Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnom spore žalobcu: A. B., C. XXXX, D. E. - D., nar. XX.XX.XXXX, zást. advokátka JUDr. Monika Marjanovič, Košice, Urbánkova 6, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zást. advokátka JUDr. Katarína Hegedüšová, Bratislava, Majerníkova 3/A, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o ďalšie nároky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 95 z 8. februára 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. okrem VI. zamietavého výroku.

M e n í rozsudok v závisiacom VII. výroku o trovách konania tak, že žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 %.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví, jeho I. výrokom určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným uzavretej 26.6.2013 je bezúročný a bez poplatkov, II. výrokom zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť 250 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III., IV. a V. výrokom určil, že neplatné sú zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, a to rozhodcovská zmluva z 26.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo 7.2.2019 a rozhodcovská zmluva zo 7.2.2019, VI. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a VII. výrokom žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu jeho trov.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník (i) 26.6.2013 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žalobcovi ako dlžníkovi v zmluve označenému identifikačným číslom organizácie (IČO), poskytol úver 600 € a ten sa zaviazal úver veriteľovi vrátiť v 6 mesačných splátkach po 166 € v celkovej čiastke 996 €, počnúc dňom 22.7.2013; (ii) rovnako 26.6.2013 uzavreli rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana žalobu podá na tento rozhodcovský súd alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana žalobu podá na všeobecný súd s tým, že táto skutočnosť sa považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy okrem, ak predtým žaloba bola podaná na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu touto rozhodcovskou zmluvou je založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu; (iii) 7.2.2019 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ sa zaviazal žalobcovi ako dlžníkovi

bezúročne a bez poplatkov poskytnúť úver 6 050 € a žalobca sa zaviazal tento žalovanému vrátiť v 121 mesačných splátkach po 50 € splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, počnúc 18.3.2019; (iv) rovnako 7.2.2019 uzavreli aj dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok – pohľadávky žalovaného proti žalobcovi zo zmluvy o úvere zhora pod (i) s tým, že jej výška k 7.2.2019 predstavovala 7 484,39 € oproti pohľadávke žalobcu proti žalovanému zo zmluvy o úvere zhora pod (iii) vo výške 6 050 €, v dôsledku čoho (v) na základe tejto ich dohody k 7.2.2019 vzájomným započítaním zanikla pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere pod (i) proti žalobcovi v rozsahu 6 050 € a zároveň rovnako zanikla aj pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere pod (iii) proti žalovanému rovnako v rozsahu 6 050 €; (vi) 7.2.2019 uzavreli napokon aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej opäť sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy zhora pod (iii), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tento rozhodcovský súd; (vii) v zmysle výpisu o úhradách z 3.3.2021 žalobca v období od 20.3.2019 do 18.2.2021 titulom svojho záväzku zo zmluvy o úvere pod (i) žalovanému zaplatil celkovo 850 €.

3. Zmluvu o úvere zhora pod (i) súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže veriteľom je právnická osoba poskytujúca finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a túto aj dlžník uzavrel ako fyzická osoba, nepodnikateľ napriek tomu, že v zmluve tento je označený identifikačným číslom organizácie, čo evokuje, že predmetný úver mal byť poskytnutý na účel podnikania, čo však žalovaný veriteľ nepreukázal. Naopak žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, v tom čase pracujúci v U. S. Steel Košice, s.r.o. ako murár, kde ak chcel prácu vykonávať, musel byť živnostníkom; úver si však nebral na výkon povolania, k podnikaniu v práci mu dodali všetky potrebné nástroje, ale úver si bral na uspokojenie základných životných potrieb. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, stali sa preto nespornými. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že zmluva o úvere bola vopred pripravená žalovaným na formulárovom tlačive, pričom žalobca ako slabšia zmluvná strana do tohto zmluvného vzťahu nemohol podstatným spôsobom zasahovať ani ovplyvniť obsah zmluvy vrátane výšky poplatku, resp. iného obsahu zmluvy. Tatko uzavrel, že dlžník v tomto prípade má zmluvné postavenie spotrebiteľa, a to jednak podľa ustanovení , ako aj podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení k 26.6.2013 (ďalej aj len ako „ZoSÚ“), nakoľko charakter úveru, ktorý mu bol poskytnutý, spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru. Po preskúmaní zmluvy potom zistil, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti, akou podľa a ZoSÚ je úroková sadzba a tiež RPMN, v dôsledku čoho v zmysle ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto pokiaľ strany podľa tejto zmluvy ako jej účastníci navzájom si plnili, každý z nich je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( o. z. – pozn. odvolacieho súdu).

