Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21C-211-2011.pdf
PDF · 118.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/211/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľky A. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom B. S. 256, zastúpenej Mgr. Michalom Šalingom, advokátom so sídlom Bratislava, Chrobákova 1 proti odporcovi P. S., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom K. S. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Trenčín, Potočná 41/109 o zaplatenie 1.780,30 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1.780,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,5 % ročne zo sumy 1.475,- Eur odo dňa 01.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 16,50 Eur odo dňa 01.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 288,80 Eur odo dňa 04.05.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
Vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke s a z a m i e t a.
O náhrade trov konania sa rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi zaplatenia 1.780,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,5 % ročne zo sumy 1.475,- Eur odo dňa 09.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 16,50 Eur odo dňa 01.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 288,80 Eur odo dňa 04.05.2011 do zaplatenia, a náhrady trov konania. Uviedla, že v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.06.2009 sp.zn. 55Ro/269/2009 bol odporca zaviazaný uhradiť jej 12.481,- Eur a úrok vo výške 11.222,- Eur a nahradiť trovy konania 1.422,- Eur. Na jeho základe podala proti odporcovi návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 24.07.2009. Na základe požiadavky odporcu uzatvorili dňa 08.03.2010 mimosúdnu dohodu o vyplatení pohľadávky, v ktorej sa zaviazala zastaviť exekučné konanie vedené proti odporcovi pod podmienku, že odporca jej uhradí 27.000,- Eur, a to z peňazí za predaj rodinného domu, ktorý by inak exekvoval exekútor v rámci exekúcie. Zároveň sa odporca zaviazal uhradiť jej poplatky a trovy spojené so zrušením exekučného konania v primeranej lehote a uznal, že do 08.03.2010 neuhradil žiadnu čiastku z celkovej dlžnej sumy okrem 400,- Eur. Odporca jej doposiaľ z dohodnutého záväzku neuhradil sumu vo výške 1.780,30 Eur, ktorá pozostáva z dlžných súm poplatku v exekučnom konaní 16,50 Eur, náhrady trov exekúcie z dôvodu zastavenia exekúcie uloženej uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 31.03.2011 vo výške 288,80 Eur a nedoplatku dlžnej sumy v zmysle mimosúdnej dohody vo výške 1.475,- Eur.
Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že nemá žiadny peňažný záväzok voči navrhovateľke, splnil povinnosť uloženú mu platobným rozkazom zo dňa 03.06.2009 v celom rozsahu. Namietal tvrdenie navrhovateľky, že by mu mala vzniknúť ďalšia povinnosť na základe mimosúdnej dohody zo dňa 08.03.2010. Uviedol, že naopak z jej znenia vyplýva, že navrhovateľka je mu dlžná 400,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor.
V priebehu konania na ďalšom pojednávaní podal odporca vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby mu navrhovateľka zaplatila 3.414,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.714,09 Eur od 20.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 700,- Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Vo vzájomnom návrhu uviedol, že navrhovateľke vrátil z titulu splácania pôžičky dňa 28.07.2006 sumu vo výške 50.000,- Sk (1.659,99 Eur) a dňa 11.08.2006 sumu vo výške 50.000,- Sk (1.659,99 Eur) vkladom na jej účet, pričom tieto splátky sú ďalšími splátkami okrem splátok pôžičky uvedených navrhovateľkou. Ku dňu 15.10.2010 splatil tak navrhovateľke celkom 22.469,38 Eur a ďalšími splátkami vo výške 5.000,- Eur dňa 19.10.2010 a 700,- Eur dňa 21.12.2010 zaplatil viac, ako mal, t.j. navrhovateľka sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor o 2 x 1.659,69 Eur. Uviedol, že si je vedomý nároku navrhovateľky na zaplatenie 288,80 Eur (trovy exekučného konania priznané uznesením zo dňa 31.03.2011) a 16,50 Eur, avšak po započítaní opomenutej splátky 400,- Eur uvedenej v mimosúdnej dohode predstavuje výsledný rozdiel nároku odporcu voči navrhovateľke na zaplatenie 94,70 Eur. Celkovo sa tak navrhovateľka obohatila na jeho úkor o 3.414,09 Eur.
