Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-25-2023.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoEk/25/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, o vymoženie 2.000 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Barbora Božíková Ághová, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, Bratislava, pod sp. zn. EX 3374/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 50Er/1077/2015-35 zo dňa 14. decembra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a exekučné konanie zastavuje.
II. Odvolací súd náhradu trov exekučného konania súdnej exekútorke nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3374/2015 zamietol.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3, § 243d ods. 1, 2, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2 a 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Dôvodil tým, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a nebol príslušný konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávnenému priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Vzhľadom na to, že vo fáze rozhodovania o udelení poverenia sa povinná na konaní nezúčastňuje, odvolanie sa jej nedoručovalo.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 do 31. marca 2017), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 18. januára 2013 do 31. decembra 2014), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku a exekučné konanie podľa ustanovení § 161, § 62 a § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017 zastaviť.
8. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 11D/148/2017-42 zo dňa 30. októbra 2017 vyplýva, že povinná zomrela dňa X.X.XXXX a konanie o dedičstve bolo zastavené podľa ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, nakoľko poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2017.
9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od. 1. septembra 2005 do 31. marca 2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
12. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).
13. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).
16. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná po začatí exekučného konania zomrela, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však súd dedičské konanie podľa ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok zastavil. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu. Keďže povinná počas odvolacieho konania zomrela a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu zanechania nepatrného majetku, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jej právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
19. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku a exekučné konanie zastavil podľa ustanovení § 161, § 62 a § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 do 31. marca 2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. novembra 2013 do 31. marca 2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22. Podľa § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 do 31. marca 2017 do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
23. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1. januára 2009 do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Počas exekučného konania bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný JUDr. Jozef Kaduch a jeho náhradníčkou je súdna exekútorka JUDr. Barbora Božíková Ághová. O náhrade trov exekučného konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu súdnej exekútorke nepriznal. Podaním zo dňa 29.3.2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.3.2016) žiadala súdna exekútorka v prípade zastavenia exekučného konania priznať trovy exekúcie vo výške 33,19 eur ako odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Odvolací súd konštatuje, že súdnej exekútorke nárok na odmenu vo výške 33,19 eur nevznikol, nakoľko žiadosť predchádzajúceho súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdom prvej inštancie zamietnutá, t. j. predchádzajúci súdny exekútor nebol poverený vykonaním exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 do 31. marca 2017 by mala súdna exekútorka nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdna exekútorka však nežiadala priznať odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie (z obsahu súdneho spisu navyše vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný súdnym exekútorom do zápisnice), ani náhradu hotových výdavkov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznal.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).