4. Vzhľadom na to, že výsledkami vykonaného dokazovania v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 600 € a titulom splnenia svojho zväzku z danej zmluvy žalobca žalovanému preukázane uhradil 850 €, pričom dlžný úver vyrovnal splátkou z 8.6.2020, po tom, čo konštatoval, že konanie na súde dňom 22.3.2021 (správne 19.3.2021 – pozn. odvolacieho súdu) začalo v subjektívnej i objektívnej premlčacej dobe, uzavrel, že uplatnené právo premlčané nie je a titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného preto zaviazal žalobcovi zaplatiť 250 € (850 – 600) a vo zvyšku žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

5. Rozhodcovskú zmluvu z 26.6.2013, ktorá je formulárovou a spotrebiteľom osobitne nevyjednanou zmluvou, v dôsledku čoho ten nemal možnosť jej obsah akokoľvek ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, súd vyhodnotil ako zmluvu, ktorou spotrebiteľovi fakticky je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom a uzavrel preto, že tým reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, ktorý ňou v podstate sa vzdal svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, pričom v konaní nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že skutočnou vôľou spotrebiteľa bolo rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, že táto pre neho má nejaký význam alebo že si ju osobitne vyjednal; forma rozhodcovskej zmluvy, spôsob, akým bola uzavretá, koncipovaná a spotrebiteľovi na podpis predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, čím žalovaný sledoval vylúčenie tohto zmluvného dojednania spod režimu súdnej kontroly. Z týchto dôvodov súd rozhodcovskú zmluvu z 26.6.2013 vyhodnotil ako neplatnú podľa §53 ods. 5 o. z. pre jej rozpor s §53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 písm. r) o. z.

6. Pokiaľ ide o dohodu o započítaní pohľadávok, resp. o zmluvu o úvere, obe medzi stranami uzavreté 7.2.2019, súd tieto rovnako vyhodnotil ako neplatné; dohodu o započítaní pohľadávok pre jej hrubý rozpor s dobrými mravmi, a to nielen preto, že žalobca ňou mal uznať svoj záväzok vo výške 7 484,39 € zo zmluvy z 26.6.2013, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver len vo výške 600 €, ale aj preto, že išlo o pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy k 7.2.2019 už premlčanú, na čo žalobca v zmluvnom postavení spotrebiteľa pri uzatváraní dohody o započítaní pohľadávok upozornený nebol a tiež preto, že v súvislosti s touto dohodou strany v ten istý deň uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný žalobcovi titulom úveru mal poskytnúť 6 050 €, no v skutočnosti tomuto neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky, keďže suma úveru sa mala započítať na jeho uznaný dlh vo výške 7 484,39 €. Z uvedených dôvodov za neplatnú mal nielen dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ale aj zmluvu o úvere z toho istého dňa a nedošlo preto k započítaniu dlhu žalobcu u žalovaného a ani z danej zmluvy o úvere žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne ďalšie plnenie. Z dôvodu neplatnosti týchto dvoch právnych úkonov ako neplatnú vyhodnotil aj rozhodcovskú zmluvu zo 7.2.2019, na základe ktorej sa mali riešiť spory strán z neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 7.2.2019.

7. S odôvodnením, že žalobca v konaní bol úspešný skoro v celom rozsahu a neúspešným bol len čiastočne, s odkazom na ustanovenie a tomuto priznal nárok na plnú náhradu jeho trov voči neúspešnému žalovanému.

8. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Proti rozsudku súdu predovšetkým namieta, že zmluva o úvere z 26.6.2013 medzi stranami je obchodnoprávnym, a nie spotrebiteľským vzťahom, nakoľko žalobca ako dlžník v nej bol označený ako podnikateľ jeho identifikačným číslom, ide teda o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, na ktorý preto nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v zmluve vlastnoručne a z vlastnej vôle podpísal vyhlásenie a je preto nesporné, že finančné prostriedky tomuto boli poskytnuté a tieto sa zaviazal použiť na výkon podnikania, o čom žalovaný predložil dostatočný dôkaz (žalovaným vlastnoručne podpísané vyhlásenie), dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo preto žalobcu, ktorý spotrebiteľský charakter v danom prípade relevantnými dôkazmi nepreukázal, len svojím vyjadrením účelovo tvrdil, že v danom zmluvnom vzťahu je spotrebiteľom, pričom je nesporné, že dôkazné bremeno neuniesol a podriadenie daného právneho vzťahu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch nepreukázal. Podľa odvolateľa z týchto dôvodov v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve a predmetnú zmluvu ex offo podrobiť súdnej kontrole.

9. Akcentuje tu na potrebu v tomto zmluvnom vzťahu chrániť dobrú vieru veriteľa, a to v súlade s judikatúrou SD EU, v zmysle ktorej „ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“ a obdobne „pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, takúto obligáciu treba charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva“ (C-464/01) a preto analogicky, ak v danom prípade žalobca v zmluve o úvere z 26.6.2013 uviedol a podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú mu poskytované na účel výkonu jeho povolania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa.

10. Proti záveru súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z 26.6.2013 namieta, že z textu danej zmluvy jasne vyplýva, že v prípade nespokojnosti stranám je daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, daná rozhodcovská zmluva je preto nevýhradnou, keďže každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo prostredníctvom súdneho konania, nevyžaduje teda od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a nejde preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

11. Proti záveru súdu o neplatnosti celej zmluvy zo 7.2.2019 o úvere č. XXXXXXXXX, odvolateľ namieta, že podľa §53 ods. 5 o. z. za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách môžu byť určené len jednotlivé podmienky zmluvy, ale pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok za neplatnú nemôže byť určená celá zmluva. Rovnako v zmysle §41 o. z., ak dôvody neplatnosti sa vzťahujú len na časť právneho úkonu, neplatnou je len táto jeho časť, nikdy nie celý právny úkon.

12. Z týchto dôvodov svoju nespokojnosť s napadnutým rozsudkom súdu vyjadruje napokon aj pokiaľ ním bolo vyhovené žalobe o peňažné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia argumentujúc, že v prípade zmluvy o úvere z 26.6.2013 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia predpokladaná v ustanovení §451 o. z., keďže táto zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy ani k jej zrušeniu a majetkový prospech na základe nej žalovaný nezískal z nepoctivých zdrojov. Ďalej odvolateľ cituje ustanovenie §107 ods. 1 o. z. o subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a razantne odmieta, žeby z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu vôbec došlo.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Nepopiera, že v čase uzavretia úverovej zmluvy z 26.6.2013 bol živnostníkom, ale úver bral pre súkromné účely, pričom táto formulárová úverová zmluva jemu ako dlžníkovi bola predložená pracovníkom žalovaného. V samotnej zmluve ako dlžník je pritom označený v dvoch rubrikách, a to rôzne, raz údajmi svedčiacimi pre podnikateľa, teda identifikačným číslom organizácie a raz adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, a teda identifikačnými údajmi fyzickej osoby ako nepodnikateľa. Bezpečným preukázaním, že v úverovom vzťahu skutočne išlo o podnikateľa, podľa žalobcu nemôže byť pritom len jeho označenie identifikačným číslom, pokiaľ zároveň absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis uzavretie príslušnej zmluvy s údajnou podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec má. Podľa názoru žalobcu je preto potrebné aplikovať ustanovenie §54 o. z., t. j. pri pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo znamená, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom veriteľovi. Inak podľa neho by bolo v rozpore so zmyslom a účelom celého spotrebiteľského práva, ak by jeho ustanovenia sa dali obísť takýmto jednoduchým spôsobom, že dodávateľ v zmluve spotrebiteľa by označil za podnikateľa bez toho, aby bolo zrejmé, že fyzická osoba si je vedomá toho, že vstupuje do záväzku nespadajúceho do okruhu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný pritom svojím konaním manipuluje dlžníkmi, aby títo s ním vstupovali do právnych vzťahov ako podnikatelia, čo nielen odporuje dobrým mravom, ale súdmi SR aj opakovane bolo judikované, že táto jeho prax nepožíva právnu ochranu, nakoľko tak zjavne robí zo špekulatívnych dôvodov a v snahe uprieť spotrebiteľovi jeho práva vyplývajúce zo zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

