Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/325/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, zastúpeného Ing. Jozefom Kukučkom, riaditeľom pobočky Liptovský Mikuláš, proti povinnému MIKULTEX, s. r. o., so sídlom 1. mája 4312, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 409 359, v konaní o vymoženie 2 026,24 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 424/11, takto

rozhodol:

Námietkam proti exekúcii sa n e v y h o v u j e.

Súd exekúciu z a s t a v u j e v časti vymáhania pohľadávky vo výške 1 925,54 Eur.

Námietkam povinného proti trovám exekúcie sa v y h o v u j e.

Súd u r č u j e predbežné trovy súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie do vydania Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 04. 05. 2011 nasledovne:

Odmena súdneho exekútora ............................................................................ 33,19 Eur

Náhrada hotových výdavkov ............................................................................ 10,- Eur

Daň z pridanej hodnoty ................................................................................... 8,64 Eur

Spolu.............................................................................................................. 51,83 Eur

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 23. 03. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 424/11 na vymoženie pohľadávky 2 026,24 Eur, priznanej vykonateľným výkazom nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 10-90/0697-1 zo dňa 05. 02. 2010, vykonateľným platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 26. 04. 2010, vydaným pobočkou Martin a vykonateľným výkazom nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1124012013 zo dňa 14. 02. 2011, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 028937* zo dňa 11. 04. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 026,24 Eur a trovy exekúcie.

Písomným podaním, doručeným súdu 19. 05. 2011, postúpil súdny exekútor námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Povinný svoju procesnú obranu proti exekúcii odôvodnil tým, že vymáhanú pohľadávku uhradil čiastočnými platbami v rokoch 2009 až 2011. Z odôvodnenia

námietok vyplýva, že namieta aj spôsob, akým bol upovedomený o výške vymáhanej pohľadávky, keď k vymáhanej sume 2 026,24 Eur nie je uvedený žiadny exekučný titul. Povinný zároveň v námietkach namieta dôvodnosť vymáhanej pohľadávky vo výške 25,04 Eur, keď tvrdí, že povinnosť voči oprávnenému v takomto rozsahu neexistuje. Pohľadávku plynúcu z exekučného titulu zo dňa 14. 02. 2011 uhradil postupnými úhradami tak, že dňa 29. 03. 2011 zaplatil sumu 504,46 Eur, dňa 27. 04. 2011 sumu 454,76 Eur a dňa 11. 05. 2011 sumu 966,32 Eur. Povinný si splnil aj svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu zo dňa 05. 02. 2010, keď uhradil dňa 04. 03. 2009 sumu 39,93 Eur, dňa 30. 04. 2009 sumu 21,58 Eur a dňa 10. 05. 2009 sumu 14,17 Eur.

Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 30. 05. 2011 uviedol, že povinnému zaslal viacero výziev na úhradu nedoplatkov a predexekučných výziev. Povinnému bolo vystavených niekoľko exekučných titulov. Nakoľko nedošlo zo strany povinného k žiadnej dohode a nebol ani záujem riešiť uvedený dlh, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. K exekučnému titulu zo dňa 26. 04. 2011 oprávnený uviedol, že povinnému bolo predpísané poistné v celkovej výške 1 876,57 Eur. Dlh povinný splnil len čiastočne vo výške 1 856,53 Eur. Písomným podaním doručeným oprávnenému dňa 13. 09. 2010 povinný požiadal o vysvetlenie nedoplatku vo výške na 25,04 Eur. Po doručení odpovede oprávneného nedošlo k úhrade uvedenej pohľadávky. Oprávnený potvrdil, že povinný čiastočnými úhradami zaplatil dlh plynúci z exekučného titulu zo dňa 14. 02. 2011, pričom zdôraznil, že tieto úhrady boli uskutočnené až po začatí exekučného konania. Pohľadávku z tretieho exekučného titulu, výkazu nedoplatkov zo dňa 05. 02. 2010, uhradil povinný len čiastočne vo výške 653,42 Eur. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že povinný uhrádzal sumy už neexistujúcej Európskej zdravotnej poisťovni, a. s., ktorá bola dňa 01. 05. 2008 zlúčená so Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a. s. Uvedené úhrady bývalá Spoločná zdravotná poisťovňa, a. s. neevidovala. Na záver oprávnený poukázal na to, že povinný nepodal žiadny opravný prostriedok voči exekučným titulom a neprejavil záujem o riešenie splatnosti pohľadávok. Povinný sa opakovane dostáva do omeškania s platením zdravotného poistenia za svojich zamestnancov, čím porušuje zákon o zdravotnom poistení. Z dôvodov vyššie uvedených oprávnený trvá na vykonávaní exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Preskúmaním predložených listinných dôkazov súd zistil, že súdny exekútor po získaní poverenia na vykonanie exekúcie vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04. 05. 2011, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 16. 05. 2011. Povinný vzniesol námietky v zákonnej lehote, keď ich osobne doručil súdnemu exekútorovi dňa 17. 05. 2011.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na základe troch exekučných titulov. Výkazom nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 10-90/0967-1 zo dňa 05. 02. 2010 bolo povinnému uložené zaplatiť preddavok na poistnom vo výške 729,08 Eur, a to za obdobie od 10/2008 do 11/2009. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26. 02. 2010. Druhým exekučným titulom je Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 26. 04. 2010, ktorým boli povinnému predpísané preddavky na poistné za verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 10. 2009 do 28. 02. 2010 vo výške 1 876,57 Eur. Povinný mal zároveň uložené zaplatiť trovy konania vo výške 5,- Eur. Tento titul nadobudol právoplatnosť dňa 18. 05. 2010 a vykonateľnosť 03. 06. 2010. V poradí tretím exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 1124012013 zo dňa 14. 02. 2011. Oprávnený povinnému uložil zaplatiť preddavky na poistné za obdobie od 09/2010 do 12/2010 v celkovej výške 1 925,54 Eur. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 25. 02. 2011.

Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného a súdny exekútor spolu s exekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho druhého.

Námietky proti exekúcii možno odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku, alebo tu sú skutočnosti brániace vymáhaniu pohľadávky resp. preukazujúce neprípustnosť exekúcie. Rovnako možno námietky proti exekúcii odôvodniť tým, že účastníci exekúcie nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule. K zániku vymáhaného nároku dochádza najmä riadnym a včasným splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka, započítaním, neuplatnením práva, splynutím a urovnaním. Povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť aj skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti, pod čím sa rozumejú skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Súdu predložené námietky proti exekúcii však neobsahujú žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné vyhovieť námietkam a po právoplatnosti rozhodnutia exekúciu zastaviť. Námietky proti exekúcii totiž nie sú opravným prostriedkom povinného proti exekučnému titulu, ale jeho procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie.

Povinný vo vzťahu k exekučnému titulu zo dňa 05. 02. 2010 svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že dňa 04. 03. 2009 uhradil sumu 39,93 Eur, dňa 30. 04. 2009 sumu 21,58 Eur a dňa 10. 05. 2009 sumu 14,17 Eur, spolu 75,68 Eur. Uvedené úhrady teda predchádzali vydaniu exekučného titulu a povinný mal podľa poučenia možnosť podať proti výkazu nedoplatkov námietky v lehote 8 dní odo dňa doručenia. Povinný si prevzal predmetný výkaz dňa 18. 02. 2010. Nakoľko nepodal v zákonnej lehote voči rozhodnutiu námietky, toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2010. Podľa obsahu sú námietky proti exekúcii týkajúce sa časti vymáhanej pohľadávky plynúcej z tohto exekučného titulu práve opravným prostriedkom proti výkazu nedoplatkov. Exekučný súd nevystupuje v pozícii odvolacieho orgánu, ktorý by mal právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch voči exekučným titulom. K úhradám povinného došlo pred vydaním exekučného titulu a preto sa exekučný súd nimi nemôže v konaní o námietkach proti exekúcii zaoberať.

