Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/61/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Kolcunovou v právnej veci žalobcov ad 1/ N. T., M.. XX.X.XXXX, Q. W. XX, W., štátny občan SR, ad 2/ F. D., M.. X.X.XXXX, Q. T. B. XXXX/XX, U., štátny občan SR, právne zastúpených advokátskou kanceláriou Hudzík - Novysedlák Partners v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovaným ad 1/ T. D., M.. XX.X.XXXX, Q. T. X/XX, B., štátny občan SR, ad 2/ W. Y., M.. XX.X.XXXX, Q. F. W. XX, štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. Martou Petríkovou, advokátkou, Štefánikova 96/63, Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom v podiele 3/4-iny k celku na nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra Poprad na LV č. XXX pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1.730 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. W..

II. U r č u j e, že žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou v podiele 1/4-iny k celku na nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra Poprad na LV č. XXX pozemku parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1.730 m 2nachádzajúcej sa v k. ú. W..

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalobcovi v 1. rade v sume 421,83 eur na účet právneho zástupcu žalobcov č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX F. R. Q. P. J..P.., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania žalobkyni v 2. rade, v sume 421,83 eur na účet právneho zástupcu žalobcov č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX F. R. Q. P. J..P.., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 4.5.2009 domáhali určenia, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom v 3 ku KN parcele č. XXX/X vo výmere 1.730 m2 - záhrada, zapísanej na LV č. XXX v k. ú. W. a žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníkom v 1 ku KN parcele č. XXX/X vo výmere 1.730 m2 - záhrada, zapísanej na LV č. XXX v k. ú. W. a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnili tým, že ich právni predchodcovia boli najneskôr k 6.2.1950 spoluvlastníkmi pozemku zapísaného v pkv č. XXX, U.. Č.. XX/X - D. B. vo výmere 1.738 m2, katastrálne územie W.. T. D. bol spoluvlastníkom v 1, T. U. spoluvlastníkom v 1 a L. T. spoluvlastníčkou v 1. Následne táto parcela bola v evidencii nehnuteľností po roku 1964 vedená pod parcelou č. XX/X a po vykonaní ROEP v k. ú. W. evidovaná aj pod pôvodným označením XX/X na LV č. XXX, ako aj pod parcelou

č. XXX/X zapísané na LV č. XXX k. ú. W.. Vykonanie ROEP malo teda za následok, že k jednému pozemku boli vedení dvaja až traja vlastníci. Následne Správa katastra Poprad urobila ďalšiu chybu keď zapísala ako vlastníka V. B. k parcele XXX/X zapísanej na LV č. XXX B.. Ú.. W.. Správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. k. H.-XX/XXBO, ktorým vymazala parcelu XX/X z listu vlastníctva č. XXX B.. Ú.. W. a zároveň odpísala parcelu XXX/X z listu vlastníctva č. XXX. Poukázali, že vlastnícke právo právnej predchodkyne žalovaných L. D. bolo založené a do katastra nehnuteľností zapísané na základe notárskej zápisnice N 214/95, NZ 211/95, napísanej dňa 28.6.1995 u JUDr. Alžbety Podhorskej. Prílohou osvedčenia o vydržaní bol geometrický plán I.. G. I. zo dňa 14.4.1992. Súčasťou osvedčenia bolo vyhlásenie právnej predchodkyne žalovaných, že predmetnú nehnuteľnosť mpč. XX/X - V. XX/X užíva ako súčasť domového majetku už od roku 1947, kedy ju nadobudla aj s manželom na základe neformálnych zámenných zmlúv uzavretých s pozemnoknižnými podielovými vlastníkmi. Ďalej poukázali na to, že právna predchodkyňa žalovaných nemohla v roku 1947 uzavrieť žiadnu zmluvu s pozemnoknižnými podielovými vlastníkmi, keďže prvým spoluvlastníkom bol T. D. vo vlastníckom podiele 1, ktorý zomrel v roku 1941. Taktiež poukázali, že tvrdenia o neformálnych zmluvách z roku 1947 sú nepravdivé, pretože vlastnícke právo sa v roku 1947 nadobúdalo intabuláciou, tzv. vkladom do pozemkovej knihy a zmluvy o prevode nehnuteľností mali písomnú formu. Z týchto dôvodov právna predchodkyňa žalovaných nebola oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti z nedostatku objektívnej dobromyseľnosti, že jej pozemok patrí. Ďalej poukázali na to, že žalobca v 1. rade bol dedičom po T. D. v 1 titulom dedičského konania D 1319/92 a v 1 po L. T., D. U. titulom dedičského konania D 1256/1986 a žalobkyňa v 2. rade vlastníčkou v 1 po N. D. titulom dedičského konania .