14. Rozhodcovská zmluva z 26.6.2013 je formulárovou, žalovaným ako dodávateľom vopred pripravenou zmluvou a ani skutočnosť, že bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od zmluvy o úvere, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní, žalobca nemal možnosť jej obsah ovplyvniť ani s ním dôsledne sa oboznámiť, jej obsah je písaný malými písmenami s množstvom právnickej terminológie bez vysvetlenia, ktorú žalobca ako priemerný spotrebiteľ v takom krátkom čase nemal možnosť pochopiť, a teda ani skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení zmluvy vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. V konaní nebolo pritom nad všetky pochybnosti preukázané, hoci je to dôležité, že on ako spotrebiteľ skutočne mal vôľu rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, že táto ako osobitné vyjednanie má pre neho nejaký význam a že ako zmluvnú podmienku v riešení sporov zo zmluvy o úvere si ju osobitne vyjednal. Trvá na svojej obrane, že forma tejto zmluvy vrátane spôsobu, akým táto bola koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o jej individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.

15. Pokiaľ ide o dohodu o započítaní pohľadávok zo 7.2.2019, jej neplatnosť súd vyslovil z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ ňou uznal už premlčaný záväzok 7 484,39 € zo zmluvy o úvere z 26.6.2013, na jeho premlčanie nebol upozornený a jeho výška predstavovala niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotný úver 600 €, ktorý žalovaný na základe tejto zmluvy žalobcovi poskytol.

16. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol len, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu. Táto žalobcovi bola doručená na vyjadrenie, ktorý toto svoje právo nevyužil. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

18. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom na úplné zistenie skutkového stavu, vzal pritom do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré v konaní boli preukázané, resp. počas konania vyšli najavo, vykonané dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku úplne a správne vyhodnotil podľa zásad ustanovených v , tento aj správne právne posúdil podľa relevantných ustanovení právnych predpisov a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil okrem závisiaceho výroku o trovách konania, o ktorých súd rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( v spojení s ).

19. Zamietavý výrok rozsudku odvolaním dotknutý nie je, tento nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu; predmetom odvolacieho prieskumu mohli preto byť len určujúce výroky a vyhovujúci výrok rozsudku a tiež závisiaci výrok o trovách konania ( a ).

20. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 18.10.2023 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 9.10.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke ( a za použitia ).

21. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie ako tieto zhora odvolacím súdom sú reprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil a odôvodnenie rozsudku v súlade s preto obmedzil len na konštatovanie správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení nadbytočne preto neopakuje.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa odvolací súd dopĺňa.

