Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/44/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1. AGRODROON, s.r.o., IČO: 36 592 358, so sídlom Hlavná 187, Valaliky, 2. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, E., zastúpený splnomocneným zástupcom F. C. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, E., proti žalovanému: A. G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X/XX, E., zastúpený JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -468 zo dňa 26.10.2022, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -468 zo dňa 26.10.2022 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume 17.434,30 € s úrokom omeškania, z toho pre žalobcu v 1. rade 4.438,01 € s úrokom omeškania a pre žalobcu v 2. rade, ako aj náhrady trov konania. Druhým výrokom súd žalovanému voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemkov v katastrálnom území E., žalobca v 1. rade spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 116 o výmere 4384 m2 v podiele 2/8 + 1/16 + 2/48, ďalej nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 117 vo výmere 2190 m2 v podiele 1/1 a vlastníkom parcely registra „E“ evidovanej na LV č. XXXX, parcela parc. č. 118 o výmere 2190 m2 v podiele + 1/42 +1/42, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ č. 119 o výmere 2190 m2 v podiele 176/1512 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 120 o výmere 2190 m2 s podielom 3/84. Žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom pozemku v katastrálnom území E., zapísaného na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 120 o výmere 2190 m2 v podiele 11/14. Žalobcovia tvrdili, že tieto pozemky žalobcov sú užívané žalovaným bez právneho dôvodu a bez poskytnutia akéhokoľvek plnenia za toto užívanie, pričom pozemky žalobcov sú sčasti zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného, ktoré nadobudol kúpou dňa 9.11.2015 a ktoré sú v katastri nehnuteľností k. ú. E. zapísané na LV č. XXXX ako priemyselná budova, poľnohospodárska budova, budova technickej vybavenosti, iná budova - skleník, iná budova - strážnica, a tie sú postavené na parcelách č. 116, 117, 118, 119, 120, teda práve parciel vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný využíva aj bezprostredne priľahlé plochy k týmto stavbám vrátane plôch prístupových a parkovacích a užíva teda najmenej 2977 m2 z celkovej plochy uvedených pozemkov, z ktorej na vlastnícky podiel žalobcu v 1. rade pripadá výmera 1365 m2 a na

žalobcu v 2. rade výmera 318 m2. Napriek výzve žalobcov určenej žalovanému zo dňa 16.10.2018 na zaplatenie sumy za užívanie pozemkov v ich vlastníctve žalovaný, že požadovanú sumu neuhradil a na výzvu nereagoval. Žalobca v 1: rade požaduje za užívanie pozemkov, ktoré mu v podielovom spoluvlastníctve patria 17.434,30 € a to za obdobie od 22.11.2015 do 22.11.2018 a žalobca v 2. rade sumu 4.438,01 € tak isto za toto obdobie. Žalobcovia vychádzali pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia z priemerného trhového nájomného 0,50 € mesačne za 1 m2 výmery. Výmera žalobcu v 1. rade do 10.9.2018 predstavovala 931 m2, od 11.9.2017 výmera na neho pripadajúca bola zvýšená na 1018 m2 a od 13.11.2018 nadobudnutím ďalšieho podielu na žalobcu v 1. rade pripadla výmena 1365 m2. U žalobcu v 2. rade od počiatku rozhodného obdobia je to výmera 318 m2. Žalobcovia predložili súdu tri nájomné zmluvy verejne dostupné, aby preukázali výšku nájomného za porovnateľné užívanie pozemkov v kat. úz. E. a poukázali na to, že požadujú podstatne menej ako je nájomné uvedené v týchto zmluvách.

