Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-139-2011.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/139/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich Ladislava Pavlíka a Štefana Horvátha v trestnej veci obžalovaného D. P. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní v Komárne 22. júna 2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
D. P., narodený X. V. XXXX v J., K., trvalé bydlisko J., D. B. XX, K., občan K.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 31. mája 2011 sa v čase okolo 12.30 hodine prostredníctvom mobilného telefónu, z telefónneho čísla XXXXXXXXXXXX, vyhrážal svojej družke J. V., narodenej XX. K. XXXX, ktorá sa v tom čase nachádzala v J. tým, že jej povedal „daj mi ihneď nášho syna, lebo keď mi ho nedáš, tak ťa zabijem a aj tvoju rodinu“ čím u poškodenej vzbudil odôvodnený strach,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej družke,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 veta prvá Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2 veta posledná Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd obžalovanému prikazuje osobne sa ospravedlniť poškodenej v skúšobnej dobe.
odôvodnenie:
Na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno zo 14. novembra 2011, č.k. 1Pv 338/2011 - 8, podanej na súd 14. novembra 2011 na obvineného D. P., pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd vykonal v prejednávanej trestnej veci hlavné pojednávanie dňa 17. apríla a 22. júna 2012.
Obžalovaný D. P. na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. K udalosti z inkriminovaného dňa uviedol, že pred týmto dňom mal so svojou bývalou družkou určitý konflikt z toho, že predtým 5 rokov zarábal v rodine len on sám a nakoľko ich syn má už 5 rokov, rozprával sa s družkou o tom, či by mala nastúpiť do roboty a z toho vznikol spomínaný konflikt. V dôsledku toho mu bývalá družka povedala, že odíde so synom k svojej mame. Nevedel, že bývalá družka myslela svoj odchod so synom natrvalo. Nakoľko chcel svojho vlastného syna zobrať na výstavu traktorov, išiel si pre neho k matke bývalej družky - poškodenej - do J.. Nakoľko mu ani telefón nedvíhali, neotvárali dvere, nereagovali na zvonenie, troška sa nahneval. Pristavil svoje malé nákladné auto pred ich domom, vyliezol na kabínku vodiča a tam si sadol s tým, že počká na svojho syna. Matka poškodenej na neho vykrikovala, aby odišiel, že ich ruší, inak zavolá policajtov. Obžalovaný uviedol, že aj v minulosti mali určité konflikty, ktoré vyústili do toho, že sa bývalá družka odsťahovala ale po pár dňoch sa udobrili a všetko išlo ďalej. Podľa neho poškodená konala na podnet svojej matky. Uviedol, že nakoľko s bývalou družkou ide o 10 - ročný vzťah, v každom vzťahu sa vyskytnú nejaké problémy, hádky a možno aj písal také SMS správy, ktoré jeho bývalá družka mohla považovať za výhražné. Avšak podľa neho, keď niečo fungovalo 10 rokov, nechápe, ako sa to mohlo pokaziť zo dňa na deň a z čohokoľvek ho družka obviňuje, všetko považuje za vymyslené a cíti sa byť nevinný. Počas 10 - ročného vzťahu nikdy na neho družka nepodala trestné oznámenie, keď mali spolu nejaký konflikt. Vo vzťahu k SMS správam, ktoré tvoria súčasť spisu (č.l. 47 až 49) uviedol, že sa týkali jeho syna D. P., nakoľko bol toho názoru, že aj on ako rodič má právo sa stýkať so svojím vlastným synom, a keď mu druhý rodič upiera toto právo, dopúšťa sa trestného činu. On písal tieto správy svojej bývalej družke iba preto, aby ju na túto skutočnosť upozornil. Od inkriminovanej udalosti je jeho vzťah s bývalou družkou oveľa lepší, vyskytlo sa iba jedno menšie nedorozumenie, ktoré bolo výlučne materiálneho charakteru ohľadne toho prečo svoju bývalú družku nepodporuje viac.
Poškodená J. V. (bývalá družka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal dňa 31. mája 2011 telefonicky, používal škaredé slová a potom jej to napísal aj v SMS-ke. Uviedla, že obžalovaný jej napísal: „Ak mi nedáš moje dieťa, tak zabijem aj teba, aj tvoju rodinu“. V ten istý deň, večer prišiel k nim, vyzváňal im, a nakoľko sa bála s mamou a synom, zavolali políciu. Vykrikoval, aby otvorili dvere, lebo ich pozabíja. Do tohto momentu žili spolu 8 rokov, z toho 6 rokov v K.. Na I. sa vrátili z dôvodu, že obžalovaný bol v poslednom čase dosť agresívny, párkrát ju aj zbil a preto utiekla. Podľa nej dôvodom agresivity obžalovaného mohlo byť to, že užíva drogy. Uviedla, že proti obžalovanému sa vedie v K. trestné stíhanie v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Fyzické napadnutie zo strany obžalovaného spočívalo v tom, že ju škrtil, udieral ju, rozbil dvere a zbil ju s tým po nohách, avšak dané skutočnosti nikdy neoznámila na polícii ani nebola u lekára. O tom, že jej obžalovaný ubližuje povedala svojej matke a bratovi. Po odchode od obžalovaného sa ich vzťah výrazne zmenil, zlepšil sa a majú medzi sebou neutrálny vzťah. Tiež uviedla, že obžalovaný od nej chcel, aby stiahla trestné oznámenie na neho, ktoré podala.