Navrhovateľka žiadala vzájomný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Na základe vkladov v hotovosti 2 x po 50.000,- Sk jej vrátil odporca iné ďalšie pôžičky, ktoré mu poskytla. Nešlo o plnenie z titulu zmlúv o pôžičkách, ktoré boli predmetom konania vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 55Ro/269/2009. V tomto konaní žalovala iba pôžičky, o ktorých mala doklady, a to doklady o prevode peňazí z jej účtu na účet odporcu. O spomínaných ďalších pôžičkách peňazí sa nevystavovalo písomné potvrdenie. Uvedené sumy vybrala z bankomatu, a to dňa 22.09.2005 2 x po 10.000,- Sk a dňa 23.09.2005 2 x po 10.000,- Sk a 16.09.2005 5.000,- Sk a 19.09.2005 5.000,- Sk spolu 50.000,- Sk. Táto suma bola vrátená odporcom dňa 11.08.2006 vkladom na jej bankový účet. Ďalšiu sumu 50.000,- Sk taktiež požičala odporcovi na základe ústnej dohody dňa 17.08.2005, 02.08.2005, 26.08.2005, 02.09.2005, 04.09.2005, 10.09.2005, ako aj v ďalších dňoch, o čom si vykonávala poznámky do svojho denníka. O týchto pôžičkách nevyhotovovala písomné potvrdenie. Aj k vráteniu uvedenej sumy 50.000,- Sk došlo na základe vkladu odporcu na jej účet dňa 28.07.2006. Z týchto dôvodov považuje vzájomný návrh odporcu voči nej za účelový. Suma 400,- Eur, ktorá bola uvedená v mimosúdnej dohode, je suma, ktorá vymohla exekútorka na základe exekučného konania vedeného pod sp. zn. 49Er/1549/2009, ktoré bolo aj zastavené na základe mimosúdnej dohody.
Súd vykonal dokazovanie poslednou výzvou zo dňa 27.04.2011, podacím lístkom, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.03.2011 č.k. 49Er/1549/2009-26, potvrdením o vklade, poslednou výzvou zo dňa 10.01.2011, podacím lístkom, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2010 č.k. 49Er/1549/2009-10, mimosúdnou dohodou o vyplatení pohľadávky, návrhom na vykonanie exekúcie, platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 03.06.2009 č.k. 55Ro/269/2009-19, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.04.2011 č.k. 60Er/385/2011-28, potvrdením o vklade, upovedomením o začatí exekúcie exekútorského úradu JUDr. W. S. sp.zn. EX XXX/XXXX, spismi tunajšieho súdu sp.zn. 55Ro/269/2009, 49Er/1549/2009, 60Er/385/2011, správou Tatra banky, a.s. zo dňa 13.06.2012, výpisom z osobného účtu navrhovateľky zo dňa 31.08.2006, výpisom z osobného účtu navrhovateľky zo dňa 30.09.2005, diárom navrhovateľky, vkladom v hotovosti zo dňa 28.07.2006 a zo dňa 11.08.2006 a výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29.04.2009 podala navrhovateľka na tunajšom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi, ktorým sa domáhala zaplatenia 25.315,- Eur vrátane dohodnutých úrokov titulom zmlúv o pôžičke a náhrady trov konania. Svoj nárok preukazovala potvrdeniami o vklade na účet odporcu. Veci bola pridelená sp.zn. 55Ro/269/2009. Vo veci dňa 03.06.2009 tunajší súd vydal platobný rozkaz pod č.k.
55Ro/269/2009-19, ktorým bolo odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľke sumu 12.481,- Eur a sumu 11.222,- Eur (t.j. úrok ku dňu 31.03.2009) a nahradiť jej trovy konania vo výške 1.422,- Eur (spolu teda 25.125,- Eur). Platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 22.06.2009. Nepodal voči nemu odpor a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2009.
Dňa 24.07.2009 podala navrhovateľka na základe uvedeného platobného rozkazu u súdnej exekútorky O.. W. S. návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi a zaplatila súdny poplatok nalepením kolkových známok vo výške 16,50 Eur. Vec bola tunajším súdom vedená pod sp.zn. 49Er/1549/2009 a u súdnej exekútorky pod sp.zn. C.