Právna zástupkyňa žalovaných sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že právna predchodkyňa žalovaných L. D. nadobudla nehnuteľnosť osvedčením o vydržaní č. 214/95 dňa 28.6.1995, ktorú užívala so svojím manželom v dobrej viere ako vlastnú od roku 1947. Dôkazom toho majú byť preukázané a dodržané zákonné dôvody, v danom čase platné, a to dvaja svedkovia a starosta obce. K osvedčeniu o vydržaní bol priložený aj geometrický plán, kde uvedená parcela bola evidovaná ako parcela č. XX/ X - záhrada o výmere 1.349 m2. Poukázala na to, že či boli alebo neboli splnené náležitosti neskúma právny zástupca žalobcov, ale notár, ktorý vydal osvedčenie. Poukázala na skutočnosť keď právna predchodkyňa žalovaných bývala vedľa sporného pozemku, kde mala postavený rodinný dom a užívala predmetný pozemok na sadenie. Preto je zrejmé, že pozemok užívala ako vlastný a sadila na svojom a nie na cudzom. Namietala, že žalobca v 1. rade nie je aktívne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 1.730 m2, zapísanej na LV č. XXX, keďže nie je uvedený na liste vlastníctva. Žalobkyňa v 2. rade je na LV č. XXX označená ako duplicitný vlastník a nevedno prečo by mali vlastnícke právo nadobudnúť žalobca v 1. rade a v 2. rade v 1, nakoľko právny stav z PK vložiek a následné dedenie mohlo prebehnúť po I. D. v 1, po T. U. v 1, po L. T. v 1. Žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Pojednávanie konané dňa 10.2.2011, ktoré žiadala odročiť právna zástupkyňa žalovaných žiadosťou doručenou súdu dňa 9.2.2011 súd neakceptoval, pretože dôvod odročenia uviedla, že žalovaný v 1. rade sa nachádzal dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, z čoho vyplývalo, že o tejto skutočnosti vedela už dlhý čas a súd neupovedomila včas o tejto skutočnosti. Súd nemal zato, že ide o relevantný dôvod na odročenie pojednávania a vypočul žalobcu v 1. rade z dôvodu hospodárnosti konania na jeho žiadosť.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že právna predchodkyňa žalovaných bývala vedľa sporného pozemku, kde mala postavený rodinný dom. Túto parcelu vôbec neužíval, keďže ju užívala právna predchodkyňa žalovaných na sadenie. Uviedol, že sporný pozemok nepatril medzi družstevné pozemky, ktoré by obhospodarovalo JRD. Sporný pozemok zdedila jeho matka po jeho starej mame J. U. D., ktorá vlastnila 1 a po jej smrti dedila jej dcéra L. T., D. U. v 1 a T. U. v 1. Na základe tejto právnej skutočnosti dedil po svojej matke L. T., D. U. 1 na základe dedičského titulu D 1256/86.

Na pojednávaní dňa 15.4.2011 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žaloba je neopodstatnená a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalovaní sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti na základe dedičského osvedčenia po nebohej matke L. D. v dedičskom konaní D 1000/01, . Právna predchodkyňa žalovaných spornú parcelu nepretržite dlhodobo v dobrej viere, dobromyseľne

užívala minimálne od roku 1947, čoho dôkazom malo byť vyjadrenie žalobcu s tým, že mal vedomosť o užívaní tejto parcely matkou žalovaných. Poukázala na to, že keď právna predchodkyňa žalovaných v čase od roku 1947 do roku 1995 uzatvorila neformálne zámenné alebo kúpne zmluvy, tieto sa v praxi nikdy nezapisovali do pozemkovej knihy. Uviedla, že vydržanie notárskou zápisnicou spĺňa všetky právne náležitosti a tento titul mohol byť právnym podkladom pre nasledovné dedičské konanie po matke žalovaných. Navrhli vypočuť riaditeľku Správy katastra Poprad k predmetnej parcele.