23. Iba označenie dlžníka, ktorý vykonáva aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v zmluve z 26.6.2013 o úvere, ktorú s dodávateľom uzatvoril, identifikačným číslom jeho organizácie (v skratke IČO) bez ďalšieho nepreukazuje, že tento pri uzatváraní a plnení danej úverovej zmluvy čo i len sčasti konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania, a teda ani to, že v danom zmluvnom vzťahu tento nemá postavenie spotrebiteľa [ o. z., ZoSÚ], ani že na neho preto sa nevzťahuje právny režim Táto skutočnosť označenia dlžníka v zmluve o úvere takýmto spôsobom sama o sebe nevylučuje preto daný právny vzťah z režimu spotrebiteľských zmlúv a právnej úpravy tzv. spotrebiteľského práva. O to viac to platí v situácii, aká nastala v danom prípade, že žalobca v danej úverovej zmluve okrem toho, a preto mätúco, je identifikovaný aj základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby ako nepodnikateľa (rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu a pod.), pričom ak táto okolnosť má vyvolať pochybnosti, či dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (ne)konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv, ako na to správne poukazuje aj žalobca, platí výklad, ktorý pre spotrebiteľa je priaznivejší ( o. z.), a teda že v danom prípade dlžník pri tom takto nekonal a má preto zmluvné postavenie spotrebiteľa ( o. z.).

24. Nakoniec aj v zmysle judikatúry SD EÚ, ktorej aplikovania na prejednávaný prípad odvolateľ v odvolaní sa dovoláva (C-464/01), pojem „spotrebiteľ“ je potrebné vykladať reštriktívne, s ohľadom na postavenie danej osoby, ktorú táto zastáva v konkrétnej zmluve v spojení s povahou a cieľom tejto zmluvy. Ak spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby je také slabé, že je len okrajové a z toho dôvodu v rámci plnenia, pre ktoré zmluva bola uzavretá,

posudzujúc ju v jej celosti malo len zanedbateľnú úlohu. Podľa SD EÚ pritom aj taká osoba, ktorá určitú zmluvu s dodávateľom uzatvorila o. i. aj v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, má právo sa dovolávať výhod vyplývajúcich z pravidiel na ochranu spotrebiteľa, ak podnikateľský účel zmluvy je do takej miery okrajový, že v celkovom kontexte predmetného plnenia má len zanedbateľný význam. Je pritom na konajúcom súde rozhodnúť, či podnikateľský účel zmluvy bol len nevýznamný; na tento účel súd musí zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti objektívne vyplývajúce zo spisu, a nie je potrebné zohľadňovať okolnosti, o ktorých druhý účastník zmluvy pri jej uzatváraní vedieť mohol, s výnimkou prípadov, ak osoba, ktorá postavenia spotrebiteľa so dovoláva, sa správala tak, že u druhého účastníka zmluvy oprávnene mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V danom prípade na jednom mieste v zmluve uviesť tzv. IČO, a to bez akýchkoľvek ďalších súvislostí, nesporne nemôže vyvolať dojem, že dlžník zmluvu vôbec uzatváral na podnikateľský účel a už vôbec nedovoľuje prijať záver, žeby takýto účel zmluvy v celkovom kontexte plnenia nemal len zanedbateľný význam. Preto aj v tomto smere v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv, je potrebné aplikovať výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§54 ods. 2 o. z.), a tak opäť dospieť k záveru, že dlžník má zmluvné postavenie spotrebiteľa (§52 ods. 4 o. z.).