3. Žalovaný neuznal nárok žalobcov v celom rozsahu a to pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, pričom základ nároku žalobcov čiastočne uznal, ale len pokiaľ ide o časti pozemkov, ktoré skutočne užíva. Výšku bezdôvodného obohatenia bez znaleckého posudku však nevedel presne vypočítať a tvrdil, že aj keď niektoré nehnuteľnosti užíva, neužíva ich celé ako priľahlé nehnuteľnosti, pretože sa tam nachádzajú aj cesty využívané už v minulosti ako cesty, aj keď v katastri nehnuteľností sú uvedené ako orná pôda. Vytkol žalobcom nekorektnosť, že čakali tri roky a pred podaním žaloby ho nevyzvali na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Neskôr, po oboznámení sa s právnou úpravou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 1.5.2018 navrhol, aby súd vychádzal pri určení výšky odplaty za užívanie pozemkov bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, z priemeru ocenenia pozemkov iných nájomných zmlúv týkajúcich sa kat. úz. E. extravilán, ktoré zároveň pripojil k svojmu vyjadreniu. Následne predložil znalecký posudok č. 11/2019 vyhotovený 12.8.2019 znalcom v odbore poľnohospodárstvo odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy A. I. J., kde tento znalec stanovil obvyklú výšku nájomného v zmysle , použijúc kód B/EJ 042 60 02 (kde všeobecná hodnota za mernú jednotku pozemku je 0,2091 € za m2), teda nájomné za m2 by činilo 0,002091 € mesačne. V prepočte na požadovanú výmeru u žalobcu v 1. rade za 36 mesiacov za 1.018 m2 by to bolo 6,48 € a u žalobcu v 2. rade za 318 m2 za 28 mesiacov výška nájomného by bola 1,54 €. Od 1. mája 2018 však nadobudla účinnosť novela a znalec ustálil v zmysle tejto novely obvyklú výšku nájomného za rok 2018 v sume 47,18 € za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy a rok. Na základe toho za užívanie pôdy pri prevádzkovaní podniku v extraviláne obce Valaliky by bolo minimálne nájomné 94,36 € za hektár a rok a pri výmere 1.018 m2 za obdobie troch rokov by bolo nájomné 28,80 €, pri výmere 318 m2 za obdobie 28 mesiacov by to bolo 7 €. Zároveň uviedol, že stavby, ktoré vlastní žalobca v 1. rade na pozemkoch spoločnosti AGRODROON zaberajú výmere 1018 m2 a ktoré vlastní žalovaný v 2. rade 318 m2.

4. Žalobcovia tvrdili, že žalovaným predložené zmluvy sa netýkajú užívania zastavaných pozemkov, ale len poľnohospodárskych pozemkov k pestovaniu poľnohospodárskych plodín a trvali na tom, že pozemky, ktoré užíva žalovaný spĺňajú legálnu definíciu pojmu zastavané územie obce podľa ust. § 139a ods. 8 Stavebného zákona. Táto definícia je odlišná od vymedzenia zastavaného územia podľa katastrálneho zákona, keďže toto vymedzenie sa vzťahuje určeniu hraníc intravilánu a extravilánu pred 1.1.1990 podľa niekdajších platných definícií. Tvrdili, že stavby vo vlastníctve žalovaného ako aj zvyšné stavby ďalších dvoch vlastníkov nevytvárajú a ani nikdy nevytvárali svojim charakterom areál definovaný zákonom. Žalovaný nevykonáva poľnohospodársku činnosť, ani neprevádzkuje poľnohospodársky podnik. Žalovaný taktiež zotrval na svojom tvrdení, že nejde o stavebné pozemky, lebo tieto sa nachádzajú v extraviláne obce a podľa neho je záväzný stav uvedený v katastri nehnuteľností, pričom tieto nehnuteľnosti ktorých je vlastníkom, užíva na poľnohospodársky účel. V priebehu konania žalovaný oznámil, že Zmluvou o výpožičke zo dňa 15.11.2015 všetky stavby vypožičal spoločnosti AGROCHEMINA, s.r.o., ktorá ich užívala v období od. 22.11.2015 do 22.11.2018 na poľnohospodárske účely a vyslovil názor, že žalobcovia doteraz nepreukázali, akú výmeru z pozemkov im patriacich žalovaný za žalované obdobie užíval, ani to, kto mal a ako mal tieto stavby užívať. Žalobcovia tiež súdu oznámili po predložení grafickej identifikácie sporných parciel, že v konaní tamojšieho súdu, ktorého predmet bol totožný s predmetom tohto sporu, žalovaná strana nepodala odpor voči platobnému rozkazu.

5. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 10.7.2020 súd prvej inštancie v tomto spore uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 19,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.11.2018 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu 4,33 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.11.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku obe strany sporu podali odvolanie a Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. -441 zo dňa 28.4.2022 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné v časti premlčania aj nepreskúmateľné.

6. Následne súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie a nariadil aj pojednávanie. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že žalobca v 1. rade je skutočne podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX katastrálne územie E. a žalobca v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX katastrálne územie E. od 26.7.2016. Žalovaný je vlastníkom stavieb zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie E. od 9.11.2015. Z grafickej identifikácie zo dňa 17.10.2019, ktorú žalobcovia predložili vyplýva, že výmera, ktorú užíva žalobca v 1. rade je 1374 m2 a z urbanistickej štúdie obce Valaliky vyplýva komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia.