Dňa 08.03.2010 žiadala navrhovateľka zastavenie exekučného konania. V žiadosti uviedla, že sa s odporcom mimosúdne dohodla o vyplatení jej pohľadávky, preto netrvá na návrhu na vykonanie exekúcie. Toho istého dňa bola účastníkmi konania podpísaná listina označená ako mimosúdna dohoda o vyplatení pohľadávky. V nej sa uvádza cit.: " Na základe zastavenia exekučného konania č. EX 544/2009 oprávnenej A. G. ... proti povinnému P. S. ... z titulu na peňažné plnenie - platobný rozkaz č.k. 55Ro/269/2009-19 zo dňa 03.06.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín, vznikla vzájomná dohoda o vyplatení tejto pohľadávky medzi oprávnenou A. G. a povinným P. S. v celkovej výške 27.000,- Eur (dvadsaťsedemtisíc Eur), ktorá bude okamžite zaplatená z predaja môjho rodinného domu". V ďalšom odseku odporca uvádza: "Poplatky a trovy spojené so zrušením exekučného konania sa zaväzujem v primeranej lehote zaplatiť na účet ... p. A. G.. Zároveň vyhlasujem, že do dnešného dňa nebola p. A. G. uhradená žiadna suma z celkovej dlžnej sumy mimo 400,- Eur, ktoré boli zaplatené. Táto dohoda slúži len ako zabezpečovací nástroj na zaplatenie pohľadávky, nakoľko predaj rodinného domu sa mi značne komplikuje kvôli poznámke zapísanej na LV ako ťarcha exekučný titul. V prípade nezaplatenia celej dlžnej sumy uvedenej na tejto dohode z predaja rodinného domu som si plne vedomý všetkých trestnoprávnych následkov...."
Dňa 22.03.2010 vydal tunajší súd uznesenie č.k. 49Er/1549/2009, ktorým sa exekúcia vedená u súdnej exekútorky O.. W. S. zastavila.
Dňa 10.01.2011 navrhovateľka písomne vyzvala odporcu na zaplatenie 5.438,50 Eur a náhrady trov exekúcie najneskôr do konca januára 2011. V nej uviedla, že odporca jej v priebehu roka poslal na účet sumy v rôznych výškach v celkovej sume 23.000,- Eur. Žiadala zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy vo výške 4.000,- Eur spolu so súdnymi trovami vo výške 1.422,- Eur a súdny poplatok v exekučnom konaní (EX 544/2009) vo výške 16,50 Eur a náhradu trov exekúcie, ktorá bude dodatočne vyčíslená.
Dňa 09.02.2011 podala navrhovateľka u súdneho exekútora O.. A. G. návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi o vymoženie náhrady trov konania vo výške 1.422,- Eur priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.06.2009 č.k. 55Ro/269/2009-19. Vec je u súdneho exekútora vedená pod sp.zn. EX 386/11. Odporca podal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a trovám exekúcie. Uviedol, že oprávnenej navrhovateľke pred začatím exekučného konania uhradil všetky záväzky plynúce z exekučného titulu tým, že jej uhradil sumu 12.481,- Eur, 11.222,- Eur a 1.422,- Eur. Tiež jej uhradil trovy v exekučnom konaní 104,82 Eur aj súdny poplatok 16,50 Eur. K námietkam odporca zároveň priložil kópie výpisov z banky o úhradách v prospech navrhovateľky. Tunajší súd o námietkach rozhodol uznesením zo dňa 07.04.2011 č.k. 60Er/385/2011-38. Z priložených kópií bankových dokladov mal za preukázané, že odporca v prospech navrhovateľky uhradil dňa 13.04.2010 sumu 450,- Eur, dňa 11.06.2010 sumu 15.000,- Eur, dňa 10.06.2010 sumu 2.000,- Eur, dňa 19.10.2010 sumu 5.000,- Eur, dňa 21.12.2010 sumu 700,- Eur, dňa 13.04.2010 sumu 1.000,- Eur, 14.10.2010 sumu 200,- Eur, dňa 12.08.2010 sumu 100,- Eur. Spolu uhradil oprávnenej 24.450,- Eur. V exekučnom titule bolo povinnému odporcovi uložené zaplatiť celkom 25.125,- Eur. Po odpočítaní vykonaných úhrad mu zostáva uhradiť sumu 675,- Eur. Návrh na vykonanie exekúcie označil súd v časti prevyšujúcej sumu 675,- Eur za nedôvodný, nakoľko došlo v uhradenej časti 747,- Eur k zániku pohľadávky. Preto námietkam v časti 747,- Eur vyhovel. Súd neakceptoval ničím nepreukázané a nezdôvodnené tvrdenie, že odporca navrhovateľke na nejakom parkovisku uhradil v hotovosti do rúk 2.500,- Eur. Toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval - neuviedol deň, čas, miesto. Taktiež nepredložil potvrdenie o prevzatí sumy oprávnenou navrhovateľkou. Súd toto tvrdenie
považoval za účelové, keď z predložených dokladov vyplýva, že povinný odporca aj menšie sumy vo výške 100,- Eur, 200,- Eur, 450,- Eur uhrádzal vkladom na účet do banky. V tejto časti námietky odporcu zamietol.