25. Pokiaľ ide o otázku, na kom je dôkazné bremeno preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy z 26.6.2013 o úvere, je potrebné aplikovať ustanovenie §9 ods. 7, veta druhá ZoSÚ, v zmysle ktorého „ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon“. Znamená to, že dôkazné bremeno ohľadom povinnosti uvedené skutočnosti preukázať, v žiadnom prípade nie je povinnosťou žalujúceho dlžníka, ako odvolateľ v tomto konaní márne sa bránil, ale uvedené preukázať jednoznačne bolo na žalovanom. Je tomu tak z dôvodu nerovného postavenia zmluvných strán, kde dlžník (spotrebiteľ) v porovnaní s veriteľom (dodávateľom) sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia dlžníka žiadajúceho o úver vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené (navrhnuté) veriteľom (dodávateľom) bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah vrátane absencie jeho dosahu na to, aký konkrétny typ formulára zmluvy (určený pre fyzické osoby nepodnikateľov alebo formulár určený pre podnikateľov) dodávateľ mu pri uzatváraní zmluvy na vyplnenie predloží, t. j. aké údaje o jeho osobe alebo o jeho podnikaní pri uzatváraní zmluvy dodávateľ bude od neho vyžadovať. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť námietka odvolateľa, že žalobca v zmluvnom postavení dlžníka v danom prípade vlastnoručne podpísal vyhlásenie o tom, že peňažné prostriedky získané úverom použije na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, keďže rovnako išlo o formulár, ktorý žalobcovi na podpis bol predložený samotným veriteľom a navyše aj v ním koncipovanom znení, t. j. podpísanie uvedeného vyhlásenia veriteľ na žalobcovi požadoval ako podmienku poskytnutia úveru, o ktorý tento žiadal, a to zrejme s cieľom dosiahnuť vylúčenie aplikácie ustanovení zákona vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, kedy v zmysle citovaného §9 ods. 7 ZoSÚ dôkazné bremeno preukázať, že tomu tak nebolo, v konaní nespochybniteľne zaťažovalo žalovaného veriteľa.

26. Vzhľadom na to, že v konaní žalovaný veriteľ svoju dôkaznú povinnosť v smere preukázania, že v prípade žalobcu ako dlžníka išlo o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy z 26.6.2013 konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nijako nesplnil, neodstránil pochybnosti (§54 ods. 2 o. z.), ktorých existenciu sa snažil v konaní vyvolať, vychádzajúc len čisto z identifikačných znakov v zmluve použitých na označenie dlžníka. Nepreukázal tak existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu predmetnú zmluvu o úvere neposudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú (§54 ods. 2 o. z.), konkrétne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú preto sa vzťahujú ustanovenia ZoSÚ. Správne sú preto potom aj na tento záver súdu prvej inštancie nadväzujúce aj jeho ďalšie právne závery tak o absencii údaja o úrokovej sadzbe a tiež údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, o jej dôsledkoch na poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý v zmysle (v znení ku dňu uzavretiu predmetných zmlúv) preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj o tom, že plnenie žalobcu ako dlžníka na základe predmetnej zmluvy v prospech žalovaného veriteľa v rozsahu presahujúcom žalobcom obdŕžanú istinu titulom úveru, je bezdôvodným obohatením žalovaného, a to ako plnenie bez právneho dôvodu ( o. z.), nakoľko v dôsledku uplatnenia zákonnej sankcie v ZoSÚ úver sa považuje od počiatku za bezúročný a bez poplatkov, t. j. záväzok spotrebiteľa veriteľovi platiť aj úroky a poplatky od počiatku bol len domnelým.

27. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, a to aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale, ako v posudzovanom prípade, je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak veriteľ nárok proti nemu žalobou uplatní v konaní pred „dohodnutým“ rozhodcovským súdom alebo, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, je nútený skôr podať žalobu na všeobecnom súde. Podstatou a hlavnou črtou o. i. aj formulárových spotrebiteľských zmlúv vrátane zmlúv rozhodcovských pritom je, že tieto pri uzatvorení zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky buď prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva zhora už skôr zmienená faktická nerovnosť zmluvných strán a zrejmé nevýhodné postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi, pokiaľ ide o jeho vyjednávacie pozície, či jeho informovanosť. Pretože (ani) v posudzovanej veci žalovaný ako dodávateľ nepreukázal, že predmetná rozhodcovská zmluva spotrebiteľom bola individuálne dojednaná, je nevyhnutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodcovskú zmluvu z 26.6.2013 vyhodnotil ako neprijateľnú a preto neplatnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ktorá preto ani nezakladá právomoc „dohodnutého“ rozhodcovského súdu rozhodovať danou zmluvou zadefinované spory medzi stranami zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 26.6.3013.

