Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/9/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v právnej veci navrhovateľky: F. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Na C.X. XX, H., proti odporcovi: X. X., T.. XX.XX.XXXX, T. H. Na C. XX, H., toho času na neznámom mieste, občan I. Y., zastúpený opatrovníčkou pre konanie S. Y., súdnou tajomníčkou oddelenia P Okresného súdu Bratislava I, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: G. X., T.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave na Vazovovej 7/A, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky F. Y., M.. R., T.. XX.X.XXXX, a odporcu X. X., M.. X., T.. X.X.XXXX, uzavreté dňa 28.06.2008, pred Miestnym úradom Bratislava - Rača, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Rača, vo zväzku X, ročník 2008, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

Súd zveruje maloletú G. X., T.. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G.Á. X. sumou 100,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s maloletou ostáva neobmedzený.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.01.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, a zároveň žiadala súd, aby zveril maloletú G. X., T.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej G. sumou 100,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zasielať k rukám odporkyne vždy do 10-eho dňa v mesiaci vopred. Svojim návrhom sa navrhovateľka zároveň domáhala zákazu styku

XXP/X/XXXX

odporcu s maloletým dieťaťom. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo je rozvrátene, a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Taktiež uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo po krátkej 6-mesačnej známosti. Prvé problémy v manželstve začali vznikať po udelení prvého povolenia na trvalý pobyt odporcu na území Slovenskej republiky, kedy odporca začal uprednostňovať svoje známosti a kamarátov, s ktorými sa stýkal a domov sa následne vracal v neskorých nočných hodinách. V čase osobného voľna, kedy sa odporca zdržiaval v spoločnej domácnosti, ten s navrhovateľkou vôbec nekomunikoval alebo len vyvolával hádky, kvôli inej viere navrhovateľky a odporcovej nespokojnosti s prácou a podmienkami v Slovenskej republike. Odporca navrhovateľke vyčítal skutočnosť, že nie je moslimskej viery, a preto nie je pre neho dobrou ženou a rovnako malo byť zlé aj dieťa, ktoré s ním navrhovateľka čakala, a o ktoré on vzhľadom na to nemal záujem. Dňa 15. januára roku 2009 mal odporca v neskorých nočných hodinách telefonát od neznámej osoby, ktorého obsahu však navrhovateľka nerozumela, nakoľko prebehol v arabskom jazyku. Po uvedenom telefonáte sa odporca zbalil a opustil spoločnú domácnosť, s tým, že navrhovateľke škaredo vynadal a vrátil jej kľúče od bytu. Následne po uplynutí jedného týždňa sa odporca telefonicky ozval z Talianska, kde sa v tom čase mal zdržiavať jeho brat, a odporca navrhovateľke oznámil, že ho už nikdy neuvidí a nezaujíma ho ani navrhovateľka a ani dieťa, ktoré čakala. Od toho času odporca prerušil akýkoľvek kontakt s navrhovateľkou, nereagoval ani na e-mailovú komunikáciu, navrhovateľku a maloletú G. po jej narodení nenavštívil, nezaujímal sa o ne a neposielal ani žiadne peniaze alebo darček pre svoje dieťa. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že zo strany odporcu sa jednalo o účelové manželstvo s cieľom získať povolenie na vstup do krajín Európskej únie a navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní tohto manželstva. Všetky náklady súvisiace s domácnosťou ako aj so starostlivosťou o maloletú G. znášala navrhovateľka.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, zdržiaval sa na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníčku pre konanie.

Kolízna opatrovníčka doporučila súdu manželstvo účastníkov rozviesť a maloletú G. zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať povinnosťou platiť výživné 100,-Eur mesačne a styk otca s maloletou ponechať bez obmedzenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom návrhu, sobášneho listu, rodného listu maloletej G., so správou Ú. R. Z. X. C. G., s písomným podaním navrhovateľky, s uznesením tunajšieho súdu, č.k. XXP/X/XXXX-XX, zo dňa 16.04.2012, s písomným podaním opatrovníčky otca, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.06.2008 pred Miestnym úradom Bratislava - Rača. U navrhovateľky išlo o druhé manželstvo, u odporcu išlo o prvé manželstvo. Navrhovateľka je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky, odporca je štátnym príslušníkom Marockého kráľovstva, posledné spoločné bydlisko manželov bolo na na C. XX D. H.. Z manželstva pochádza maloletá dcéra G.M. X., T.. XX.XX.XXXX.