Rovnako sú námietky proti exekúcii nedôvodné aj v časti vymáhania pohľadávky plynúcej z exekučného titulu zo dňa 26. 04. 2010. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že povinný uhradil z celkovej pohľadávky 1 876,57 Eur sumu 1 851,53 Eur. Spornou bola suma 25,04 Eur, ktorú si oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie. Obranou povinného v tejto časti vymáhanej pohľadávky bolo tvrdenie, že suma 25,04 Eur je „zo strany oprávneného vymyslená.... a táto povinnosť neexistuje“. Povinný aj oprávnený v konaní súdu o námietkach povinného proti exekúcii zhodne tvrdili, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného exekučného titulu sa povinný domáhal špecifikácie pohľadávky vo výške 25,04 Eur. Voči platobnému výmeru zo dňa 26. 04. 2010 však povinný nepodal v zákonnej lehote 15 dní odvolanie, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 05. 2010 a vykonateľnosť 03. 06. 2010. Následná korešpondencia medzi účastníkmi konania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Opätovne súd poukazuje na nedostatok jeho právomoci zaoberať sa uvádzanými dôvodmi, ktoré smerujú voči výške právoplatne priznanej pohľadávky.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že povinný si splnil svoju povinnosť plynúcu z exekučného titulu zo dňa 14. 02. 2011, a to čiastočnými úhradami zo dňa 29. 03. 2011 vo výške 504,46 Eur, zo dňa 27. 04. 2011 vo výške 454,76 Eur a zo dňa 11. 05. 2011 vo výške 966,32 Eur. Povinný však uhradil vymáhanú pohľadávku až po začatí exekučného konania, preto nemohol súd vyhovieť námietkam proti exekúcii ani v tejto časti.

Na základe vyššie uvedeného súd námietkam proti exekúcii nevyhovel.

Pokiaľ však povinný uhradil časť pohľadávky pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 1 925,54 Eur, je v tejto časti daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

V konaní súdu o námietkach proti exekúcii bolo preukázané, že povinný po začatí exekučného konania a do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uhradil pohľadávku vo výške 1 925,54 Eur. Splnením dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu zastavil v časti vymáhania 1 925,54 Eur. V konaní zostáva vymôcť sumu 100,70 Eur a trovy exekúcie.

Povinný zároveň vzniesol v zákonnej lehote aj námietky proti predbežných trovám exekúcie a žiadal, aby súd exekútorovi nepriznal odmenu za výkon exekučnej činnosti ani náhrady hotových výdavkov, okrem poštovného. Odmena súdneho exekútora je naviazaná na výšku vymoženej pohľadávku a nie vymáhanej pohľadávky. V konkrétnom prípade exekútor nevymohol žiadnu sumu a preto nemá nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti a DPH z odmeny. Povinný pritom poukázal na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v náleze zo dňa 16. 06. 2009, sp. zn. .

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhodne súd ( § 45 ). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Pokiaľ si povinný nesplní riadne a včas to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený sa môže domáhať svojich práv podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Sankciou pre povinného je v tomto prípade to, že okrem vymáhanej pohľadávky musí uhradiť trovy exekúcie. Proti povinnému však možno viesť exekúciu iba za súčasnej ochrany povinného pred nadmerným a neopodstatneným zásahom do jeho práv. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a uhradenie vynaložených trov exekúcie, pričom trovy exekúcie musia súčasne spĺňať podmienku hospodárnosti, preukázateľnosti a účelnosti.

K otázke vzniku nároku exekútora na odmenu za výkon exekučnej činnosti súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 47 ods. 3 in fine Exekučného poriadku, podľa ktorého do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok len na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie (ktorú platí oprávnený a predstavuje tak trovy oprávneného v exekučnom konaní) a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až po získaní poverenia na vykonanie exekúcie, preto je logický výklad, že až po tomto okamihu vzniká exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Odmena vo všeobecnosti predstavuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická osoba prijíma za vykonanú činnosť. Právo na odmenu za vykonanú prácu je ústavným právom, pričom nárok na odmenu vzniká vykonaním činnosti na základe určitého právneho vzťahu. V zmysle platnej právnej úpravy vzniká exekútorovi nárok na odmenu po doručení poverenia súdu na vykonanie exekúcie, potom ako vykoná prvý úkon exekučnej činnosti smerujúci k vymoženiu pohľadávky, t. j. vydá upovedomenie o začatí exekúcie.