Svedkyňa J. V. st. (matka poškodenej) uviedla, že v posledný májový týždeň im dcéra volala, aby išli pre ňu. Na to sadli do auta a išli k nim. Po príchode ich dcéra plakala, takisto aj maloletý, obžalovaný vykrikoval ako nepríčetný. Myslela si, že sa pohádali, veď sa udobria a zobrali dcéru preč. Na druhý deň išla jej dcéra do práce a z práce sa vrátila s plačom, celá sa triasla a ukázala matke vyhrážajúcu sa sms - ku s textom „Zabijem ťa, zlikvidujem celú tvoju rodinu, ak mi nevrátiš syna“. Zľakla sa a nakoľko jej manžel pracuje mimo bydliska, zavolala synovi, aby prišiel k nim. V ten istý deň, večer obžalovaný prišiel k nim, neustále vykrikoval, zvonil. Povedala mu, aby išiel preč, inak zavolá políciu. Potom sa jej dcéra rozhodla podať trestné oznámenie. Uviedla, že keď obžalovaný zvonil a dobíjal sa k nim, malý sa schovával za posteľ pod paplónom, aj sa pocikal, musel ísť k detskému psychológovi. Ďalej uviedla, že v minulosti sa stalo, že pri príležitosti ukončenia školského roka jej manžel zobral poškodenú s jej synom domov, vtedy ich obžalovaný prenasledoval autom takým spôsobom, že skoro do nich narazil zozadu, potom ich predbehol a prudko zabrzdil, a to všetko jeho malý syn videl, zľakol sa. Jej dcéra nikdy nehovorila o partnerských
problémoch, videla len, že bola nervózna, vystresovaná, vyzerala zle. Asi mesiac po skutku z 31. mája 2011 dcéra začala postupne hovoriť o daných veciach, uviedla tiež, že kusom z kúpeľňových dverí ju zbil po nohe. Dcéra jej rozprávala, že ju bil aj bez príčiny, napríklad fľašou od minerálky, dokonca aj maloletý syn uviedol, že obžalovaný zbil matku, kým ho držala. Uviedla, že má vedomosť o tom, že voči obžalovanému sa vedie nejaké protidrogové konanie v K., uviedla, že nikdy sa obžalovanému nevyhrážala smrťou a nikdy neovplyvňovala svoju dcéru, aby so rozhodla ukončiť vzťah s obžalovaným, nakoľko jej dcéra je dospelá, aby sa sama rozhodla.
Svedok W. V. (brat poškodenej) uviedol, že 31. mája 2011 bol mimo domu a telefonovala mu matka s tým, aby prišiel domov. Keď prišiel, bolo na oboch vidieť, že sú v strese, jeho sestra aj plakala. Keď zisťoval, čo sa stalo, sestra mu oznámila, že obžalovaný ju celý deň obťažuje telefonicky a cez SMS správy s tým, že sa jej vyhrážal, že keď mu nedá syna, tak zabije ju aj celú rodinu. Priamym svedkom fyzického násilia medzi obžalovaným a poškodenou nebol, ale na sestre videl občas nejaké modriny, ktoré si ale nespájal s tým, že by to spôsobil obžalovaný. Uviedol, že si telefonoval s obžalovaným, ale sa mu nikdy nevyhrážal ani nič iné, len chcel, aby nechal na pokoji jeho sestru a rodinu.
Svedkyňa J. J. (súčasná družka obžalovaného) bola vypočutá na návrh obžalovaného. Uviedla, že v inkriminovaný deň bol obžalovaný kľudný. Kľudne si chcel zobrať syna na výstavu traktorov, ale to nevyšlo. Obžalovaného opísala ako milého, poriadneho človeka, s ktorým sa dá o všetkom porozprávať. Podľa nej je v poriadku, že je človek nervózny, keď mu druhý rodič vezme dieťa, neodpovedá na SMS-ky a neberie telefón, podľa nej je to neľudské správanie. V deň 31. mája bola s obžalovaným v spoločnej domácnosti. V ten deň ho podporovala, aby išiel pre svojho syna D.. Pozerala sa mu na mobil, keď písal SMS - ku poškodenej, v ktorej sa pýtal kedy je možné vidieť vlastného syna. Zároveň aj počula telefonickú hádku medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá sa týkala ich syna. Aj keď z danej hádky vyplynulo, že nie je možné si pre syna prísť, obžalovaný išiel, nakoľko už asi dva mesiace svojho syna nevidel. Uviedla, že k nej sa správa obžalovaný inak než k poškodenej, nakoľko keď sa niekto k obžalovanému správa normálne, nemá dôvod byť zlý. Bola svedkom viacerých hádok medzi obžalovaným a poškodenou ohľadom toho, kedy si môže ísť pre syna. Naposledy počula celý obsah telefonátu medzi poškodenou a obžalovaným, nakoľko telefonát bol daný nahlas. Vzápätí však uviedla, že nebola nikdy priamym svedkom akejkoľvek hádky medzi obžalovaným a poškodenou.