Uznesením tunajšieho súdu, č.k. XXP/X/XXXX-XX, zo dňa 16.04.2012 bola odporcovi ustanovená opatrovníčka S. Y., súdna tajomníčka oddelenia P Okresného súdu Bratislava I., pre konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

XXP/X/XXXX

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že trvá na svojom písomne podanom návrhu a žiadala súd, aby jej manželstvo s odporcom rozviedol. Na doplnenie navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 28.6.2008 s tým, že odporcovi boli udelené krátkodobé víza na obdobie troch mesiacov a musel sa na území Slovenska prihlásiť na trvalý pobyt, aby tu mohol žiť, no aj napriek sobášu odišiel naspäť do Maroka. Začiatkom októbra mal odporca povolený pobyt a navrhovateľka mu zohnala pracovné miesto v spoločnosti McDonald´s a spočiatku bolo všetko v poriadku. Po určitej dobe sa však odporca začal stýkať s ostatnými príslušníkmi arabskej komunity v

meste a tak sa začali ich problémy. Odporca pravidelne vyčítal navrhovateľke, že nie je moslimka a striedali sa dni, kedy s ňou odporca absolútne nekomunikoval, ráno odišiel z domu, nechodil do práce ani na kurzy. Odporca taktiež zavrhol prosbu navrhovateľky, aby ju zoznámil s ľuďmi, s ktorými sa stretával. Uvedené nezhody trvali do 15.01.2009, kedy si odporca zbalil všetky veci a opustil spoločnú domácnosť s tým, že odporkyni vynadal, nakoľko nie je moslimka a vyjadril sa, že o ňu a dieťa, ktoré očakávala, nemá vôbec záujem. Navrhovateľka nečakala, že odporca sa podobne zachová, bola do neho zamilovaná a čakala s ním dieťa, pričom v čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. Odporca sa naposledy ozval týždeň po svojom odchode z Talianska, kde v tom čase žil jeho brat a navrhovateľka oznámil, že sa už nikdy nevráti, pričom od uvedenej doby sa odporca neozval, neprejavil záujem o dieťa a ani sa ohľadom neho neinformoval. Navrhovateľka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 190,-Eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti 22,-Eur mesačne. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zverená do jej osobnej starostlivosti a otec dieťaťa I. Y. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 90,-Eur mesačne. Otec maloletej Y. si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní. Navrhovateľka má vážnu známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Partner navrhovateľky sa volá M. G., ktorý nemá vyživovacie povinnosti, je zamestnaný a jeho priemerný mesačný netto príjem je 2.000,-Eur. Nový partner navrhovateľke pomáha so starostlivosťou o maloleté deti a má záujem o osvojenie maloletej G.. Na dopyt samosudkyne navrhovateľka uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, zo dňa 26.11.2009, právoplatným dňa 31.12.2009, bolo maloletému dieťaťu určené meno G..

Podľa (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa (Zákon o rodine), o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa slovenského právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.

Podľa (Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa (Zákon o rodine), súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa (Zákon o rodine), súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené

už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ( ).

Podľa (Zákon o rodine), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa (Zákon o rodine), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa (Zákon o rodine), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa (Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa (Zákon o rodine), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa

rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa (Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods. 3 (Zákon o rodine), každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 ods. 4 (Zákon o rodine), pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 (Zákon o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 65 ods. 1 (Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 ods. 1 (Zákon o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

Práva a povinnosti rodičov k maloletej G. doposiaľ neboli upravené a vzhľadom k tomu, že navrhovateľka a maloletá G. nežijú v spoločnej domácnosti s odporcom, ktorého pobyt nie je známy, pričom maloletá G. sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľky matky, ktorá riadne zabezpečuje všetky potreby maloletého dieťaťa, súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň súd ponechal styk odporcu s maloletou G. bez obmedzenia keďže nezistil, žeby toto právo odporcom bolo zneužívané. Súd z vykonaného dokazovania tiež zistil, že navrhovateľka sa toho času nachádza na materskej dovolenke s maloletou G., poberá rodičovský príspevok v sume 190,-Eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti 22,- Eur mesačne. Navrhovateľka má okrem maloletej G. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zverená do jej osobnej starostlivosti a otec dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej Y. sumou 90,-Eur mesačne. Otec maloletej Y. si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní. Navrhovateľka má vážnu známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Partner navrhovateľky nemá žiadnu

XXP/X/XXXX

vyživovaciu povinnosť a je zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný netto príjem je 2.000,-Eur. Nový partner navrhovateľke pomáha so starostlivosťou o maloleté deti. Odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. neplní, od odchodu zo spoločnej domácnosti sa o maloletú vôbec nezaujímal, nekontaktoval sa s ňou, a preto súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletú G. na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom výživné určené v sume 100,-Eur mesačne súd považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej G., s prihliadnutím na neznáme majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, keďže jeho pobyt nebol súdu známy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta práva s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( )

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave dňa 21.06.2012

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zuzana Lohnertová

Petra Orišková sudkyňa