Na pojednávaní dňa 6.10.2011 žalobca v 1. rade uviedol, že od narodenia býval v W. a spornú parcelu užívali T. - matka žalobcu tak, že na tejto parcele sadili. V rokoch 1950 - 1955 JRD W. zobralo pozemky aj s parcelou XX/X, ktoré malo užívať do roku 1989. Následne obrábali spornú parcelu D., ktorí na tejto parcele sadili a asi v roku 1960 si túto parcelu z bočných strán oplotili. Sporná parcela je spredu oplotená bránou a po bokoch tejto parcely je natiahnuté pletivo. Nepamätal si, aby právna predchodkyňa žalovaných vymenila svoje pozemky za sporný pozemok. Žalobca si myslel, že JRD dalo pozemky žalovaným, keďže ich rodina túto parcelu už neužívala. Mali vedomosť o tom, že bola v ich vlastníctve a ponechali to v takom užívacom stave. Žalovaných neupozorňovali na skutočnosť, že užívajú ich pozemok. Až keď zistili, že na LV je parcela zapísaná na žalovaných, podal žalobu. Za parcelu platili dane žalovaní, s ktorými nemali podpísanú žiadnu nájomnú zmluvu. Bol toho názoru, že pokiaľ parcelu užívali žalovaní mali si za ňu platiť aj dane.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej matka S. T., D. I. bola vydatá za N. D., po ktorom v dedičskom konaní D 1318/92 zdedila 1 zo spornej parcely. Uviedla, že pozemky užíval N. D., ktorý zomrel dňa 14.3.2004. Tento pozemok mal užívať jej ujo s tým, že ona tento pozemok osobne nevidela. Nevedela sa vyjadriť, či sporná parcela je oplotená a či jej ujo mal problémy s pozemkami. Nezaujímala sa o ne. Po dedičskom konaní sa informovala o aké pozemky v obci W. ide. Starosta im tieto pozemky ukázal na katastrálnej mape, avšak osobne tieto pozemky pozrieť nebola. Od roku 1970 býva v Partizánskom a informáciu o užívaní spornej parcely N. D. mala od svojej mamy. Nevedela uviesť, či N. D. mal aj iné pozemky v obci W..

Na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa v 2. rade nemala prehľad o tom ako sa parcela užívala, pretože tento pozemok obhospodarovali celý. Od detstva si pamätal, keď mal 6 rokov, že tento pozemok obhospodarovali, keďže na parcele č. XX/X bývali jeho starí rodičia L. J. J. D.. Vedľa pozemku č. XX/X následne postavili jeho rodičia L. J. L. D. rodinný dom. Sporný pozemok sa nachádza medzi rodinným domom jeho starých rodičov a rodinným domom jeho rodičov. Nepamätal si ako došlo k nadobudnutiu sporného pozemku jeho starými rodičmi, pravdepodobne kúpou, keďže jeho starý otec pracoval na železnici. Následne uviedol, že vlastnícke právo nadobudol starý otec výmennými zmluvami, avšak bližšie skutočnosti uviesť nevedel, s kým mali byť uzatvorené, ani za ktoré pozemky mali byť vymenené. Narodil sa ešte v dome starých rodičov a na spornom pozemku sadili odjakživa. JRD nikdy nemohlo užívať tento pozemok. Nevedel uviesť prečo jeho matka si až v roku 1995 dala zapísať vlastníctvo vydržaním notárskou zápisnicou, keďže pozemky nadobudla výmennými zmluvami. Za túto parcelu platila dane jeho rodina. Vždy išlo o poľnohospodársku pôdu, ktorú obrábali.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že si nepamätala na výmenné zmluvy, ktorými malo dôjsť k nadobudnutia vlastníctva spornej parcely jej starými rodičmi, ani jej rodičmi. Dane za túto parcelu platila rodina D., predtým to boli ich rodičia a starí rodičia. Parcela je z cesty oplotená bránou a po bokoch nie je oplotená z dôvodu, že po obidvoch bokoch pozemku sú rodinné domy D..