28. Neplatnosť zmluvy zo 7.2.2019 o úvere súd neurčil aplikujúc ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach () a neurčil ju ani aplikovaním o. z., odvolacie námietky, ktorými žalovaný apeloval na absenciu dôvodov pre vyslovenie neplatnosti tejto celej zmluvy, a to či už podľa alebo podľa o. z. sú preto absolútne právne irelevantné. Súd prvej inštancie zmluvu zo 7.2.2019 o úvere za absolútne neplatnú správne určil aplikujúc ustanovenie o. z. z dôvodu, že na základe nej dlžníkovi nebolo a vychádzajúc z dohody rovnako zo 7.2.2019 o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa v skutočnosti ani nemalo byť poskytnuté žiadne plnenie.

29. Správne súd sa vysporiadal aj s uplatnenou námietkou premlčania. Z hľadiska počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle §107 ods. 1 a ods. 2 o. z. za rozhodujúce je potrebné považovať, kedy žalobca skutočne sa dozvedel, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a že v dôsledku jeho plnenia žalovanému u tohto dochádza preto k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, pričom dôkazná povinnosť túto jeho vedomosť preukázať, bola na žalovanom ako na subjekte, ktorý premlčanie namietal a ktorému toto malo byť na prospech. Vzhľadom na to, že žalovaný žiaden takýto deň nepreukázal, súd správne uzavrel, že túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sám žalobca vedomosť získal preto určite až po 8.6.2020, kedy dlžný úver u žalovaného vyrovnal poslednou jeho splátkou.

30. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie v tejto veci je založené.

31. Súd prvej inštancie nesprávne však rozhodol o trovách konania ( a nasl. ). V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Vychádzajúc z ustanovenia a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že v zmysle o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne aj bez návrhu, v otázke rozhodnutia o tomto závisiacom výroku ani odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi a ani návrhom odvolateľa, ako má o trovách konania rozhodnúť. 32. Predmetom konania na základe žaloby žalobcu v posudzovanej veci bolo celkovo päť takých nárokov, ktoré žalobca, a to každý jeden z nich, si mohol uplatniť aj samostatnou žalobou; z toho v jednom prípade išlo o peňažné plnenie a vo zvyšných štyroch išlo o určovacie žaloby. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorého vecná správnosť bola potvrdená aj odvolacím súdom, o určovacích žalobách, a to v každej jednej z nich, bolo rozhodnuté v prospech žalobcu a titulom peňažného nároku z celkovo uplatnených 850 € tomuto proti žalovanému bolo prisúdených 250 € a vo zvyšku (600 €) jeho žaloba o peňažné plnenie bola zamietnutá, t. j. žalobca so svojou žalobou v tomto nároku uspel len sčasti a aj to v takom jej rozsahu, že v zmysle zásady pomerného úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania by bolo potrebné priznať žalovanému (29,41 % úspech žalobcu : 70,59 % úspech žalovaného). V zmysle je preto namieste, aby súd pri rozhodovaní o trovách

konania nárok na ich náhradu pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobca v konaní mal plný úspech v 4 určovacích žalobách z celkovo päť uplatnených nárokov (80 %), pričom v žalobe o peňažné plnenie úspešnejším v konaní bol žalovaný, preto zvyšných 20 % predstavuje jeho úspech vo veci. 33. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia o trovách konania so zreteľom na výsledok sporu je zrejmé, že súd prvej inštancie pomer úspechu žalobcu vo veci v rozsahu 100 % neurčil správne. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že vo veci sčasti úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu jeho trov v rozsahu 60 %, čo predstavuje jeho pomerný úspech vo veci (80 – 20). 34. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania ( ), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal preto nárok na plnú náhradu jeho trov. Odvolací súd ani v okolnostiach prejednávanej veci a vzhľadom na podnikateľský charakter žalovaného veriteľa, ktorý v danom prípade, a to na úkor majetkovej sféry spotrebiteľa, porušil svoju zákonnú povinnosť dbať na to, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky jej zákonné obligatórne náležitosti, ani v osobe žalovaného nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania čo i len sčasti v prospech neúspešného žalovaného ( ).

35. O výške náhrady trov, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).