Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-8-2012.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, zastúpený JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, Slnečná 33, Poproč, proti žalovanému: COMEBACK, s.r.o., so sídlom ul. SNP 143/15, Svit, IČO: 44 772 963, o zaplatenie 6.269,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/278/2010-109 zo dňa 13.9.2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi odvolacie trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 261,86 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.269,40 eur s 9% p. a. úrokom z omeškania od 11.11.2009 do zaplatenia a tiež aj nahradiť trovy konania vo výške 2.026,48 eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 6.269,40 eur s prísl.. Svoj nárok žalobca odvodzoval od skutočnosti, že so žalovaným uzatvoril hromadnú licenčnú zmluvu, nakoľko tento bol používateľom chránených hudobných diel v oblasti verejných hudobných produkcií, a to prostredníctvom usporiadania koncertov populárnej hudby v období od 14.10.2009 do 26.10.2009, celkom 8 podujatí. V hromadnej licenčnej zmluve boli žalovanému vymerané autorské honoráre a vyfakturované faktúrou č. 2091121385. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k jej úhrade, bola mu zaslaná výzva na jej zaplatenie a dňa 14.12.2009 zaslaný pokus o zmier, na ktorý reagoval zaslaním žiadosti o splátkový kalendár. Dňa 8.1.2010 mu bol zaslaný splátkový kalendár, ktorý žalovaný nepodpísal a ku dňu podania žaloby neuhradil ani jednu splátku. Súd prvého stupňa ďalej v napadnutom rozhodnutí na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca na základe skutočnosti, že žalovaný bol používateľom chránených hudobných diel v oblasti verejných hudobných produkcií v období od 14.10.2009 do 26.10.2009 uzatvoril ako organizácia kolektívnej správy so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu a na základe platného Sadzobníka vymeral autorské honoráre podľa výpočtu v ňom uvedenom a vystavil žalovanému faktúru na sumu 6.269,40 eur, splatnú 10.11.2009. Žalovaný faktúru neuhradil v lehote splatnosti, avšak na základe urgencií žalobcu požiadal z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti o predĺženie jej splatnosti a uzatvorenie splátkového kalendára. Žalovaný tento nepodpísal a autorskú odmenu neuhradil. Ďalej súd citoval ust. § 48 ods. 1, 2 autorského zákona, čl. V. bod 1, 2 hromadnej licenčnej zmluvy, čl. 3 Sadzobníka autorských odmien a mal za to, že žalobcov nárok vzhľadom na hromadnú licenčnú zmluvu, v
kontexte s prílohou k nej a Sadzobníkom je dôvodný. Žalovaná autorská odmena mu ako organizácii kolektívnej správy prislúcha v plnej výške, nakoľko na jej zaplatenie sa žalovaný v uzatvorenej zmluve zaviazal a to bez možnosti dodatočného vyjednávania jej výšky vzhľadom na obsadenosť jednotlivých koncertov. Odmena bola žalobcom pevne stanovená vzhľadom na kapacitu zariadenia, v ktorom sa koncert koná, výšku jednotlivého vstupného a žalobcom určený koeficient podľa druhu podujatia. Žalovanému táto skutočnosť musela byť zrejmá už pri uzatváraní hromadnej licenčnej zmluvy, teda podľa záveru súdu prvého stupňa nie je možné prijať tvrdenia žalovaného, že táto odmena mala byť o 30% nižšia. Súd deklaroval, že hromadnú licenčnú zmluvu považuje za platne uzatvorenú, ktorá zaväzuje oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Neuznal argument žalovaného, že tento nemal vedomosť, v akom postavení a pracovnom zaradení je zamestnankyňa žalobcu, ktorá zmluvu podpísala, nakoľko aj dodatočne predložená pracovná zmluva, ale hlavne ust. § 20 ods. 2 Obč. zák. výslovne zmocňuje pracovníka právnickej osoby na kompetenciu robiť v jej mene úkony podľa ustanovení vnútorných predpisov. Ďalej v zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení od 15.1.2009, v zmysle § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku a trov právnej služby.