Na pojednávaní sa vyjadrila svedkyňa I.. F. P., zamestnankyňa Správy katastra Poprad, ktorá uviedla, že pôvodná nehnuteľnosť XX/X bola zapísaná v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX, ktorá sa zapísala spolu s jej vlastníkmi. Parcela XX/X bola zidentifikovaná ako parcela registra E XX/X. Hranice tejto parcely sú v mape určeného operátu viditeľné s tým, že tieto sa nemenili a nedošlo ani k žiadnemu vyčleneniu z parcely XX/X. V čase vyhotovenia geometrického plánu I.. G. I. bola zaznamenaná parcela registra E XX/X. Tento geometrický plán č. XXXXX/XX bol vyhotovený na majetkoprávne usporiadanie pôvodných nehnuteľností XX/X J. XX/X, teda nie na parcelu č. XX/X. Podkladom pre osvedčenie na vydržanie bol geometrický plán, ktorým bola osvedčovaná CKN parcela XX/X o výmere 1.349 m2 s tým,

že nebola osvedčená parcela XX/X, a preto nie sú jasné pôvodné hranice. Uviedla, že mpč. XX/X je súčasnou parcelou XXX/X F. B.. Ú.. W..

Na pojednávaní dňa 19.12.2011 svedok T. Q. uviedol, že je vlastníkom parcely č. XX/X, ktorá susedí so spornou parcelou XX/X. Sporná parcela je z prednej časti upravená, pokosená po stodolu a zostávajúca časť je zanedbaná minimálne už 10 rokov a nikto sa o ňu nestará. V W. býva 50 rokov. Má vedomosť, že otec žalovaných L. D. sadil zemiaky na tejto parcele a nemal vedomosť, aby sa k tejto parcele hlásili T.. Susedia a on mali zato, že táto parcela patrila T. J. D. užívali tento pozemok len z dôvodu, že susedil s ich pozemkami, bezprostredne pri ich rodinnom dome a tento pozemok bol nevyužitý. V roku 1960 robil plot, ktorý z hlavnej ulice oplocuje spornú parcelu XX/X. Nemal vedomosť, aby nejakú parcelu rodina D. odkupovala, ani žiaden zo susedov, ako to uvádzal žalovaný v 1. rade. Sporný pozemok nikdy neužívalo družstvo. Nevedel uviesť prečo zadnú časť spornej parcely neužívajú D.. Jeho dedo mu vravieval, že táto parcela patrila T..

Svedok N. W. na pojednávaní uviedol, že v roku 1980 prišiel z vojny a býval v W. od 11-tich rokov. Býval o pár domov nižšie. Pred vojnou chodil spornú parcelu ako 15 ročný kosiť s pánom B., ktorý tvrdil, že ide o T. roľu. Ešte jeho svokrovci L. T. J. T. L. G. T. mu vravievali, že na tejto spornej parcele si môže postaviť rodinný dom. Nemal vedomosť, či túto parcelu užívali D., ani či ju užívalo družstvo. Pozemok užívali D., avšak presný rok nevedel uviesť. Nevedel z akého dôvodu tento užívali a či T. dali súhlas na užívanie tohto pozemku D.. V W. žil cca od roku 1971 do roku 1982. Keďže si rodinný dom kúpil od cirkvi, z toho dôvodu nebol postavený rodinný dom na spornej parcele, ktorú mu ponúkala svokra, manželkina matka.

Svedok Ľ. B. uviedol, že v obci W. bol starostom od roku 1994 do roku 2006. Vedel kde býva v obci rodina T. J. D., že v konaní ide o spornú parcelu č. XX/X. V tejto lokalite nebol asi 5 rokov, avšak podľa jeho vedomostí družstvo túto parcelu neužívalo, keďže parcela bola v intraviláne obce. Nevedel kto užíval spornú nehnuteľnosť. K predloženému prehláseniu obecného úradu zo dňa 21.6.1995 uviedol, že táto listina disponuje jeho podpisom. Toto potvrdenie sa dávalo obyvateľom obce, ktorí platili dane a hlásili sa k pozemkom. Takéto potvrdenie väčšinou potrebovali ľudia, ktorí nemali vysporiadané pozemky. Uviedol, že pri podpisovaní takéhoto prehlásenia nebol osobne obzerať o aký pozemok ide a z jeho strany zrejme došlo len k nahliadnutiu do katastrálnej mapy a následne sa pozrel ktorí ľudia platili za tento pozemok daň. Pokiaľ k tomu pozemku nebol evidovaný vlastnícky spor alebo záujem z inej strany, takéto potvrdenie vydal. Pamätal si, že prehlásenie svedkov mal byť doklad pre notára, aby bolo možné urobiť osvedčenie o vydržaní a následne zápis do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, ktorá bola v tomto prehlásení uvedená, že L. D. užívala nehnuteľnosť od roku 1947, potvrdil len na základe toho, že o tento pozemok nikto nejavil záujem. Nemal vedomosť ani o tom, že zapísaným vlastníkom k spornej nehnuteľnosti bol N. T.. Ak by mal takúto vedomosť o vlastníctve N. T., nevydal by takéto potvrdenie.