Dňa 31.03.2011 vydal tunajší súd v exekučnej veci navrhovateľky proti odporcovi o vymoženie 12.481,- Eur s príslušenstvom uznesenie č.k. 49Er/1549/2009-26, ktorým uložil navrhovateľke nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. W. S. trovy exekúcie vo výške 288,80 Eur z dôvodu, že navrhla zastavenie exekúcie. Navrhovateľka dňa 30.04.2011 vložila uvedenú sumu v prospech účtu súdnej exekútorky JUDr. W. S..
Dňa 27.04.2011 navrhovateľka písomne vyzvala odporcu na zaplatenie 1.780,30 Eur do 3 dní od doručenia výzvy, čo predstavuje nesplatený záväzok z mimosúdnej dohody o vyplatení pohľadávky vo výške 1.475,- Eur, súdny poplatok z exekučného konania (EX 549/2009 ) vo výške 16,50 Eur a náhradu trov exekúcie vo výške 288,80 Eur. Uviedla, že v priebehu roka jej odporca poslal na jej účet sumy v rôznych výškach v celkovej sume 24.450,- Eur a v sume 675,- Eur sa proti nemu vedie exekučné konanie EX 386/11.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že súdny exekútor JUDr. W. S. za účelom vymoženia sumy 12.481,- Eur s príslušenstvom vykonávala exekúciu predajom rodinného domu odporcu. Odporca za ňou po čase prišiel s tým, že má kupcu na rodinný dom, avšak vedená exekúcia mu sťažuje možnosť jeho predaja. Žiadal ju, aby zastavila exekúciu s tým, že ju vyplatí, a zaplatí aj všetky jej náklady s tým spojené z výťažku z predaja rodinného domu. Odporca navrhol sumu 27.000,- Eur. Keďže boli problémy s vykonaním exekúcie zo strany exekútora, pristúpila na návrh odporcu. Odporca vypracoval sám mimosúdnu dohodu a predložil jej ju na podpis. V nej sa dohodli, že jej zaplatí 27.000,- Eur. Suma 400,- Eur uvedená v dohode predstavuje splátku, ktorú jej zaplatil odporca prostredníctvom exekútora.
Z výsluchu odporcu P. S. vyplynulo, že predmetnú dohodu o vyplatení pohľadávky skoncipoval spoločne s navrhovateľkou v jeho dome v J.. Mal záujem na zastavení exekučného konania vedeného proti nemu navrhovateľkou, pretože chcel mimosúdne predať rodinný dom zaťažený exekúciou. Preto ponúkol navrhovateľke, aby uzavreli dohodu, v zmysle ktorej ona zastaví exekučné konanie. Na sume 27.000,- Eur sa dohodli spoločne s navrhovateľkou. Vychádzali pri tom jednak zo sumy vo výške 25.125,- Eur priznanej platobným rozkazom a z predbežne vyčíslenej odmeny exekútora podľa upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu exekútorka doručila a v ktorom exekútorka vyčíslila predbežné trovy exekúcie. Preto si dojednali sumu 27.000,- Eur, ktorá zahŕňala už aj predpokladanú odmenu súdneho exekútora, s tým, že po následnom vyúčtovaní odmeny súdnym exekútorom bude táto suma zúčtovaná. Mal totiž v tom čase vedomosť o tom, že v prípade zastavenia exekučného konania bude táto odmena nižšia, ako boli predbežne vyúčtované trovy exekútora.
