Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-90-2011.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/90/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K., S. N. X proti žalovanej: A. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K., K. E. XX, právne zastúpená: JUDr. Agáta Světlíková, Mudroňova 14, Prešov, o náhradu škodu, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.04.2011 žiadal súd, aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 6 466 Eur z titulu náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že počas manželstva si so žalovanou zakúpili byt č. XXX J. X. K. J. W.. J. Č.. XX I. N., pričom jeho brat mu na kúpu tohto bytu požičal 2124,40 Eur a na účte Prvej stavebnej sporiteľne mal 2583,95 Eur, ktoré použil na kúpu tohto bytu. V roku 2006 predmetný byt predal, pričom súčasnou majiteľkou bytu je jeho matka Y. H.. Za predaj bytu bol žalobca trestne stíhaný, pričom v trestnom konaní tunajšieho súdu mu bolo uložené zaplatiť žalovanej sumu 10 000 Eur.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že suma 10 000 Eur, ktorú mal zaplatiť žalobca v trestnom konaní do dnešného dňa uhradená nebola, z tejto bolo uhradené len 200 Eur. Taktiež vzniesli námietku premlčania, keďže predmetný byt bol zakúpený 06.11.2000 manželmi a patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej v texte len BSM) a žaloba bola podaná 27.04.2011. Žalobca predmetný byt následne odpredal 03.05.2006.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vyjadrením žalovanej, čestným prehlásením matky žalobcu zo dňa 25.03.2011, vyjadrením o trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 04.11.2010, výpisom z X. XXXX v kat. úz. N., rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX, čestným prehlásením N. H. zo dňa 25.03.2001, kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi X., N..V..Q.. a účastníkmi konania, darovacou zmluvou uzatvorenou medzi F.. S. K. a matkou žalobcu, potvrdením o spájaní zmlúv o stavebnom sporení zo dňa 14.04.1999, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. 6T 19/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Účastníci konania boli manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 04.09.1999. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX - XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.03.2007 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Účastníci konania za trvania manželstva nadobudli byt č. XXX J. X. poschodí bytového domu č. N.. XXX J. W.. J. Č.. XX I. N. na základe kúpnopredajnej zmluvy. Spolu s týmto bytom nadobudli
aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 50/3068 a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo veľkosti 50/3068. Vklad predmetnej nehnuteľnosti v prospech účastníkov konania bol povolený dňa 06.11.2000.
Bez vedomia žalovanej, žalobca kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 31.01.2006 odpredal predmetný byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu F.. S. K., pričom na zmluve bol podpísaný len žalobca. Vklad bol povolený 03.05.2006. Žalovaná o predaji tejto nehnuteľnosti vedomosť nemala. Na základe tohto začalo voči žalobcovi trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona. Po podaní obžaloby okresnou prokuratúrou na tunajší súd, tento vyhlásil rozsudok XT XX/XXXX - XX zo dňa 13.04.2011, ktorým rozhodol, že žalobca je vinný zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 300 Eur a taktiež mu bola podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložená povinnosť zaplatiť poškodenej, žalovanej v tomto konaní, škodu vo výške 10 000 Eur.
Na pojednávaní dňa 21.06.2012 žiadal žalobca, aby od sumy 20 000 Eur na ktorú súd ohodnotil predmetný byt v trestnom konaní, bola odpočítaná suma nie ako žaluje, ale suma 5973 Eur, čo predstavuje sumu 2565 Eur, ktoré vložil do bytu zo svojho stavebného sporenia, 2124 Eur, ktoré si požičal od brata, suma 1284 Eur, ktoré uhrádzal za byt v čase trvania manželstva. Keďže chce, aby sa o túto sumu ponížila suma bytu, z tohto dôvodu nevyplatil ani sumu 10 000 Eur manželke. Žalobca uviedol, že predmetný byt patril do BSM, po zániku manželstva nebol podaný návrh na vyporiadenie BSM a ani v trojročnej lehote po zániku BSM si účastníci medzi sebou neuzatvorili žiadnu dohodu. Jeho právnička, niekedy v roku 2008 alebo 2009 kontaktovala manželku za účelom uzatvorenia dohody, k tejto však nedošlo. Časť sumy požaduje ako nájomné, ktoré platil za trvanie BSM, za roky 2005 a 2006. Žalobca uviedol, že čo sa týka protiprávneho konania žalovanej, vidí ho v tom, že pri delení BSM neboli zohľadnené finančné prostriedky, ktoré do kúpy bytu vložil.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu a taktiež uviedla, že od marca 2006, od kedy bol žalovaný nezvestný, v predmetnom byte nebývala.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
V predmetnom konaní súd prioritne skúmal, či ide o nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej. Súd mal však za preukázané, že na strane žalovanej nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konania na základe ktorého by mohla vzniknúť jej zodpovednosť vo vzťah k žalobcovi na prípadnú náhradu škody. Žalovaná podaním trestného oznámenia sa bránila práve protiprávnemu konaniu žalobcu, ktorý bez jej súhlasu predal majetok patriaci do BSM. V rámci trestného konania potom bola zistená hodnota predmetnej nehnuteľnosti a polovica z tejto sumy bola uložená žalobcovi ako náhrada škody na zaplatenie žalovanej. Súd poukazuje, že hoci žalobca uzatvoril dohodu o vine a treste s tým, že uhradí aj túto škodu, žalovanej doteraz tak neurobil. Čo sa týka prípadných finančných náležitostí zo strany žalobcu vo vzťahu k spoločnému majetku a teda jeho tvrdenia, že do spoločnej veci vložil finančné prostriedky patriace výlučne do jeho majetku, súd poukazuje, že tento nárok bolo možné uplatniť v rámci vyporiadania BSM, či už na súde, alebo dohodou. Ako však uviedli účastníci, k podaniu návrhu na súd na vyporiadenia BSM, ani k dohode medzi nimi nedošlo. Keďže manželstvo bolo právoplatne rozvedené 18.03.2007, uplynula už aj trojročná zákonná lehota na vyporiadanie BSM.
Čo sa týka nárokov žalobcu na úhradu nájomného v čase trvania manželstva, bolo preukázané, že nájomné neuhrádzal žalobca, ale jeho rodičia, teda prípadný nárok rodičov žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k obom účastníkom je podľa súdu premlčaný, pričom žalovaná vzniesla vo vzťahu k všetkým nárokom aj námietku premlčania. Ak by súd pripustil, že dané úhrady uhrádzal žalobca, nejde o škodu, ktorá mu vznikla ale o úhradu za spoločný majetok za trvania manželstva a ako taký nemá nárok na preplatenie 1/2 tejto sumy vo vzťahu k žalovanej, pretože tieto úhrady, ak by ich uhrádzal žalobca, uhrádzal ich zo spoločných prostriedkov, ktoré patrili rovnako žalovanej. S poukazom na skutočnosť, že zo strany žalovanej nebolo zistené žiadne protiprávne konanie, ktorým by bola spôsobená žalobcovi škoda, skutočnosť, že žalobca nemá nárok na úhradu za platenie platieb za spoločnú vec počas trvania manželstva, ako aj s poukazom na skutočnosť, že prípadné jeho nároky z titulu vloženia výlučných prostriedkov do spoločného majetku mohli byť vyporiadané len v rámci konania o vyporiadanie BSM v zákonnej trojročnej lehote, ktorá už uplynula, mal súd za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.