Svedok T. W. na pojednávaní dňa 22.6.2012 uviedol, že v W. býva od narodenia v blízkosti rodinných domov T. J. D.. Nemal vedomosť, aby sa na spornom pozemku pohybovali rodinní príslušníci žalobcu. Podľa jeho vedomostí spornú parcelu, ktorá sa nachádza medzi rodinnými domami D., užívali spornú parcelu právni predchodcovia žalovaných a žalovaní. Mal vedomosť, že spredu je táto parcela oplotená a k oploteniu zozadu sa nevedel vyjadriť.

Súd vykonal dokazovanie, a to najmä notárskou zápisnicou N 214/95 zo dňa 28.6.1995, výpisom z pozemkovej knihy, zápisnica č. 103, rozhodnutím Správy katastra Poprad č. C 271/2002, listom vlastníctva č. XXX, identifikáciou parciel po ROEP, kúpnou zmluvou zo dňa 17.4.1992, geometrickým plánom I.. G. I., výpisom z listu vlastníctva č. XXX, vyjadreniami žalobcov a žalovaných, výsluchom účastníkov konania, svedkov, zamestnankyne správy katastra, identifikáciou parcely správy katastra, potvrdeniami o platení dane z nehnuteľnosti za parcelu č. XXX/X, výpismi o platení dani z pozemkov, čestným prehlásením T. D., pripojenými spismi , D 1256/86, D 1319/92, D 549/49, D 1317/92, D 1318/92, a notárskym spisom U 214/95, UZ 211/95, D 559/1989 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Sporná parcela bola predmetom dedičského konania D 1319/92 po nebohom T. D., zomrelom v roku 1941 v ktorom bol jediným dedičom N. T., M.. XX.X.XXXX v 1 k celku. Išlo o vzťah synovca a strýka. Po J. U. D., zomr. v roku 1948 prebehlo dedičské konanie D 1317/92, po ktorej dedili 1 spornej parcely jej dcéra L. T., D. U., ktorá zdedila 1 a syn T. U. zdedil 1. Po nebohej L. T., D. U., zomrelej v roku 1986 prebehlo dedičské konanie D 1256/86 v ktorom dedil žalobca v 1/4. Po T. U. bola prededená 1 sporného pozemku v dedičskom konaní D 1318/92, ktorú zdedil N. D., zomrelý v roku 2004 a jeho podiel 1/4 bol prededený v dedičskom konaní F. D., žalobkyňou v 2. rade. Predmetná parcela bola evidovaná v PKV v zápisnici XXX ako parcela č. XX/X - D. B. vo výmere 17 árov a 38 m2. Z výpisu PKV vložky vyplýva, že T. D. bol v 1 vlastníkom tejto parcely a J. U., D. D. v 1. Z následných zápisov vyplýva, že T. U. sa stal po J. U., D. D. vlastníkom spornej parcely v 1 a L. T. U. taktiež v 1. Právna predchodkyňa žalovaných dňa 28.6.1995 vykonala zápis na základe notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Poprade u JUDr. Alžbety Podhorskej. Týmto osvedčením osvedčila vlastnícke právo k parcele č. XX/X o výmere 1.349 m2 v katastrálnom území W.. L. D.B., D. F., M.. XX.XX.XXXX, matka žalovaných, predložila na notárskom úrade výpis z pozemkovej knihy v k. ú. W., S. Č.. XXX, kde bola zapísaná nehnuteľnosť mpč. XX/X v podielovom spoluvlastníctve, geometrický plán, ktorý vypracoval I.. G. I. zo dňa 14.4.1992 č. XXX-XX/XX, na základe ktorého výkazu výmer je podľa stavu v evidencii nehnuteľností uvedená nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená ako parcela č. XX/X - záhrada o výmere 1.349 m2. Ďalej predložila vlastné vyhlásenie o tom, že nehnuteľnosť parcelu č. XX/X ako súčasť svojho domového majetku užíva od roku 1947 so svojím nebohým manželom L. D., S.. XX.X.XXXX. Túto nehnuteľnosť mali nadobudnúť na základe neformálnych zámenných zmlúv uzavretých s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. V užívaní tejto nehnuteľnosti nebola rušená, a preto túto užíva v dobrej viere ako svoju vlastnú. Predložila vyhlásenie svedkov T. B., M.. X.X.XXXX J. S. Ž., M.. X.X.XXXX, ktorí vo svojom vyhlásení potvrdili pravdivosť údajov uvedených vo vyhlásení L. D. a potvrdenie obecného úradu v W. zo dňa 21.6.1995, v ktorom obecný úrad potvrdil pravdivosť uvedených skutočností.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa článku 20 ods. 1 SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa (ďalej len ), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa notárskeho poriadku v znení neskorších predpisov a noviel, účinného v čase spísania osvedčenia, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého

vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

S ohľadom na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je nepochybne daný, skutkovému stavu nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva k nehnuteľnosti, lebo napriek tomu, že sami nepreviedli vlastnícke právo k pozemku na iného, nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci. V tomto smere má súd zato, že v prípade, že sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Po zistení skutkového stavu a na základe listinných dôkazov, ktoré boli predložené notárke a v zmysle ktorých malo dôjsť k osvedčeniu vydržania práva chýba, resp. absentuje dobromyseľnosť na strane právnych predchodcov žalovaných. Právni predchodcovia žalovaných v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu zámenných zmlúv, a to či už listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami. Neuviedli ani ktoré konkrétne ich parcely mali byť zamenené so spornou parcelou s právnymi predchodcami žalobcov. V tomto smere súd neuveril tvrdeniam žalovaných, teda že ich právni predchodcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo zámennými zmluvami. O týchto zámenných zmluvách nemali vedomosť ani susedia, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí a nevedeli to uviesť ani samotní žalovaní. Na základe zámenných zmlúv sa nemohli považovať právni predchodcovia a ich právni nástupcovia za vlastníkov spornej nehnuteľnosti. Notárke bol predložený výpis z pozemkovej knihy k. ú. W. S. Č.. XXX, z ktorej bolo zrejmé už v čase kedy došlo k spísaniu osvedčenia v roku 1995, že po pôvodných vlastníkoch T. D. J. J. U., D. D. bolo zrejmé, že ďalší dedičia boli T. U. J. L. T. U.. Na tejto listine boli zaznamenané dokonca aj dedičské konania. V čase osvedčovania roku 1995 vlastníckeho práva L.D. D. musela vedieť, že táto sporná parcela bola predeďovaná z pôvodných vlastníkov na ďalších dedičov, a preto nemohla byť dobromyseľná, keďže disponovala listinným dôkazom, ktorý preukazoval ďalších vlastníkov spornej nehnuteľnosti. Ďalším listinným dôkazom, na základe ktorého došlo k osvedčeniu vydržania bolo potvrdenie Obecného úradu v W., ktoré podpísal starosta Ľ. B.. Z jeho výpovede vyplynulo, že takéto potvrdenie podpísal, keďže nemal vedomosť o existencii sporu k predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdenie vydané starostom z uvedeného dôvodu nemožno považovať za relevantné a ako jednu z podkladových listín na vydanie osvedčenia o vydržaní. Je síce pravdou a v konaní bolo nesporné, odhliadnuc od účelových tvrdení žalobcov a svedkov, že pozemok bol užívaný. Užívanie spornej parcely D. malo skutkový dôvod v tom, že pozemok je umiestnený medzi rodinnými domami starých rodičov D. a rodičov

