Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1984-2006.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1984/2006
Uznesenie
B. súd v Rimavskej Sobote v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Marián Chovanec, advokát Bratislava proti povinnému: C. R., nar. XX.X.XXXX, Y. X, XXXXX M. G., zast. opatrovníkom J. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, o vymoženie sumy 6,87 euro s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ján Jancom, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Račianska 109/C o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora Mgr. Jána Janca návrh na vykonanie exekúcie, na základe čoho súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1Ro1243/97 zo dňa 5.6.1997. Tunajší súd poveril exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5609 - 035373 zo dňa 13.12.2006.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor vyzval oprávneného na zloženie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 9,88 euro v lehote 14 dní. Oprávnený v stanovenej lehote preddavok nezložil, preto súdny exekútor podaním zo dňa 23.3.2009 navrhol zastavenie exekúcie.
O predmetnom návrhu rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č.k. 3Er1984/2006-11 zo dňa 27.04.2009 tak, že exekúciu s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 2 a § 31 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Proti uzneseniu o zastavení konania podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s odôvodnením, že napriek neuhradeniu preddavku je zastavenie exekúcie fakultatívnou možnosťou závislou od voľného uváženia súdu, pričom v predmetnom prípade podľa oprávneného zastavením exekúcie by mu nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana (ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia), garantovaná ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si trovy môže uplatniť nie len preddavkom ale aj náhradou trov exekučného konania, vo vzťahu ku ktorým môže zároveň súd uplatniť moderačné právo a primerane ich znížiť.
Vo vyjadrení k odvolaniu súdny exekútor uviedol, že vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, pričom počet týchto úkonov sa neustále zvyšoval a všetky boli financované z prostriedkov súdneho exekútora. Uvedená situácia zo strany oprávneného nebola riešená a nakoľko je exekútor povinný v exekúcii konať, vyzval oprávneného na uhradenie preddavku, čo oprávnený neakceptoval. Súdny exekútor ďalej namietal argumentáciu oprávneného o porušení právna na súdnu
ochranu, nakoľko podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predmetné právo nemožno chápať ako absolútne a je možné ho podmieniť zaplatením určitej sumy (napr. zaplatením súdneho poplatku).
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exek. por.) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 197 ods. 2 Exek. por. exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 31 ods. 1 Exek. por. ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť.
Proti § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V prvom rade je zo strany súdu potrebnú ustáliť procesný režim pre uplatnený opravný prostriedok. Osobitný zákon (Exek. por.) nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora. Vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník však nastupuje špeciálny režim upravený v § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p., ktorý pripúšťa odvolanie voči každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka s tým, že v týchto prípadoch (všeobecnej neprípustnosti odvolania podľa § 202 ods. 2 O.s.p.) sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušuje zo zákona samotným podaním odvolania a vo veci opätovne rozhodne sudca.
Čo sa týka meritórneho posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie, je potrebné sa stotožniť s tvrdením oprávneného, že zastavenie exekúcie z dôvodu neuhradenia požadovaného preddavku na odmenu exekútora je fakultatívnou možnosťou založenou na úvahe súdu. Napriek absencii explicitnej úpravy kritérií takejto úvahy, rozhodnutie nemôže byť svojvoľné, ale sa musí zakladať na preskúmateľnej úvahe reflektujúcej konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto pristúpil k vymedzeniu relevantných okolností pre posúdenie dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie.
Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že vychádza zo stavu, keď exekútor potrebuje finančný preddavok na krytie nevyhnutných nákladov, ktorých vynaloženie je potrebné na vykonanie prvých úkonov súvisiacich s exekúciou (napr. zisťovanie majetku povinného), a exekútor nemôže tieto úkony vykonať bez finančného krytia, resp. v prípadoch, ak je predpoklad, že výkon exekúcie bude neúspešný. V predmetnom prípade je súdu z jeho úradnej činnosti známe, že ide o hromadné podania oprávneného na vymoženie súm neuhradeného cestovného, kde exekútor pristúpil k zisťovaniu majetkových pomerov jednotlivých povinných, ktoré úkony sú spojené s príslušnými poplatkami, pričom počet týchto úkonov sa vzhľadom na častú neúspešnosť týchto exekučných konaní stále zvyšuje a preto sa námietka exekútora, že ďalej financovať z vlastných zdrojov túto činnosť nie je možné, javí ako opodstatnená a dôvodná. Z právnej úpravy exekučného konania ako aj charakteru činnosti súdneho exekútora (ide síce o výkon verejnej moci, avšak zároveň o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá za odmenu vykonáva nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí) nie je možné vyvodiť oprávnenosť
požiadavky oprávneného na dlhodobé a rozsiahle preddavkovanie trov exekúcie exekútorom z vlastných prostriedkov, čo v sebe zároveň implikuje, že takýmto konaním (požadovaním preddavku na odmenu) nemôže byť porušené právo oprávneného na súdnu ochranu. Okrem toho si oprávnený sám dobrovoľne zvolil neuhradenie preddavku na odmenu exekútora. Súdny exekútor správne poukázal na povahu práva na súdnu ochranu, ktoré nemá absolútny charakter, ale má svoje normatívne limity a je potrebné ho vykladať v korelácii s právami ostatných subjektov (v danom prípade súdneho exekútora), nakoľko výklad zvolený oprávneným, ktorý požaduje rozsiahle znášanie trov exekúcie exekútorom je značne nevyvážený v neprospech súdneho exekútora.
Ďalším relevantným kritériom je dôvod nezloženia preddavku. Samotný oprávnený však ani nešpecifikoval čo ho viedlo k nezloženiu preddavku, ktorý bol (v súlade s § 24 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov) požadovaný v sume len 9,88 eur, preto nie je možné ani predpokladať že by týmto dôvodom bola výška požadovaného preddavku.
Úvaha oprávneného, že si súdny exekútor môže uplatniť náhradu trov nielen preddavkom ale aj trovami exekučného konania nič nemení na oprávnenosti požiadavky súdneho exekútora na preddavok, nakoľko takúto možnosť mu zakladá platná právna úprava a úspešnosť vymoženia trov exekúcie od povinného nie je možné v danom štádiu predvídať. Rovnako poukaz na moderačné právo súdu je len odkazom na fakultatívnu úpravu, predstavujúcu výnimku zo zásady pre priznávanie trov konania, ktorá preto zo svojej povahy nie je spôsobilá negovať nárok exekútora na preddavok na odmenu. Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na jednoznačné znenie § 24 ods. 1 vykonávacej vyhl. č. 288/1995 Z.z, v zmysle ktorého „ Súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov.
Vychádzajúc z týchto úvah súd považoval návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie za dôvodný a vyhovel mu. O trovách súdneho exekútora bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 202 ods. 2 O.s.p./.