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že prvostupňový súd nesprávne posúdil platnosť hromadnej licenčnej zmluvy. Z tejto vyplýva, že PhDr. A. U. je štatutárnym zástupcom - riaditeľom žalobcu a teda pre žalovaného jasne vyplývalo, že zmluvu bude podpisovať za žalobcu osoba v nej uvedená. Žalovaný nespochybňoval právo zamestnanca vykonávať takýto úkon za zamestnávateľa, avšak z dôvodu právnej istoty a ochrany účastníkov právnych úkonov musí byť takáto skutočnosť deklarovaná navonok jasne a zreteľne bez možnosti uviesť druhú stranu do omylu v tom, kto je osobou podpisujúcou. Z predloženej hromadnej licenčnej zmluvy nevyplývalo oprávnenie Ing. Q. konať za spoločnosť a dokonca nebolo nikde na zmluve uvedené jej meno, ani postavenie v hierarchii zamestnávateľa. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorú akceptoval prvostupňový súd, že takéto právo vyplýva z § 20 ods. 2 Obč. zák., bez toho, aby bola o tom druhá zmluvná strana oboznámená. Samotná zmluva musí byť určitá v každom svojom ohľade a podpis na tejto zmluve uvedené jednoznačne nespĺňal. Nie je možné zo samotného podpisu na tejto zmluve vyvodiť, o akú osobu sa jedná, aké je jej postavenie, funkcia u zamestnávateľa, a preto podľa jeho názoru robí podpis bez uvedenia mena a postavenia v spoločnosti túto zmluvu neplatnou. Žalovaný nemal možnosť mať vedomosť o zaradení osoby podpisujúcej zmluvu, nakoľko sa s ňou nikdy nestretol a k podpisu došlo na iných miestach.
Žalobca vo svojom vyjadrení mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v celom rozsahu vecne správne, náležite odôvodnené. Súd prvého stupňa zodpovedajúcim spôsobom vykonal všetky dôkazy, správne ich skutkovo vyhodnotil a rovnako správne právne posúdil. K dôvodom žalovaného v podanom odvolaní žalobca uviedol, že v zmysle § 20 ods. 2 Obč. zák. sú za právnickú osobu oprávnení robiť právne úkony aj jej pracovníci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Informovanie tretích osôb o rozsahu oprávnení konať za právnickú osobu podľa § 20 Obč. zák. nie je potrebné. Z pracovnej zmluvy Ing. U. Q., ktorú žalobca v konaní predložil, jednoznačne vyplýva jej oprávnenie na uzatváranie právnych úkonov za žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že zmluva bola uzatvorená platne a že za žalobcu konala osoba oprávnená danú zmluvu uzatvoriť. Obranu žalovaného považoval žalobca za účelovú, smerujúcu k zneužívaniu procesného práva spočívajúceho v podanom odvolaní na úkor žalobcu a predlžovania sporu, keďže tak ako žalobca už uviedol a preukázal v prvostupňovom konaní, samotný žalovaný žiadosťou došlou žalobcovi dňa 15.12.2009 požiadal o predĺženie splatnosti záväzku a vytvorenie splátkového kalendára a naviac žalovaný nesporne používal repertoár zastupovaný žalobcom a aj v prípade, ak by použil diela bez uzavretej licenčnej zmluvy, vznikla by mu povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu ujmy podľa § 442a Obč. zák. a to s poukazom na časť I. bod 2 Sadzobníka žalobcu. Na základe
uvedeného žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 261,86 eur.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Jediným dôvodom podaného odvolania bola námietka neplatnosti hromadnej licenčnej zmluvy z dôvodu, že túto nepodpísal štatutárny orgán žalobcu, ale iná osoba. Odvolací súd má za to, že posúdenie platnosti hromadnej licenčnej zmluvy bolo urobené súdom prvého stupňa správne a to, že v záhlaví licenčnej zmluvy je žalobca označený svojim názvom a tým kto je jeho štatutárny zástupca neznamená, že ak túto zmluvu podpísala iná oprávnená osoba konať za žalobcu, je z tohto dôvodu hromadná licenčná zmluva neplatná. V ostatnom odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje aj vo svojom rozhodnutí na vecne správne dôvody napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z horeuvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol žalobca úspešný a má preto právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z 1 úkonu právnej služby a to za vyjadrenie na odvolanie žalovaného. Odmena bola vypočítaná podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to podľa tarifnej hodnoty 6.269,40 eur je tarifná odmena 210,81 eur, k tomu režijný paušál 7,41 eur, čo je 218,22 eur a k tomu 20% DPH, spolu 261,86 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.