7. Zo súkromného znaleckého posudku č. 11/2019 vyhotoveného dňa 28.8.2019 znalcom z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy A. J. vyplýva, že minimálna výška nájomného by predstavovala 20,91 € za hektár a rok a nájomné za 1 m2 by bolo vo výške 0,002091 €. V prepočte na výmeru 118 m2 by to za 36 mesiacov bolo 6,48 €, pri výpočte 318 m2 za 28 mesiacov by výška nájomného 1,54 €. Ide o minimálnu výšku nájomného, keď sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú o inej výške. Od 1. mája 2018 nadobudla účinnosť novela , ktorá priniesla novú definíciu poľnohospodárskeho pozemku, v zmysle ktorej výška nájomného za pozemok musí byť stanovená najmenej na dvojnásobok výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obvyklou výškou nájomného sa bude rozumieť údaj o výške nájomného za 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejní tento údaj príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie. Obvyklá výška nájomného za rok 2019 je vo výške 47,18 € za hektár a rok. Na základe toho nájomné za užívanie pôdy pri prevádzkovaní podniku v extraviláne obce Valaliky bolo minimálne nájomné 94,36 € za hektár a rok. pri výmere 1.018 m2 za obdobie troch rokov by nájomné predstavovalo sumu 28,80 € a pri výmere 318 m2 za obdobie 28 mesiacov by nájomné bolo 7 €. Znalec taktiež v posudku uviedol, že stavby, ktoré vlastní žalovaný zaberajú na pozemkoch spoločnosti AGRODROON, s.r.o. výmeru 1.018 m2 a na pozemkoch A. C. výmeru 318 m2.

8. Žalobcovia predložili v spore nájomné zmluvy nájomcu obce Valaliky a prenajímateľov F. E., prenajímateľa GRUNI, s.r.o. a nájomcu obce Valaliky, prenajímateľa TOKLEX s.r.o. a nájomcu InvEast SK, s.r.o., pričom všetko išlo o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce Valaliky.

9. Zo zmluvy o výpožičke z 15.11.2015 súd mal preukázané, že žalovaný bezplatne zapožičal na dobu neurčitú spoločnosti AGROCHEMINA s.r.o. nebytové skladové priestory v objektoch ležiacich na par. č. 1306/2, vedené ako stavba a č. 1306/3 vedené ako stavba strážnice súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXXX k. ú. E. a stavby ležiacej na par. č. 1304/6 ako UNIMO-ZEL, zapísanej na LV č. XXXX, ktoré vlastní požičiavateľ na sociálne a skladové využitie (kancelária, šatňa, sociálne zariadenie a uskladnenie nevyhnutných dokumentov).

10. Z potvrdenia o pridelení IČO, ktoré vydal Štatistický úrad Slovenskej republiky vyplynulo, že hlavnou činnosťou žalovaného je chov hydiny, dátum vydania potvrdenia je z 23.4.2019. Z výpisu štatistického registra organizácií z 3.2.2020 a výpisu zo štatistického registra organizácií súd zistil, že hlavnou činnosťou žalovaného je chov hydiny a žalovaný je samostatne hospodáriacim roľníkom od 16.4.1993. Z verejného registra Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mal súd preukázané, že obvyklá výška nájomného za rok 2018 pre k. ú. E. je 47,18 €/ha. Ďalej súd vychádzal z potvrdení obce Valaliky, z ktorých vyplynulo, že podľa platného územného plánu obce Valaliky je funkčné využitie pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, ako pozemky a objekty výrobných služieb, priemyselno-poľnohospodárskej výroby a skladov, pričom predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Zároveň z iného potvrdenia vyplýva, že stavby na predmetných parcelách boli postavené v rokoch 1970 až 1979.

11. Súd prvej inštancie vykonal na predmetných pozemkoch aj ohliadku, aby mal bezprostredný obraz o využití týchto pozemkov.

12. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , podľa ,, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2018, podľa a o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa , , uvedeného zákona a použil aj ust. , , , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj , tohto zákona.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sú sčasti umiestnené stavby vo vlastníctve žalovaného. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že žalovaný užíval v žalovanom období pozemky žalobcov bez právneho dôvodu, sporný bol rozsah užívania pozemkov, ako aj výška náhrady za užívanie, keďže sporný bol aj druh pozemku. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobcovia zotrvali na svojom názore, že pozemky sú zastavené stavbami a neslúžia na poľnohospodárske účely. Súd ohliadkou predmetu sporu na mieste samom zistil, že pozemky žalobcov sa nachádzajú v oplotenom areáli a stavby na nich postavené slúžia na poľnohospodárske účely, skleník slúži na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hydiny rovnako ako sklad. Kancelárske priestory sú v zlom technickom stave a slúžia ako skladisko.