Svedok C. T. (zamestnávateľ poškodenej) len potvrdil, že mobilný telefón (a SIM Karta, na ktorej číslo boli poslané relevantné sms - správy), ktorej vlastníkom je obchodná spoločnosť Hogard s.r.o. bol v deň inkriminovaného skutku z pracovných dôvodov zverený do užívania poškodenej. K samotnému skutku sa vyjadriť nevedel.
Ďalšie dokazovanie bolo vykonané čítaním listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), a to správ Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti (č.l. 35 a 36), správy spoločnosti Telefonica z 19. septembra 2011, výpisu hovorov (č.l. 41 až 42), SMS správy (č.l. 47 až 49), výsledku lustrácie evidencie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 61 a 62) a odpisu registra trestov (č.l. 63).
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ktorým naplnil zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák.
Obžalovaného priamo usvedčujú výpovede svedkyne (a súčasne poškodenej) J. V. a jej matky, ktoré boli priamo prítomné pri verbálnom vyhrážaní sa obžalovaného voči poškodenej. Nepriamo - ako svedok z počutia - ich výpovede potvrdil aj svedok W. V. - brat poškodenej. Všetci menovaní sa navyše vyjadrovali aj k predchádzajúcemu agresívnemu správaniu sa obžalovaného voči poškodenej, ktoré potvrdzovali. Vyhrážky zo strany obžalovaného boli potvrdené aj výpisom sms - správy adresovanej poškodenej. Jej obsah a skutočnosť, že je jej pôvodcom, sám obžalovaný potvrdil, pričom jej výhražný obsah banalizoval odvolávajúc sa na svoje právo vidieť vlastného syna. Na svoju obhajobu v zmysle spochybnenia pravdivosti výpovedí poškodenej a jej matky nič relevantné neuviedol, pričom ani z iných dôkazov nevyplynul akýkoľvek motív poškodenej a jej matky obžalovaného krivo obviniť z konania, ktoré sa neudialo. Obžalovaným navrhnutá svedkyňa J. J. - jeho súčasná družka, ako vyplýva z jej výpovede, nebola svedkom samotného incident, ku ktorému malo dôjsť v J.. Už z jej výpovedí o tom, ako čítala sms - správy, ktoré posielal obžalovaný poškodenej, z ktorých podľa nej nevyplýval žiadny výhražný obsah, aj s ohľadom na to, že sám poškodený obsah zabezpečenej správy sám nepoprel, súd vyhodnotil ako nehodnovernú, ovplyvnenú snahou pomôcť vlastnému druhovi. Rovnako tak vzhľadom na zmätočnosť odpovedí na otázky v akom čase bola družkou obžalovaného a bývala s ním v jednej domácnosti je pochybná už sama skutočnosť, či sa v inkriminovaný deň zdržiavala v jednej domácnosti spolu s obžalovaným (resp. v tom čase už s ním vôbec mala vzťah).
Vo vzťahu k otázke trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov upravených v § 34 Tr. zák. a zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby za žalovaný zločin vydierania. Takto obžalovanému prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe 4 až 10 rokov odňatia slobody v zmysle § 189 ods. 2 Tr. zák., pričom po úprave uvedenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. vzhľadom na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a nezistení priťažujúcej okolnosti tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v sadzbe odňatia slobody 4 (štyri) až 8 (osem) rokov.
Z hľadiska druhu trestu súd obligatórne (ex lege - § 34 ods. 6 Tr. zák.) uložil obžalovanému trest odňatia slobody. pri úvahách o výmere trestu po zohľadnení osobných pomerov obžalovaného, ako aj okolností žalovaného skutku, dospel k záveru, že pri ukladaní trestu u obžalovaného je na mieste aplikovať mimoriadne zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. I keď obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku nepriznal, doteraz viedol riadny život - v Slovenskej republike nemá záznam v registri trestov. Ako významnú okolnosti súd zohľadnil tú skutočnosť, že jeho vzťah s poškodenou sa po prejednávanom incidente zlepšil, čo potvrdil obžalovaný aj poškodená, pričom obdobné konanie v zmysle akejkoľvek agresie alebo vyhrážok obžalovaného voči poškodenej sa po prejednávanom incidente neopakovalo, pričom obaja protagonisti incidentu v súčasnosti podľa ich vyjadrení sú schopní komunikácie minimálne vo forme dohody ohľadne starostlivosti o spoločného maloletého syna.
Za týchto okolností mal súd za to, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo za danej situácie neprimerane prísne, v dôsledku čoho mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov pri súčasnom uložení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určení skúšobnej doby 2 (dvoch rokov, ktorú považoval za primeranú. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej v skúšobnej dobe.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa rozvedenými úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.