Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/455/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého H. W., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky I. W., trvale bytom L. XX, X. a otca G. K., bytom G. XX, X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Pri starej Prachárni 13, Bratislava o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého H. W., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 40,- eur mesačne od 3.10.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 3.10.2011 do 30.6.2012 vo výške 356,13 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II, žiadala matka o úpravu práv a povinností k maloletému H., ktorého žiadala zveriť do svojej starostlivosti a otca žiadala zviazať prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne od 3.1.2011.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti, otec sa o maloletého nezaujíma, na jeho výživu neprispieva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s rodným listom maloletého, príjmom matky, príjmom otca ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.

Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu. Je v celodennej starostlivosti matky. Matka je slobodná, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 240,- eur vrátane rodinných prídavkov. Býva v rodinnom dome u rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. S otcom dieťaťa už má jedného

syna T. K., nar. X.X.XXXX, matka uviedla, že na jeho výživu otec neprispieva. Bol zaviazaný súdom k úhrade výživného vo výške 80,- eur mesačne, túto povinnosť si neplní. Otec videl naposledy syna v pôrodnici, odvtedy sa s ním nekontaktoval, nemá o deti žiadny záujem, neozval sa im ani na Vianoce, nekúpil im žiadne darčeky. Matka žiadala priznať výživné od narodenia maloletého. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádzala, že bola začiatkom roku 2011 v nemocnici.

Právny zástupca otca súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s požadovaným výživným. Navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške stanovenej zákonom t.j. 26,- eur mesačne, taktiež nesúhlasil so spätným určením výživného a to od dátumu narodenia maloletého, má za to že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Minimálne výživné navrhoval určiť jednak z dôvodu zdravotných problémov u otca ako aj s nemožnosťou sa zamestnať. Otec bol od 30.11.2011 do 1.3.2012 liečený na diagnózu alkoholizmus. T.č. je otec evidovaný na úrade práce. Jeho výdavky tvorí 122,- eur mesačné na bývanie, 200,- eur strava, vyživovacia povinnosť k ďalším dvom deťom predstavuje mesačne sumu 260,- eur. Ide o maloletého T. K. na jeho výživu prispieva otec 130,- eur mesačne vrátane zročného výživného ( z toho výživné 80,- eur) a maloletého K. K. nar. XX.X.XXXX, na výživu ktorého prispieva otec 130,- eur mesačne (z toho výživné 90,- eur).

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že sa domnieval, že výživné na ktorom sa dohodol s matkou v súdnom konaní týkajúcom sa maloletého T. , bolo určené aj na maloletého H.. Maloletý má priezvisko W. preto, lebo samotná matka ho o to žiadala, hovorila, že ho bude sama vychovávať. Oni si ďalšie dieťa nemohli dovoliť, žili v garsónke. Potom ako ho matka odišla zo spoločnej domácnosti, dostal sa do depresívneho stavu a tento riešil požívaním alkoholických nápojov. Teraz je evidovaný na úrade práce, snaží sa nájsť si zamestnanie, poberá sociálnu dávku vo výške 62,50 eur mesačne, býva v garsónke, za ktorú uhrádza vrátane energií 125,- eur mesačne, túto garsónku vlastnia jeho i rodičia, ktorí uhrádzajú aj náklady na bývanie. V minulosti pracoval, dosahoval priemerný príjem cca 500,- eur brutto. Má ukončené gymnázium. Matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, stále sa vyhovára na to že sú choré. Čo sa týka zamestnania, má problém kvôli tomu že nemá čistý register trestov, bol odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti . Stalo sa to viac krát, bolo to pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči staršiemu dieťaťu.

Je pod stálym dohľadom psychiatra, ktorý mu musí odobriť lekárske potvrdenie, ktoré zamestnávatelia požadujú. Táto skutočnosť ho taktiež obmedzuje pri získavaní pracovného miesta.

Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na výživu sumou 50,- eur mesačne.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd vychádzal z útleho veku maloletého, súhlasu otca so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj z tej skutočnosti, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Výživné, ktoré súd určil považuje za primerané možnostiam otca, berúc do úvahy brigádnické pracovné možnosti, ktoré ponúka región, v ktorom otec žije. Na zdravotné problémy otca súd prihliadal len čiastočne, nakoľko boli spôsobené dobrovoľným konaním otca. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu berúc do úvahy ďalšie vyživovacie povinnosti otca a jeho sťaženú situáciu na trhu práce, bez ohľadu na to, kto ju spôsobil. Pre plnosť súd dodáva, že toto rozhodnutie nie je nemenné. V budúcnosti, keď sa zdravotný stav otca upraví a nájde si stabilné zamestnanie bude to dôvodom na opätovné posúdenie vyživovacej povinnosti.

Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodne osobitného zreteľa na spätné preukázanie vyživovacej povinnosti. Cieľom naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako došlo k zmene pomerov. Matka dôvodila tým, že začiatkom roku bola v nemocnici, čo je zrejmé, nakoľko sa vtedy narodil maloletý. Tento argument však neobstojí, nakoľko matka podala začiatkom roku 2011 iný návrh, týkajúci sa druhého dieťaťa, T.

K., kde sa aj zúčastňovala pojednávaní, teda neexistoval objektívny dôvod, ktorý by jej bránil uplatniť si nárok v prípade maloletého H..

Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 3.10.2011 do 30.6.2012 ( 8 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október 2011 ) a dosahuje výšku 356,13 eur ( 40,- eur x 8 mesiacov = 320,- eur + alikvótna časť za mesiac október 2011 =36,13 eur ).

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.