Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-1Er/1266/2010

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 16585/10, na vymoženie pohľadávky vo výške 395,35 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške

39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V predmetnom exekučnom konaní sa vykonávala exekúcia na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 22730/09 zo dňa 25. 08. 2010 (ďalej len "Rozhodcovský rozsudok"). Súd v priebehu konania skúmal, či bol Rozhodcovský rozsudok vydaný subjektom na to oprávneným a teda či je spôsobilým exekučným titulom na vykonávanie exekúcie. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere uzavretej dňa 06. 04. 2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom (ďalej len "Zmluva o úvere" a "Všeobecné podmienky poskytnutia úveru") súd zistil, že obsahujú v bode 18. rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory vyplývajúce zo Zmluvy o úvere budú riešené buď pred presne vymedzeným rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, pričom právo zvoliť si súd bude mať žalobca.

Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ...Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ... budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. ... ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde ...b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ) ...

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný o dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom 2010 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája 2010, ak nie je ustanovené inak.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. 05. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. 05. 2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. 05. 2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Súd sa pri aplikácii ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov riadil ustanovením , v zmysle ktorého sa ustanoveniami zákona účinného od 01. 06. 2010 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 06. 2010 sa však majú posudzovať podľa predpisov účinných do 31. mája 2010. V predmetnej veci sa súd zaoberal posudzovaním, či možno Zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ako aj tým, či je uzavretá rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Keďže sa pri posudzovaní, či ide o spotrebiteľskú zmluvu jednalo o záležitosť, ktorá sa netýkala vzniku spotrebiteľskej zmluvy ani nárokov uplatnených zo spotrebiteľskej zmluvy, súd na uvedené aplikoval aktuálne platné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov. Čo sa týkalo posudzovania rozhodcovskej doložky a vzniku nároku oprávneného ako veriteľa na voľbu súdu z tejto rozhodcovskej doložky, tu súd aplikoval ustanovenia účinné do 31. 05. 2010 vzhľadom k tomu, že k omeškaniu povinného so splácaním úveru došlo podľa výroku Rozhodcovského rozsudku dňa 02. 09. 2009.

Súd má za preukázané, že v prípade Zmluvy o úvere išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia , keďže oprávnený vystupoval v predmetnej zmluve ako dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval zase ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania.

Keďže v prípade Zmluvy o úvere išlo o spotrebiteľskú zmluvu, táto nesmela v zmysle obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva o úvere uzavretá medzi povinným a oprávneným však obsahuje takúto neprijateľnú podmienku, keďže výslovne určuje, že majetkové spory zo Zmluvy o úvere, alebo s ňou súvisiace spory budú rozhodované podľa voľby žalobcu buď pred presne určeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecne príslušným súdom SR. Predmetná rozhodcovská doložka je ustanovením zmluvy, ktorého následkom je znevýhodnenie spotrebiteľa. Znevýhodnenie spotrebiteľa uvedenou rozhodcovskou doložkou sa prejavuje tým, že si oprávnený ako veriteľ v Zmluve o úvere výslovne určil rozhodcovský súd, ktorý bude môcť spory zo zmluvy rozhodovať. Ďalšia značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vyplývajúca z uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že vzhľadom na predmet zmluvy je veriteľ ten, komu vyplýva zo Zmluvy o úvere väčšina práv v nej dohodnutých a preto je aj subjektom, ktorý si v prevažnej väčšine prípadov môže uplatňovať svoje práva zo Zmluvy o úvere na súde. Súdna prax preukazuje, že oprávnený rieši svoje spory s dlžníkmi takmer vždy pred ním vybratým rozhodcovským súdom a nie pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím súd považuje v úverovej zmluve zakotvenú možnosť voľby súdu za účelovú, s cieľom zakryť skutočný úmysel oprávneného riešiť svoje spory zo Zmluvy o úvere pred ním vybraným rozhodcovským súdom. Zároveň je potrebné dodať, že predmetná rozhodcovská doložka nebola medzi povinným a oprávneným osobitne dojednaná, keďže sa nachádza v predtlačených Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, čo prakticky neumožňovalo uskutočniť akýkoľvek zásah do textu tohto tlačiva. Povinný ako spotrebiteľ mal jedinú možnosť a to buď Zmluvu o úvere a tým aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli jej súčasťou, prijať alebo zmluvu ako takú neuzavrieť.

Vloženie neprijateľnej podmienky do spotrebiteľskej zmluvy a teda porušenie ustanovenia zákona o tom, že spotrebiteľská zmluva nesmie takéto neprijateľné podmienky obsahovať, spôsobuje v zmysle zákona právne následky. Takýmto právnym následkom je neplatnosť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré takúto neprijateľnú podmienku obsahuje. Jedná sa tu o absolútnu neplatnosť neprijateľnej podmienky, keďže tento dôvod neplatnosti nie je zaradený medzi taxatívne vymedzené prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu uvedené v . Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti aj bez toho, že by niekto neplatnosť právneho úkonu namietal. Absolútna neplatnosť neprijateľnej podmienky, v tomto prípade uzavretej rozhodcovskej doložky nastáva priamo zo zákona. Rozhodcovská doložka je v tomto prípade absolútne neplatná a to o od ex tunc, od okamihu od ktorého vznikla. Na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí, akoby vôbec nebola uzavretá a preto v danom prípade neexistuje dohoda medzi stranami Zmluvy o úvere, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vzniknutých z tejto zmluvy.

Vzhľadom na to, že neexistuje v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní dohoda strán Zmluvy o úvere o tom, že na riešenie sporov z nej vzniknutých bude príslušný rozhodcovský súd, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci sporu vychádzajúceho zo Zmluvy o úvere konať a ani vydať rozhodnutie, ktoré je v predmetnom exekučnom konaní označené ako exekučný titul. Na rozhodovanie o spore zo Zmluvy o úvere je príslušný výlučne súd v zmysle ustanovení . Rozhodnutie rozhodcovského súdu ako nepríslušného subjektu na vydanie takéhoto rozhodnutia preto nie je spôsobilé ukladať práva a povinnosti oprávnenému a povinnému. Títo nie sú povinní ho rešpektovať a preto nemôže byť ani exekučným titulom. Keďže Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa uskutočňuje exekučné konanie, nebol vydaný subjektom na to oprávneným, nie je formálne ani materiálne vykonateľný a súd ho nepovažuje za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého možno viesť exekúciu.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že Rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého možno exekúciu uskutočňovať.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd pri svojom rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku. Keďže oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nespôsobilý exekučný titul, mal súd za to, že oprávnený zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť a preto mu uložil povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekúcie.

Súd preskúmal správnosť výpočtu trov exekúcie súdneho exekútora podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "").

Súdny exekútor si uplatnil odmenu na základe . Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Celková výška odmeny súdneho exekútora je podľa jeho vyčíslenia v zmysle minimálna odmena vo výške 33, Eur. Po pripočítaní DPH vo výške 6, Eur je výška odmeny súdneho exekútora vrátane DPH 39,83 Eur. Náhradu hotových výdavkov si exekútor nevyčíslil.

Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie súdneho exekútora súd zistil, že tieto boli vyčíslené v zmysle ustanovení a preto priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v ním uvedenej výške 39,83 Eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrici a to písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.