Z upovedomenia o začatí exekúcie exekútorského úradu O.. W. S. sp.zn. EX XXX/XXXX vyplynulo, že súdna exekútorka ako trovy exekúcie uviedla odmenu vo výške 3.139,17 Eur + 477,76 Eur DPH, náhrada hotových výdavkov 146,91 Eur.
Podľa § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Medzi účastníkmi bol sporný najmä výklad obsahu mimosúdnej dohody, o ktorú navrhovateľka opierala svoj nárok. Súd preto vykonal výklad prejavu vôle odporcu obsiahnutý v mimosúdnej dohode spôsobom stanoveným citovaným zákonným ustanovením
§ 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z jazykového vyjadrenia, t.j. zo slov použitých samotným odporcom (ako vyplynulo z výsluchu účastníkov i z označenia odporcu na listine) a z postupnosti viet vyplýva, že odporca sa určito a zrozumiteľne zaviazal na dva záväzky (čo vyplýva zo skutočnosti, že tieto sú uvedené v dvoch samostatných vetách a samostatných odsekoch), a to zaplatiť navrhovateľke jednak 27.000,- Eur a jednak poplatky a trovy spojené so zrušením exekučného konania. V poslednej vete dohody odporca opakovane vyjadruje svoju vôľu zaplatiť dlh, a to výslovne celú dlžnú sumu uvedenú v dohode. Súd neuveril tvrdeniu odporcu, že suma 1.875,- Eur (rozdiel medzi sumou 27.000,- a 25.125,-) bola dojednaná len ako predpokladaná náhrada za poplatky a trovy spojené so zrušením exekúcie, ktoré musela navrhovateľka vynaložiť a ktorá mala byť následne po zistení ich presnej výšky zúčtovaná. Táto suma 1.875,- Eur totiž nezodpovedá sume trov exekúcie uvedenej súdnou exekútorkou v upovedomení o začatí exekúcie, z ktorej odporca mal vychádzať pri uzavretí dohody, okrem toho, ako už bolo vyššie uvedené, odporca sa zaviazal okrem 27.000,- Eur zaplatiť aj poplatky a trovy spojené so zrušením exekúcie samostatne, čo vyplýva z tohto, že tento záväzok uviedol samostatne (oddelene od záväzku na zaplatenie 27.000,- Eur) v samostatnej ďalšej vete v ďalšom novom odseku.
Odporca ďalej namietal právne posúdenie dohody, o ktorú navrhovateľka opierala svoj nárok. Predmetnú dohodu súd posúdil ako dohodu o zmene obsahu záväzku v zmysle citovaného § 516 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z jazykového vyjadrenia záväzku na zaplatenie 27.000,- Eur vyplýva, že odporca bol naďalej viazaný - povinný zaplatiť navrhovateľke 25.125,- Eur z "titulu platobného rozkazu č.k. 55Ro/269/2009-19 zo dňa 03.06.2009 vydaného Okresným súdom Trenčín" a s odkazom na platobný rozkaz z titulu zmlúv o pôžičke, a jednak sa v dohode zaviazal na zaplatenie 1.875,- Eur (rozdiel medzi sumou 27.000,- a 25.125,-), ktorý záväzok tak pristúpil k pôvodnému trvajúcemu záväzku 25.125,- Eur. Ide o tzv. kumulatívnu nováciu. Právnym dôvodom tohto záväzku a teda dôvodom nároku navrhovateľky je práve predmetná určitá a zrozumiteľná dohoda. Súd preto uznal nárok navrhovateľky na zaplatenie 1.875,- Eur z titulu mimosúdnej dohody zo dňa 08.03.2010 ako dôvodný. Navrhovateľka si splnila svoju povinnosť, navrhla zastavenie exekúcie a odporca sa jej zviazal zaplatiť okrem exekvovanej pohľadávky 25.125,- Eur aj 1.875,- Eur, a samostatne poplatky a trovy spojené so zrušením exekúcie, ktorých presná výška v tom čase nebola známa. Odporca vo svojom vzájomnom návrhu uznal nárok navrhovateľky na sumu 16,50 Eur ako poplatku z návrhu na výkon exekúcie ako aj na sumu 288,80 Eur ako trov zastavenej exekúcie. Súd taktiež považoval tieto nároky vychádzajúc z vykonaných dôkazov za dôvodné. Po odpočítaní sumy 400,- Eur uvedenej v mimosúdnej dohode predstavuje výsledný nárok navrhovateľky proti odporcovi sumu 1.780,30 Eur (1.875,- + 16,50 + 288,80 - 400,-) ktorú sumu súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke.
Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že vzájomný návrh odporcu nie je dôvodný.
Tento návrh odporcu súd vyhodnotil ako účelový a irelevantný vychádzajúc zo skutočnosti, že odporca sa ním de facto bránil proti nároku navrhovateľky na zaplatenie
25.125,- Eur, ktoré právo bolo už právoplatne priznané súdnym rozhodnutím - platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 55Ro/269/2009-19 zo dňa 03.06.2009 a bolo predmetom exekúcie a napokon odporca tento dlh už z väčšej časti mimosúdne plnil a sčasti 675,- Eur je predmetom exekúcie. Odporca doposiaľ ani raz netvrdil, že ešte v roku 2006, teda pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zaplatil navrhovateľke na pôžičkách priznaných jej platobným rozkazom 2 x 1.659,69 Eur, netvrdil tak ani v konaní vedenom o zaplatenie týchto pôžičiek a nepodal z tohto dôvodu odpor proti predmetnému platobnému rozkazu v roku 2009, nepodal ani námietky proti exekúcii vedenej u súdnej exekútorky O.. W. S. pod sp.zn. EX XXX/XXXX po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z
03.08.2009, naopak dňa 08.03.2010 uzavrel dohodu, v ktorej sa zaviazal na zaplatenie tejto sumy a tým potvrdil existenciu nároku navrhovateľky na zaplatenie 25.125,- Eur. Na základe tejto dohody dobrovoľne plnil navrhovateľke splátky dlhu. Tieto skutočnosti neuvádzal ani v námietkach proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom O.. A. G. sp. zn. EX XXX/XXXX pre vymoženie zostávajúcej časti dlhu. Tieto skutočnosti neuviedol ani v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto súdnom konaní a ani v rámci prednesu k návrhu na prvom pojednávaní. Okrem toho navrhovateľka tvrdila a dôkazmi preukazovala, že uvedené sumy 2 x 1.659,69 Eur (50.000,- Sk) jej odporca plnil na vrátenie iných pôžičiek, ktoré mu v minulosti poskytla a ktoré neboli predmetom návrhu a následne platobného rozkazu z roku 2009. K námietke premlčania vznesenej navrhovateľkou súd uvádza, že túto nemožno uznať za právne dôvodnú, pretože, ako odporca uviedol, k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť zaplatením splátky dňa 19.10.2010. Od tej doby najskôr sa odporca mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Od 19.10.2010 doposiaľ neuplynuli dva roky v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by teda za predpokladu jeho dôvodnosti nebol premlčaný. Súd však tento nárok z vyššieuvedených dôvodov neuznal za dôvodný a preto vzájomný návrh odporcu zamietol.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že v dohode účastníkov zo dňa 08.03.2010 nie je určito uvedený čas splnenia dlhu (je uvedené iba neurčité vyjadrenie "okamžite" a "v primeranej lehote"), súd aplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka pre určenie času plnenia dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka po prvýkrát požiadala odporcu o zaplatenie 1.475,- Eur a 16,50 Eur výzvou zo dňa 10.01.2011, a to do 31.01.2011, teda odporca bol s plnením uvedených súm v omeškaní od 01.02.2011 a nie od 09.05.2010 ako požadovala navrhovateľka v súvislosti so sumou 1.475,- Eur, a o zaplatenie sumy 288,80 Eur žiadala navrhovateľka odporcu do 03.05.2011 výzvou zo dňa 27.04.2011. Odporca bol teda v omeškaní s plnením tejto sumy od 04.05.2011.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 vzniklo navrhovateľke právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonala podaným návrhom. Preto jej súd právo na úroky z omeškania priznal.
K 01.02.2011 a k 04.05.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00 a 1,25 %, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,00 a 9,25 %. Navrhovateľka si úrok z omeškania uplatnila v rámci zákonom stanoveného rozsahu vo výške 4,5 a 3,5 %. Súd preto uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku toho rozsudku a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh zamietol.
Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti toho rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. z. dôvodu väčšieho počtu nárokov v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín. Účastník, ktorý sa odvolania vzdal, toto právo nemá.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.