14. Poukazujúc aj na právny názor odvolacieho súdu vysloveného v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení, súd prvej inštancie uzavrel, že námietka žalobcov ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci podľa nie je dôvodná vo vzťahu k časti pozemkov, ktoré sú pod zastavanými budovami vo vlastníctve žalovaného, ako aj pozemkami priľahlými, pretože ide o areál bývalého poľnohospodárskeho družstva oplotený od čias jeho fungovania a žalovaný uvedené nehnuteľnosti využíva ako podnikateľ v poľnohospodárske na poľnohospodárske účely a opak preukázaný v spore nebol. Pozemky podľa účelu, vychádzajúc zo znenia ust. v znení účinnom do 30.4.2018 a od 1.5.2018, podľa názoru súdu prvej inštancie naplnili dikciu zákona a je možné ich považovať za pozemky slúžiace na poľnohospodárske účely. Stavby žalovaného na predmetných pozemkoch v uzavretom areáli spolu s okolím tvoria ucelený komplexný priestor a nie je možné oddeliť funkcionalitu budov a samostatných pozemkov, nakoľko je potrebné sa k budovám, a to ku skladu, skleníku, kancelárskym priestorom, regulačnej stanici aj fyzicky dostať. Neprihliadol na obranu žalovaného, aby súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaný využíva iba pozemky pod budovami a nevyhnutne priľahlý pozemok. Žalovaný užíva celú výmeru, žalobcovia k nej nemajú prístup a skutočnosť, že niektoré plochy slúžia ako cesta, resp. zeleň, je podľa názoru právne irelevantná.

15. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo stanovenie druhu pozemkov rozhodujúce u tých pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. V konaní totiž bolo sporné, či ide o ornú pôdu, zastavané plochy alebo stavebné pozemky. Súd aj ohliadkou, aj na základe potvrdenia obce Valaliky zistil, že predmetné pozemky sú využívané na poľnohospodársku výrobu, keďže sú zastavané stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 či stavbou slúžiacou na poľnohospodársky účel. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a súdu nepreukázali opak.

16. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok v spore, že vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného nesprávne vyhodnotil vzťah ako obchodnoprávny a je potrebné posudzovať ho podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného súd sa preto prioritne zaoberal námietkou premlčania ohľadne nároku žalobcu v 1. rade a ohľadne nároku žalobcu v 2. rade. Keďže aj v zmysle názoru odvolacieho súdu premlčanie nárokov obidvoch žalobcov sa posudzuje ako vzťah občianskoprávny, teda nárok z bezdôvodného obohatenia, posúdil premlčanie podľa . Žalobca v 1. rade pritom požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.11.2015 do 22.11.2018 a žalobca v 2. rade za obdobie od 26.7.2016 do 22.11.2018. Žaloba bola konajúcemu súdu podaná osobne dňa 22.11.2018. Žalobcovia netvrdili a nepreukazovali, kedy sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a kto sa na ich úkor

obohatil, a teda nespochybnili tvrdenia žalovaného o tom, že sa dozvedeli o tom, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, momentom zápisu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností. Údaje o žalovanom ako vlastníkovi stavby na pozemku sú verejne prístupné a platí zásada, že právo patrí bdelým. Súd teda uzavrel, že žalobca v 1. rade sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil už odo dňa zápisu žalovaného ako vlastníka v katastri, to znamená ku dňu 9.11.2015, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie E.. Žalobca v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti, za užívanie ktorých si uplatňuje nárok až dňa 26.7.2016. V čase nadobudnutia žalobca v 2. rade musel vedieť, aké nehnuteľnosti nadobúda a či sú zastavané stavbou, pretože žalobca mal stavbu vo vlastníctve od 9.11.2015. Žalobca v 2. rade pritom požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti, pričom už týmto dňom sa žalobca v 2. rade dozvedel o tom, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala teda plynúť vzhľadom na podanú žalobu na súde 22.11.2016. Trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť 3 roky pred podaním žaloby, čiže od 22.11.2015, pričom tak subjektívna a objektívna premlčacia lehota vznikala odo dňa 9.11.2015. Súd preto prihliadol na námietku premlčania a považuje nárok žalobcov v 1. a 2. rade sa dôvodný, v čase od 22.11.2016 do 22.11.2018 u žalobcu v 1. rade a u žalobcu v 2. rade od 26.7.2016 do 21.11.2018.

