s odôvodnením, že dňa 18.09.2008 rozhodol súd v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 8P 391/07 o úprave výchovy a výživy maloletého syna A. B. , nar. XX.XX.XXXX, s tým, že maloletý syn bol zverený do starostlivosti matky ( navrhovateľky) a otec ( odporca) je povinný platiť výživné na maloletého syna 2.000 Sk, teraz asi 63 eur. J. A. stále študuje a bude študovať ešte minimálne tri roky na AGT Chomutov, pričom jeho náklady na štúdium sú cca 4 500 Kč, spolu s tým výdavky na dopravu 900 Kč a stravné v škole 2 500 Kč a popri tom sa ešte venuje fitnesu s nákladom na mesiac cca 1 500 Kč. Náklady na bývanie predstavujú cca 16 500 Kč, matka poberá mzdu 20 000 Kč mesačne , čo jej však nestačí a preto jej s výživou pomáha matka, lebo inak by so synom nemohla vyžiť. Od rozsudku nežiadala o zvýšenie výživného, ale náklady na výchovu a výživu maloletého syna sa stále zvyšujú. O odporcovi je jej známe, že pracuje niekde v Českej republike a má plat okolo 2 000 eur. Z uvedeného dôvodu žiadala o vynesenie rozsudku: Odporca B. A., nar. XX.XX.XXXX je povinný hradiť výživné na maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX ( teraz bytom C. D. XXXX, XXX XX E. B.) vo výške 200 eur mesačne a to do 15 dňa v mesiaci vždy k rukám matky spätne od 01.01.2019.
2. Z obsahu návrhu matky súd zistil, že maloleté dieťa spolu s matkou býva v Českej republike na adrese C. D. XXXX, XXX XX E..
3. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
4. Podľa čl. 3 nariadenia v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
5. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov. Podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.
6. Podľa čl. 10 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloleté dieťa aj s matkou bývajú mimo územia Slovenskej republiky, a to v B. F., kde matka pracuje a maloleté dieťa navštevuje školské zariadenie. Preto súd pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.
13. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov Európskej únie vo veci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v nariadení Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej vedy a komentára k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.
14. Vec vyživovacej povinnosti otca k jeho maloletému dieťaťu sa týka Českej republiky, keďže maloleté dieťa spolu s jeho matkou bývajú v Českej republike, ako aj Slovenskej republiky, nakoľko na jej území býva otec maloletého dieťaťa a všetci účastníci konania sú slovenskej štátnej príslušnosti, preto tunajší súd posudzoval právomoc vo veci konať podľa vyššie citovaných ustanovení nariadenia Európskej únie a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc na konanie, ale je daná právomoc súdov Českej republiky.
15. Z návrhu na začatie konania ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že maloleté dieťa spolu s jeho matkou majú obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa sústreďuje ich rodinný a sociálny život, pričom obvyklý pobyt malo maloleté dieťa už v čase začatia tohto konania v Českej republike, preto podľa čl. 3 písm. a) a b) nariadenia majú na konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného právomoc súdy Českej republiky.
16. Podľa čl. 3 písm. c) a d) nariadenia právomoc v predmetnej veci nemožno určovať, keďže návrh matky na zvýšenie výživného nie je spojený s konaním o osobnom stave ani s konaním o iných rodičovských právach a povinnostiach. Voľba súdu podľa čl. 4 nariadenia (tzv. písomná prorogácia) v
danej veci, ktorej predmetom je vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu, neprichádza v zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia do úvahy, preto právomoc súdu konať v tejto veci nemôže byť založená dohodou účastníkov. Maloleté dieťa je jednak osobou, v prospech ktorej smeruje návrh matky na zvýšenie výživného.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol dospieť k inému záveru než, že v predmetnej veci nemá právomoc konať. Napokon nepochybne v záujme maloletého dieťaťa je, aby vo veci konal a rozhodoval súd, ktorý je jeho súdom najbližším a ktorý dokáže efektívnejšie a hospodárnejšie zistiť informácie nevyhnutné na modifikáciu posledného právoplatného rozhodnutia vo veci výživného.
18. Keďže tunajší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa v súlade s čl. 10 nariadenia tento právny záver vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok) konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.
19. Zároveň tunajší súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu, ale matka sa môže so svojím návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v Českej republike.
20. Keďže návrh na náhradu trov konania podaný nebol, súd v zmysle § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).