Platná právna úprava obsiahnutá vo vyhláške upravuje dva základné spôsoby určovania sumy odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti. Prvým spôsobom je určenie výšky odmeny percentom z vymoženej pohľadávky. Tento spôsob má zohľadňovať náročnosť úkonov exekučnej činnosti, oceniť kvalifikovanosť a s tým súvisiacu zodpovednosť súdneho exekútora za bezchybný postup pri vymáhaní pohľadávky. Na základe uvedeného tak prvý spôsob upravuje priamu úmernosť vymoženej pohľadávky k výške odmeny súdneho exekútora. Druhým základným spôsobom je určovanie odmeny paušálnou sumou za bližšie špecifikované úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky.

Exekučný poriadok v ust. § 201 ods. 1 upravuje aj tzv. predbežné trovy exekúcie, ktoré si exekútor určuje v upovedomení o začatí exekúcie. Pri ich vyčíslovaní je súdny exekútor viazaný spomínaným ustanovením v spojení s § 5 vyhlášky. Pri výklade znenia týchto dvoch právnych úprav je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v čase od začatia exekučného konania do uplynutia lehoty na vznesenie námietok, nemôže reálne dôjsť k vymoženiu (nie uhradeniu) ani len časti vymáhanej pohľadávky. Preto súdny exekútor nemôže vyčíslovať svoju odmenu z výšky ním vymoženej pohľadávky. Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie majú len predbežný charakter a práve zákonné ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku má za cieľ motivovať povinného, aby uhradil vymáhanú pohľadávku v lehote na vznesenie námietok proti exekúcii. V takom prípade totiž patrí súdnemu exekútorovi odmena v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, t. j. vo výške 50 % z odmeny vypočítanej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. Naviac, Exekučný poriadok ako všeobecný právny predpis má väčšiu právnu silu ako vyhláška, ktorou sa vykonávajú niektoré jeho ustanovenia. Vyhlášku preto treba vykladať vo vzájomnej súvislosti so zákonom. Pokiaľ zákon priznáva exekútorovi nárok na predbežnú odmenu vo výške ako pri upustení od vykonania exekúcie, nemôže byť výkladom vykonávacieho právneho predpisu k tomuto zákonu tento nárok obmedzený.

V predmetnej veci súdny exekútor v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie nemal preukázateľne vedomosť o čiastočných úhradách povinného a preto pri vyčíslovaní predbežných trov exekúcie vychádzal z návrhu na vykonanie exekúcie. Prvý krát sa exekútor dozvedel o čiastočnom plnení z námietok povinného proti exekúcii a následne z podania oprávneného zo dňa 23. 05. 2011. Z upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 255,30 Eur, z čoho odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 202,75 Eur, DPH z odmeny 40,55 Eur, náhrada hotových výdavkov 10,- Eur a DPH z hotových výdavkov sumu 2,- Eur.

Podľa ust. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16).

Podľa , ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.

Podľa , , odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, eura a najviac 33 193, eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti ; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie boli predbežné trovy vyčíslené v správnej výške. Vzhľadom na čiastočné plnenie povinného vo výške 1 925,54 Eur, vykonané do času doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, však súd nepovažuje za spravodlivé a súladné zo zákonom, aby povinný znášal trovy exekúcie odvodené z pohľadávky, ktorú uhradil predtým, ako sa mohol dozvedieť o tom, že jeho majetok je postihnutý exekúciou. V časti pohľadávky vo výške 1 924,54 Eur súdny exekútor nemusel vykonať žiadny úkon exekučnej činnosti smerujúci k vymoženiu tejto časti pohľadávky, preto mu ani nevznikol nárok na odmenu vo výške 10 % zo sumy 1 924,54 Eur. Na základe uvedeného súd vyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie a z dôvodu právnej istoty výrokom určil výšku predbežných trov exekúcie súdneho exekútora do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

V predmetnej veci zostáva vymôcť sumu 100,70 Eur. Predbežná odmena súdneho exekútora tak predstavuje minimálnu zákonnú sumu 33,19 Eur. Súdny exekútor má okrem odmeny nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 10,- Eur. Nakoľko je exekútor platiteľom DPH, v súlade s § 196 Exekučného poriadku mu patrí aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 8,64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.