žalovaných. Preto došlo k prirodzenému obhospodarovaniu spornej parcely zo strany žalovaných a ich právnych predchodcov. Aj keď právna predchodkyňa žalovaných nebola rušená v užívaní spornej nehnuteľnosti, z listinných dôkazov jej muselo byť jasné, že takúto nehnuteľnosť nemôže vydržať, keďže existujú vlastníci tejto spornej nehnuteľnosti. Minimálne si mohla týchto vlastníkov zavolať v čase osvedčovania vlastníckeho práva, aby potvrdili jej vydržanie. V osvedčení dokonca uviedla, že 1 zdedila po manželovi zomrelom v roku 1989. Predmetná parcela nebola predmetom dedičstva po nebohom manželovi. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pred osvedčovaním notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Už samotné vedenie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo. Pravdivosť toho čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy kým nie je dokázaný opak. Vzhľadom na povahu osvedčenia vydávaného notárom, a zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť osvedčenia vydaného notárom do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Uvedené však neznamená, žeby nebolo možné sa správnosťou a úplnosťou notárskych zápisníc možné zaoberať ako prejudiciálnou otázkou. Súd konštatoval, že všeobecná prax ukázala vo viacerých prípadoch, že inštitút vydržania prostredníctvom osvedčení bol zneužitý. Dôvodne preto nasledovala novela Notárskeho poriadku vykonaná , účinná od 1.12.2000 v , čím sa spresnili podmienky, za ktorých mohol notár formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Súd konštatoval, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia , podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných nesplnili zákonom požadované podmienky vydržania, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V konaní žalovaní nepreukázali dobromyseľnosť na strane právnej predchodkyne žalovaných, keďže nepreukázali titul, na základe ktorého by bola založená dobromyseľnosť, zámenné zmluvy. Preto ani žalovaní nemohli byť dobromyseľní. Právna predchodkyňa žalovaných nemohla uzavrieť zámenné zmluvy s podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, keďže tento pozemok bol naďalej predmetom dedičských konaní po spoluvlastníkoch, s ktorými mala uzatvoriť zámenné zmluvy. Teda túto parcelu nemohli užívať ako svoju vlastnú. O pozemok sa starali len v prednej časti viditeľnej z ulice, na ktorom kosili trávu a o zadnú časť pozemku sa nestarali. Listinný dôkaz, ktorý predložili žalovaní, kúpnu zmluvu z roku 1992 na č.l. 16 súdneho spisu, nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele XX/X, J. XX/X.

V prípade, že zámenné zmluvy boli uzavreté ústne, súd takúto skutočnosť nemohol vziať v úvahu. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba, ktorá sa o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní boli

úspešní v celom rozsahu žalobcovia ako samostatné procesné spoločenstvo. Úspešným žalobcom súd priznal trovy konania v zmysle , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za jeden úkon právnej služby pri predmete konania o určenie vlastníckeho práva predstavovala v roku 2009 sumu 42,79 eur, v roku 2010 sumu 44,39 eur za úkony právnej služby do 31.5.2010, resp. 27,75 eur za úkony právnej služby od 1.6.2010, v roku 2011 sumu 28,50 eur, v roku 2011 sumu 29,35 eur a v roku 2012 sumu 29,35 eur a náhrada režijného paušálu za jeden úkon právnej služby za rok 2009 a 6,95 eur, za rok 2010 a 7,21 eur, za rok 2011 a 7,41 eur a za rok 2012 a 7,63 eur. Právny zástupca žalobcov si uplatnil trovy právneho zastúpenia za zastupovanie dvoch žalobcov, a to za nasledujúce úkony právnej služby: prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2009 v sume 42,79 eur, za žalobu 42,79 eur, za žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov 42,79 eur, za účasť na odročenom pojednávaní dňa 14.1.2010 v sume 11,10 eur, vyjadrenie na základe výzvy súdu 44,39 eur, účasť na pojednávaní dňa 10.2.2011 v sume 28,50 eur, vyjadrenie na základe výzvy súdu 28,50 eur, za účasti na pojednávaniach dňa 15.4.2011, 6.5.2011, 19.12.2011 - 5 x 28,50 eur a účasť na pojednávaní 22.6.2012 a 29,35 eur. Právny zástupca žalobcov si uplatnil režijný paušál za úkony právnej služby 3 x 6,95 eur + 2 x 7,21 eur + 6 x 7,41 eur + 1 x 7,63 eur. Žiadal zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 943,14 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcov odmenu uplatnenú za úkon žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov 42,79 eur plus režijný paušál vo výške 6,95 eur u oboch žalobcov, nakoľko má za to, že sa nejednalo o podanie na súd týkajúce sa veci samej v zmysle citovanej vyhlášky. Celkovo teda priznal náhradu trov právneho zastúpenia za vyššie uvedené úkony za zastupovanie žalobcu v 1. rade vo výške 421,83 eur a za zastupovanie žalobkyne v 2. rade vo výške 421,83 eur.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vzhľadom na oslobodenie žalobcov od súdnych poplatkov súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.