Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-36-2012.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/36/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Miriam Szarázovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. P. XXX, XXX XX V. P., o zaplatenie 1.140,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.140,46 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 791,53 eur od 29.6.2011 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania vo výške 68,- eur a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu vo výške 198,84 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.140,46 eur, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 791,53 eur za obdobie od 29.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému úver na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX, ktorý však žalovaný podľa zmluvy nesplácal. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 došlo k prechodu pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.
Súd poučil účastníkov konania o procesných a právach a povinnostiach uznesením č.k. 6C/36/2012-237 zo dňa 2.5.2012 a v rámci prípravy na pojednávanie vyzval žalobcu, aby súdu špecifikoval spôsob výpočtu riadneho úroku v sume 38,80 eur a úroku z omeškania v sume 310,13 eur, najmä z akej sumy boli predmetné úroky vyrátané, za aké obdobie a aká percentuálna sadzba bola pri ich výpočte použitá. Súd zároveň zaslal žalovanému žalobný návrh na vyjadrenie.
Žalobca sa k výzve súdu vyjadril svojím podaním zo dňa 22.6.2012, v ktorom však dostatočne nešpecifikoval jednotlivé úroky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie konané dňa 25.6.2012 sa nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu, nežiadal však o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobného návrhu, zmluvou o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX, osobitnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. k tejto zmluve, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky adresovanej žalovanému s pripojeným podacím hárkom, pokusom
o zmier zo dňa 24.1.2012, podaním žalobcu zo dňa 20.4.2012, podaním žalobcu zo dňa 25.4.2012 spolu s jeho prílohou, podaním žalobcu zo dňa 28.5.2012 a zo dňa 22.6.2012, platobnou históriou žalovaného, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 27.5.2005 zmluvu o kontokorentnom úvere, podľa ktorej poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 730,27 eur (22 000,-Sk) s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,15 % ročne, s konečnou splatnosťou úveru k 26.5.2006. Žalovaný svoj záväzok v súvislosti so zmluvou neplnil, preto právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu podstúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.140,46 eur. Táto suma bola podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok tvorená z istiny vo výške 791,53 eur, úroku z úveru vo výške 38,80 eur a úroku z omeškania vo výške 310,13 eur. Pokusom o zmier zo dňa 24.1.2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.181,58 eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 791,53 eur, zo zmluvného/zákonného úroku vo výške 41,12 eur, riadneho úroku vo výške 38,80 eur, zmluvného úroku 1 vo výške 220,10 eur a zmluvného úroku 2 vo výške 90,03 eur. Ani napriek tejto výzve žalovaný doposiaľ žalobcovi zo svojho záväzku nič neuhradil. Podaním zo dňa 22.6.2012 právny zástupca žalobcu špecifikoval výpočet úrokov z omeškania, a to tak, že zmluvné úroky vo výške 38,80 eur sú v platobnej histórii vyčíslené za príslušné obdobie a predstavujú rozdiel medzi položkami „zvýšenie pohľadávky za riadny úrok“ a „zníženie pohľadávky za riadny úrok“. Úrok z omeškania je vyčíslený vždy za obdobie, kedy žalovaný prekročil schválený úverový rámec a jeho výška je odvodená od výšky prekročenia schváleného úverového rámca, výšky úrokovej sadzby za dané obdobie a počtu dní prekročenia schváleného úverového rámca. Úrok z omeškania predstavuje v platobnej histórii rozdiel položiek „zvýšenie pohľadávky za zmluvný úrok z omeškania (b)“ a „zníženie pohľadávky za zmluvný úrok z omeškania (b)“, ku ktorému je pripočítaný úrok z omeškania od 29.6.2009 (deň nasledujúci po dátume odpísania pohľadávky z debetného účtu) do 28.6.2011 (dátum postúpenia pohľadávky).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase
uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, 2 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 OBZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu omeškania žalovaného so splatením dlhu predstavovala základná úroková sadzba ECB výšku 1,25 %.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný. Žalobca preukázal, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere dňa 27.5.2005. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,15% ročne s konečnou splatnosťou úveru 26.5.2006. V dôsledku neplnenia si povinností právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.140,46 eur. Dĺžna suma bola špecifikovaná prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 a pozostáva z istiny vo výške 791,56 eur, zmluvného úroku vo výške 38,80 eur, zmluvného úroku z omeškania vo výške 90,03 eur a zákonného úroku vo výške 220, 10 eur.
Čo sa týka príslušenstva pohľadávky súd tiež mal za preukázané odkedy sa žalovaný dostal do omeškania a aká je výška úrokov z omeškania, ktorá je v súlade s § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ako aj s príslušnými ustanoveniami vykonávacej vyhlášky č. 87/1995 Z. z..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 68,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 198,84 eur, pozostávajúcich z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, spísanie žaloby) á 73,69 eur, režijného paušálu 2x á 9,16 eur, zvýšených o sadzbu DPH o 20 % (33,14 eur) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3.
Za úkon právnej služby „písomné podanie protistrane - pokus o zmier“ súd nepriznal požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia, t.j. odmenu, súvisiacu náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a ich zvýšenie o DPH, pretože v danom prípade nejde o trovy konania - uvedený úkon
nijako so samotným konaním nesúvisí, nie je ani potrebný pre podanie žaloby. Zároveň nebolo súdu preukázané skutočné vykonanie tohto úkonu (najmä dokladom o doručení uvedenej výzvy žalovanému).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.