Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-5-2012.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky Z. K., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., bývajúcej na adrese H. mieru XX, XXX XX M., štátne občianstvo: SR, proti odporcovi M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., bývajúcemu na adrese K. XXX, XXX XX Detva,štátne občianstvo: SR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., bývajúcej na adrese H. mieru XX, XXX XX M., štátne občianstvo: SR a K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX M., bývajúcemu na adrese H. mieru XX, XXX XX M., štátne občianstvo: SR, obidvom zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Z. K., rod. D., nar. XX. XX. XXXX a odporcu M. K., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 29. 04. 2000 v Detve, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Detva, vo zväzku 11, ročník 2000, na strane 32, pod poradovým číslom 16 r o z v á d z a.
Maloleté deti K. K., nar. XX. XX. XXXX a K. K., nar. XX. XX. XXXX súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej K. K., nar. XX. XX. XXXX sumou 80,- Eur mesačne a na výživu maloletého K. K., nar. XX. XX. XXXX sumou 70,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 19. 03. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 20. 03. 2012, v spojení s jeho doplnením zo dňa neuvedeného, ktoré bolo doručené súdu dňa 15. 05. 2012 domáhala voči odporcovi rozvodu manželstva, ktoré uzavreli dňa 29. 04. 2000 a súčasne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo s odporcom už 3 roky nie je usporiadané, v dôsledku citového odlúčenia si našla novú známosť, s terajším priateľom plánujú spolu spoločnú budúcnosť, spoločné bývanie. Ich manželstvo s odporcom si neplní žiaden spoločný účel, preto ho žiadala rozviesť.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Potvrdil príčiny rozpadu manželstva.
Na to v prejednávacej veci súd po vykonanom dokazovaní návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol podľa § 18, § 22 a § 23 Zákona o rodine.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V prejednávanej veci súd ďalej po vykonanom dokazovaní rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva tak, že maloleté deti účastníkov konania zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva upravil tak, že odporca je povinný počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej K. nar. XX.XX. XXXX sumou 80,- Eur mesačne a na výživu maloletého K., nar. XX. XX. XXXX sumou 70,- Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, úprava styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva nebola žiadaná, keď o tejto úprave súd rozhodol podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 24 ods. 1, ods. 4 Zákona o rodine, tiež podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, podľa § 75 ods. 1 prvá veta a podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obdivom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Obidvaja rodičia maloletých detí sú živnostníkmi, otec dosahuje priemerný mesačný príjem brutto 900,- Eur, matka dosahuje priemerný mesačný príjem brutto 450,- Eur. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva.
O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Rodičia nežiadali upraviť styk, kolízny opatrovník doporučil maloleté deti zveriť na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, výživné doporučil určiť zo strany otca pre maloletú K. v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletého K. v sume 70, Eur mesačne, keď s takouto úpravou rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom obidvaja rodičia súhlasili.
V prejednávanej veci bol rozsudok na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci samej dňa 21. 06. 2012 vyhlásený za prítomnosti účastníkov konania a kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorí sa po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o odvolaní vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku, keď túto skutočnosť potvrdili podpismi na osobitnom písomnom potvrdení zo dňa 21. 06. 2012, ktoré bolo spísané po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní.
Z tohto dôvodu súd tento rozsudok písomne vyhotovil podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní sa účastníci konania, a kolízny opatrovník maloletých detí vzdali práva odvolania proti všetkým výrokom tohto rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť doručením poslednému z nich.