17. Podľa názoru prvostupňového súdu je irelevantná námietka žalovaného, že z dôvodu opatrnosti uhradil žalobcovi v 1. rade sumu 48,86 € a žalobcovi v 2. rade 15,26 €. Vzhľadom na podanie žalovaného, ktoré bolo súdu doručené 8.3.2019, žalovaný tam uviedol, že sumu 64,12 €, teda spolu sumy pre oboch žalobcov, bezodkladne uhradí, avšak ďalej netvrdil, že k úhrade tejto sumy došlo a ani žalobcovia nereagovali procesne na uvedenú situáciu. Vzhľadom na preukázanie úhrady sumy je nesporné, že žalovaný tieto sumy žalobcom poukázal. Žalovaný počítal u žalobcu v 1. rade s výmerou 1.118 m2 a u žalobcu v 2. rade s výmerou 318 m2 za obdobie od 23.11.2016 do 22.11.2018. Keďže žalovaný uviedol, že zaplatil uvedené sumy z opatrnosti, súd prvej inštancie nepovažoval tento úkon za uznanie nároku žalovaným, pretože v podaní z 21.12.2018 v bode II žalovaný neuznal nárok žalobcom v celom rozsahu, pokiaľ ide o základ i výšku nároku. Dodal len v bode III. podania, že čiastočne uznáva nárok, pokiaľ ide o časť, ktorú skutočne užíva a ktorú bez znaleckého posudku aj na určenie plochy užívania nevie presne vyčísliť. Základ nároku teda uznal, avšak navrhol znalecké dokazovanie. Súd je toho názoru, že nedošlo k uznaniu nároku vo vzťahu k jeho výške, a preto nie je možné povedať, že žalovaný nárok žalobcov uznal. Žalobcovia nevzali žalobu v uvedenej časti späť, t.j. v časti úhrady žalovaným spolu v sume 64,12 €.

18. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve dal do bezplatnej výpožičky spoločnosti AGROCHEMINA, s.r.o. a poukázal pritom na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. , že v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku.

19. Pokiaľ žalobcovia namietali použiteľnosť znaleckého posudku (predloženého žalovaným) a jeho závery, nakoniec aj osobu znalca, súd považoval závery znaleckého posudku za preskúmateľné. Pri stanovení nájmu znalec vychádzal z porovnateľných zmlúv a chybu v znaleckej doložke súd nepovažoval za relevantnú, ale ide o chybu v písaní. Čo sa týka tvrdenia, že znalec je bývalým vlastníkom sporných pozemkov, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa o vypracovaní znaleckého posudku uvedeným znalcom dozvedeli doručením posudku 6.9.2019 a 27.9.2019 a na pojednávaní 5.11.2019 nešpecifikovali, v akom čase bol znalec vlastníkom sporných pozemkov. V čase vypracovania znaleckého posudku znalec vlastníkom sporných pozemkov už nebol, preto nebol ani dôvod na vylúčenie znalca, pretože by mal vzťah k nehnuteľnosti.

20. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal spôsobom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia a v bode 76. odôvodnenia dospel k záveru, že žalobca má v 1. rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 13,68 € a žalobca v 2. rade vo výške 4,33 €, avšak žalovaný už uhradil žalobcovi v 1. rade vyššiu sumu, t.j. 48,86 € a žalobcovi v 2. rade 15,26 €, čo mal preukázané listinnými dôkazmi. V tejto časti však žalobcovia žalobu nevzali späť, a preto súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. , , a keďže žalovaný bol úspešný takmer v plnej výške, priznal súd žalovanému nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu, pritom nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore rozhodnúť podľa .

22. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja žalobcovia. Žalobca v 1. rade, ako to vyplýva z dôvodov jeho odvolania, použil odvolacie dôvody uvedené v , a . Považuje celý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a nespravodlivý, pretože súd nesprávne zisťoval a zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s procesnou obranou žalobcov, ale aj preto, že tento rozsudok je nepreskúmateľný a nerešpektuje zásady spravodlivého procesu, pretože postupom súdu mu bolo odňaté právo zúčastniť sa prejednania v jeho právnej veci napriek riadnemu ospravedlneniu. V prvom rade namietal nesprávne posudzovanie statusu žalovaného ako poľnohospodárskeho podniku a nepreukázanie vzniku právnych vzťahov medzi stranami sporu podľa . Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný užíval pozemky označené žalobcami v ich vlastníctve len ako poľnohospodársku pôdu a v postavení samostatne hospodáriace roľníka od 16.4.1993. Nepovažoval za relevantný dôkaz potvrdenie Štatistického úradu SR, z ktorého nemožno vyvodiť deň zápisu žalobcu do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov a domnieva sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou k takémuto zápisu došlo až v mesiaci apríl 2019, teda v čase, ktorý sa už netýka predmetu sporu. Skutočné a legálne aktivity žalovaného v podnikateľskom areáli nachádzajúcom sa v obci E. na pozemkoch žalobcov teda nikdy nesúviseli s poľnohospodárstvom, ale s jeho dlhoročným prevádzkovaním živnosti, presnejšie kúpou a predajom obuvi a s nimi spojenou výrobou a skladovaním obuvi. Žalobcovia vyslovujú podozrenie z neoprávneného podnikania v poľnohospodárstve a z týrania zvierat zo strany žalovaného. Pokladal toto podnikanie žalovaného v oblasti poľnohospodárstva len za predstierané, dokonca nelegálne, kde sa porušuje viacero právnych predpisov a vyslovil podozrenie, že pred ohliadkou (o ktorej musel žalovaný vedieť oveľa skôr ako žalobca) začal žalovaný vykonávať úpravy k prestieraniu živočíšnej výroby. Odvolateľ naďalej tvrdil, že u žalovaného ide o nepoľnohospodárske stavby a pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria sú využívané na rôzne komerčné účely. Bez ohľadu na nesprávne zistený štatus žalovaného ako samostatne hospodáriaceho roľníka vytkol súdu aj nesprávne nazeranie na charakter stavieb vo vlastníctve žalovaného v uzavretom podnikateľskom areáli. Aj z vykonanej súdnej ohliadky na mieste samom musel mať súd preukázané, že sa jedná o podnikateľský areál slúžiaci na rôzne podnikateľské aktivity, napríklad vrátane prenájmu subjektom podnikajúcim v kamiónovej doprave. Súd prehliadol skutočnosť, že tieto pozemky nie sú a nemôžu byť už tzv. produkčne potenciálnou pôdou pre svoje zastavanie a určenie územným plánom na ďalšie zastavanie a poukázal na záväznosť údajov v katastri nehnuteľností. V ďalšom naďalej namietal listinu označenú ako znalecký posudok pre jej zmätočnosť a zotrvávali na svojich tvrdeniach o tom, že pozemky v ich vlastníctve nie sú poľnohospodárske a nemôžu byť tzv. produkčne potenciálnou pôdou pre svoje zastavanie a určenie územným plánom na ďalšie zastavanie. O pravdivosti a presvedčivosti ako aj preskúmateľnosti uvedeného znaleckého posudku sú závažné pochybnosti a s takýmto znaleckým posudkom nie je možné sa stotožniť ani ho v konaní prijať. V ďalšom namietal nesprávne stanovenú výšku bezdôvodného obohatenia a nerešpektovanie trhového nájomného. Namietol správnosť argumentácie súdu, že porovnateľnosť miesta, umiestnenie nehnuteľnosti by mala byť nedôvodne obmedzená, či zúžená len zaradením porovnávaných pozemkov medzi intravilán a extravilán (vo vzťahu k nájomným zmluvám, ktoré žalobcovia predložili). Považujú za nespravodlivé, aby pozemok prenajatý na nekomerčný účel, napr. na umiestnenie žumpy v záhrade v intraviláne sa platilo 4 € ročne za m2 a za prenajatie pozemku na rôzne komerčné účely vrátane umiestnenia stavieb by sa malo platiť len 0,006 € ročne za m2. V ďalšom namietali nesprávne právne posúdenia veci a nemožnosť aplikovať ust. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pretože tieto pozemky nie je možné užívať k pestovaniu poľnohospodárskych plodín pre ich zastavanosť. Súd sa ani riadne a absolútne nevysporiadal s predloženými dôkazmi žalobcov, najmä s nájomnými zmluvami či grafickou identifikáciou a urbanistickou štúdiou, z ktorej podobne ako z grafickej identifikácie bol zrejmý stavebný charakter pozemkov žalobcov. V neposlednom rade súd nesprávne namietal a posúdil premlčanie. Je doslova podľa neho absurdné, že žalobca sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom kto sa na jeho úkor obohatil už odo dňa zápisu žalovaného ako vlastníka v katastri, t. j. ku dňu 9.11.2015. Je tiež nepodstatné kedy kupoval žalobca svoje pozemky, keďže pri kúpe pozemkov zvlášť ak sa týka viacerých pozemkov, nemá kupujúci povinnosť skúmať ani reálne zistiť pri neprehľadnosti faktických vzťahov k pozemkom, kto skutočne užíva všetky tieto nadobúdané pozemky a obohacuje sa pri tomto užívaní. V neposlednom rade namietal nepresvedčivosť časti rozsudku, a to jeho výroku o náhrade trov konania. V tomto konaní existuje nepochybne viacero dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému nemôže byť priznaná náhrada trov konania vo

vzťahu k odvolateľom, ale aj súd absolútne nerozlišoval čo bolo základné a čo sprevádzajúce a teda nerešpektoval, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcov preukázateľne došlo a nemôže žalobcov zaťažiť procesná zodpovednosť za predvídanie výsledku na základe pochybného znaleckého posudku. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobcovi prizná požadované plnenie v plnom rozsahu a prizná mu aj plnú náhradu trov konania.

23. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca v 2. rade v podstate z dôvodov identických tak ako ich použil žalobca v 1. rade a to vrátane odvolacieho návrhu.

24. K odvolaniam sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a ako taký ho navrhol potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V prvom rade sa vyjadril k dôvodu odvolania a to, že údajne súd prvej inštancie porušil právo žalobcov na spravodlivý proces a nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania. Poukázal na to, že dôvod, pre ktorý žalobca v 1. rade žiadal odročiť pojednávanie nie je dôležitým dôvodom podľa ust. a preto nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu procesnému postupu súdu a k znemožneniu, aby si tento žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere aká mu patrí. Na civilné sporové konanie sa neuplatňujú ustanovenia , na ktoré žalobca poukazuje, ale ustanovenia . Súd prvej inštancie správne posúdil otázku povahy pozemkov, keď aplikoval ust. a posúdil pozemky ako pozemky slúžiace na poľnohospodárske účely. Žalobcovia totiž opätovne poukazujú na tie isté skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie, ale aj vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd už vysporiadal. Taktiež súd sa presvedčivo a správne vysporiadal aj s námietkami žalobcov k znaleckému posudku č. 11/2019 A. I. J.. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcov, že znalec bol vlastníkom spoločnosti Agro Valaliky, a. s., ktorá v minulosti vlastnila nehnuteľnosti teraz vo vlastníctve žalovaného, táto skutočnosť nezakladá dôvod na jeho vylúčenie, pretože znalec nemá z toho dôvodu žiaden vzťah k sporu, k stranám, ani k ich zástupcom alebo osobám zúčastnených v konaní. Z obchodného registra vyplýva, že znalec A. I. J. bol do 10.12.2014 podpredsedom predstavenstva spoločnosti Agro Valaliky, a. s., o tom, či vlastnil aj akcie spoločnosti, žalovaný však vedomosť nemá. Tvrdenie o tom, že žalobcovia sa so znalcom osobne dobre poznajú, avšak ich obchodné záujmy boli a sú vo vzájomnom rozpore žalobcovia prvýkrát uvádzajú až v odvolaní, a ide o všeobecné a nekonkrétne tvrdenia, nespôsobilé založiť dôvod pre vylúčenie znalca. Čo sa týka znaleckej doložky uvedeného znalca, tá nebola nesprávna, obsahovala len nepodstatnú chybu v písaní, ktorá nemala žiaden vplyv na obsah a závery znaleckého posudku. K tvrdeniam žalobcov, že znalec videl pôdu môže zopakovať, lenže z ust. vyplýva skutočnosť, či sú pozemky zapísané ako orná pôda alebo zastavané plochy a nádvoria, pre jeho aplikáciu je nepodstatná. Nedôvodné sú ani námietky žalobcov ohľadne výšky nájmu. Poukázal na to, že súdu podaním zo dňa 27.12.2020 predložil nájomné zmluvy za obdobné pozemky v tom istom katastrálnom území obce E. s úplne inou výškou nájmu a to 60 € ročne za jeden hektár. Platí preto, že tvrdenia žalobcov sú popreté a žiaden iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o výške nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia žalobcovia nepredložili ani nenavrhli. Ak sa žalobcovia navyše v prípade právoplatného rozhodnutia súdu odvolávajú na platobný rozkaz, kde súd žiadnym spôsobom neskúmal ani len základ nároku, nieto jeho výšku, pretože žalovaná strana nepodala proti platobnému rozkazu odpor, tak tento ich argument neobstojí. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty veľmi správne nárok posúdil. Žalobcovia totiž nepreukázali ani netvrdili žiaden dátum, ku ktorému by sa mali dozvedieť o tom, že im mala začať plynúť subjektívne premlčacia doba. Naopak, žalovaný tvrdil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, že vedeli kto sa bezdôvodne obohatil na ich úkor, bol zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a aj keď toto tvrdenie žalobcovia popreli, čo však zo spisu nevyplýva, ich popretie by bolo neúčinné, pretože neuviedli žiadne svoje tvrdenie o danej skutkovej okolnosti, hoci sú jediní, ktorí by ho vedeli uviesť. Čo sa týka výroku o trovách konania, toto rozhodnutie je v civilnom sporovom konaní primárne založené na zásade zodpovednosti za výsledok a ust. predstavuje odchýlku od tejto zásady ako aj od zásady o zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Pre uplatnenie podľa žalovaného jednoznačne splnené podmienky neboli, a to že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne výnimočné okolnosti. Opäť sa vo svojom vyjadrení žalovaný vrátil aj k výške uplatneného nároku s tým, že žalovanú sumu stanovili žalobcovia bez akéhokoľvek reálneho podkladu a nič im nebránilo dať si vypracovať odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok pred podaním žaloby a žalovanú sumu stanoviť na tomto základe.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.10.2023, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. , riadne oznámené.

26. Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v , , . Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

27. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval procesne správne a aj odvolaním napadnutý rozsudok je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

28. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa .

29. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej

inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

30. Ak žalobcovia v odvolaniach namietajú nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď nevyhovel ich požiadavke o odročenie pojednávania (zrejme nariadeného na deň 26.10.2022, keďže v odvolaní ho neupresňujú), tak odvolací súd z obsahu spisu zistil, že postup súdu prvej inštancie bol správny a nemal za následok porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces. Dôvod, pre ktorý žiadali žalobcovia odročiť pojednávanie, t.j. volebná kampaň, nie je dôvodom podľa . Predvolanie na pojednávanie bolo doručené ešte v auguste 2022, elektronická žiadosť o odročenie pojednávania bola zaslaná Mgr. Drahoslavom Drotárom dňa 25.10.2022 v popoludňajších hodinách. Hneď pred pojednávaním bolo telefonicky oznámené žalobcom (zástupcom), že pojednávanie sa uskutoční a žiadosť o odročenie pojednávania súd neakceptuje.

31. Namietanie zistení súdu, že žalovaný nie je (nebol v rozhodnom období) samostatne hospodáriacim roľníkom neobstojí, pretože žalobcovia nedoložili okrem svojho tvrdenia na toto tvrdenie relevantný dôkaz.

32. Otázku premlčania nároku posúdil súd prvej inštancie správne, podrobne a logicky toto posúdenie vysvetlil v dôvodoch rozsudku. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je správne stanovený, keďže v konaní žalobcovia vôbec neuviedli iný dátum, kedy by sa skutočne dozvedeli o tom, že na strane žalovaného na ich úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca v prvom rade je právnickou osobou, u ktorého sa predpokladá zvýšené právne vedomie a žalobca v druhom rade pri elementárnej opatrnosti pri kúpe predmetných pozemkov musel vedieť aký je tam užívací stav.

33. V súvislosti s námietkou žalobcov ohľadne právneho posúdenia podľa a tvrdením, že nejde o poľnohospodársku pôdu odvolací súd poukazuje na úplne správne závery súdu prvej inštancie, pretože predmetný pozemok žalobcov jednoznačne spĺňa kritéria podľa tohto zákona. Pojem "pozemok" nie je legislatívne upravený, možno ho však definovať ako časť zemského povrchu oddelenú od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Odsek 2 definuje pojem pozemok na poľnohospodárske účely ako: a) pozemok alebo jeho časť, ktorý je poľnohospodárskou pôdou - za poľnohospodársku pôdu sa považuje produkčne potenciálna pôda, evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, b) pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, a zároveň slúži na poľnohospodárske účely, alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Týmito definíciami mal normotvorca zámer odstrániť nejednotnosť výkladu, čo v praxi spôsobovalo nezodpovedané otázky, či je možné aj pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, ktorý je súčasťou napríklad hospodárskeho dvora, považovať za pozemok na účely Zákona o NPP. Súd prvej inštancie vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie so správnym záverom a tvrdenia žalobcov preukázané neboli, keďže žiadne relevantné dôkazy v spore nepredložili. 32. Ohľadne námietok o výške bezdôvodného obohatenia sú záveru súdu prvej inštancie taktiež správne. Napriek výhradám proti výške bezdôvodného obohatenia v zmysle posudku, ktorý predložil žalovaný, žalobcovia nepredložili iný posudok a ani iný relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil ich nárok. Súd teda na základe odborníka stanovil výšku bezdôvodného obohatenia. Podrobne tiež uviedol svoje úvahy a závery ohľadne už uhradenej sumy zo strany žalovaného žalobcom, ako aj to, že v tejto časti žaloba vzatá späť nebola, čo bolo dôvodom na zamietnutie celej žaloby a s tým súvisiaci plný úspech v konaní, čo sa odrazilo na výroku o náhrade trov konania.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s . Žalobcovia neboli so svojím odvolaním úspešní, preto úspešnému žalovanému bola proti nim priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).