Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-461-2011.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/461/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 15C/169/2006-12 zo dňa 28.09.2006 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eura (1.500,- Sk) mesačne na sumu 80,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2012, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 01.01.2012 do 30.06.2012 činí sumu 180,- eur, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.12.2011 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k.: 15C/169/2006 - 12 zo dňa 28.09.2006 v časti týkajúcej sa výživného tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.12.2011, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletého J. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, nakoľko v čase posledného rozhodnutia súdu navštevoval maloletý J. materskú školu a v súčasnosti navštevuje druhý ročník základnej školy.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že návrh podávala z toho dôvodu, že naposledy bolo výživné upravované v roku 2006. Syn už navštevuje 2. ročník základnej školy, denne ho vozí do školy aj zo školy. Ďalšie výdavky sú na školské obedy čo je cca 19,- eur mesačne, na školský klub 8,50 eura mesačne. Ona po materskej nastúpila do kúpeľňového štúdia vo P., kde robila asi do júna 2010, kedy zamestnávateľ prišiel o budovu. Následne nastúpila do W., kde pracovala pred materskou, avšak toto do konca roka 2010 skrachovalo. Odvtedy je nezamestnaná, na dohodu pracuje od 17.10.2011. Býva s deťmi v rodinnom dome, kde majú jednu izbu, druhá je nefunkčná. Má priateľa, ktorý jej pomáha, ale trvale u nich nebýva, nakoľko sa stará o svoju chorú matku. Pendluje medzi dvoma domácnosťami. Občas u nej prespí, nakúpi stravu, ale pravidelne na bývanie neprispieva. Požiadala úrad práce o dávky v hmotnej núdzi, no povedali jej, že najskôr si musí dať ohodnotiť svoje staré auto a aj potom by jej priznali len nejakých 5,- eur vzhľadom na to, že má výživné na deti. Spravila si na úrade práce podnikateľský kurz, ale nemohla sa pustiť do podnikania, keďže na to nemá finančné prostriedky. Mala aj zdravotné problémy, asi pred dvomi mesiacmi absolvovala operáciu hlasiviek. Musela si požičať peniaze, momentálne je okolo 2.000,- eur dlžná. Z práce na dohodu má príjem vo výške okolo 60,- eur mesačne, na začiatku to bolo tých 100,- eur lebo sa otváralo, takže bolo tam potrebné byť dlhšie. Otec posiela na J. 50,- eur, stretávajú sa podľa rozhodnutia súdu. Okrem J. má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. O..
Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd zvýšil výživné na 100,- eur mesačne od januára 2012.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že po rozvode manželstva išiel bývať do podnájmu, ale majiteľka začala od neho pýtať vysoké nájomné, tak sa rozhodol, že si postaví svoje bývanie. Kúpil pozemok so starým domom, toto ho vyšlo do tých 100.000,- Sk. Býval vtedy rôzne, aj v maringotke a následne si postavil na tom pozemku malý domček o pôdoryse 24,8 m2. Je tam iba jedna izba, kde má dvojplatničku a sociálne zariadenie. Od sestry si na toto požičal 5.000,- eur, mesačne jej to spláca po 100,- eur, do Prvej stavebnej sporiteľne spláca po 103,- eur. Okrem J. má vyživovaciu povinnosť k T. P., ktorá mu bola naposledy určená vo výške 50,- eur pri rozvode, ale od 11.05.2011 platí na dieťa po dohode s matkou dieťaťa 70,- eur. Táto viac nechcela, je zamestnaná, nefajčí, takže jej to výživné stačí. Tento syn tiež dochádza z O. do P. a aj napriek tomu jej to výživné stačí. On vlastní auto Škodu Felíciu, je to rok výroby 1997, potrebuje ho kvôli ceste do práce, pretože by nemal spoj. Chce uviesť, že 90% z toho čo uviedla matka nie je pravdou, matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. 80% oblečenia synovi kupuje on a jeho rodina. Keby mala príjem 60,- eur mesačne, nemohla by si dovoliť kupovať cigarety a chodiť do práce na aute.
Otec v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje zvýšiť výživné na 70,- eur mes.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o návšteve školy, dohodu o vykonaní práce, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o práceneschopnosti otca, rozpis výdavkov otca, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o evidencii, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, lustrum na oboch rodičov, písomné vyjadrenie otca, doklady k výdavkom otca, správu z ÚPSVaR na matku, správy od predchádzajúcich zamestnávateľov otca, pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/315/2011, spis č.k.: 15C/169/2006 - 12 a nasledujúce a zistil tento skutkový stav:
Maloletý J. P., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov W. P. a L. P.. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 15C/169/2006 - 12 zo dňa 28.09.2006 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloletého J. zveril súd na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 1.500,- Sk mesačne. Otec maloletého dieťaťa bol v čase rozvodu manželstva zamestnaný v spoločnosti C. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 15.316,83 Sk (508,43 eura) a poberal prídavky na dieťa v sume 540,- Sk (17,92 eura). Matka maloletého dieťaťa bola v čase rozvodu manželstva na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.670,- Sk (155,02 eura). Obaja rodičia mali už v čase rozvodu manželstva ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec voči maloletému T. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorú mal určenú vo výške 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne a matka voči maloletému T. O., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého mala určené výživné vo výške 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne.
Maloletý J. je v súčasnosti žiakom druhého ročníka Základnej školy vo P.. Výdavky na dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na jeho stravovanie, oblečenie, obuv, školské potreby a školské pomôcky. Za školské stravovanie uhrádza matka sumu okolo 19,- eur mesačne, poplatok za školský klub predstavuje sumu 8,50 eura mesačne. Matka obýva s maloletými deťmi jednu izbu dvojizbového rodinného domu, nakoľko druhá izba nie je prispôsobená na bývanie. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce. Na základe dohody o vykonaní práce pracuje u T. T. ako predavačka, z ktorej činnosti dosiahla za obdobie od októbra 2011 do apríla 2012 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 73,33 eura. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti v sume 45,08 eura a má aj naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. O., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého má určené výživné vo výške 100,- eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa pracuje v súčasnosti v spoločnosti V., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 625,51 eura. Obýva dom o rozlohe 24,8 m2, ktorý pozostáva z jednej izby a sociálneho zariadenia. Za účelom stavby domu si požičal od svojej sestry 5.000,- eur, ktorú pôžičku spláca po 100,- eur mesačne a úver z Prvej stavebnej sporiteľne v objeme 500.000,- Sk spláca po 103,- eur mesačne. Ďalšie výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu plynu v sume 50,- eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie v sume 35,- eur mesačne, z poplatku za rozhlas a televíziu v sume 4,64 eura, z poplatku za spotrebu vody v sume 5,- eur mesačne, z poplatkov za mobilný telefón a internet v celkovej sume okolo 24,- eur mesačne. Poistku pre maloletého J. uhrádza otec po 48,18 eura štvrťročne, poistku pre seba po 20,- eur štvrťročne a povinné zmluvné poistenie motorového vozidla po 140,- eur ročne. Cestovné do práce predstavuje sumu okolo 40,- eur mesačne. Otec má aj naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. P., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva sumou vo výške 70,- eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo takej zmene pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného otca, ktoré zmeny pomerov dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý J. mal v čase rozvodu manželstva dva roky, v súčasnosti navštevuje druhý ročník základnej školy. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa, ktoré je o šesť rokov staršie a s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku sa preukázateľne zvýšili výdavky matky na zabezpečenie jeho stravovania, ošatenia, ale aj na zabezpečenie jeho ďalších potrieb, ktoré slúžia k zdravému rozvoju dieťaťa a pribudli aj výdavky spojené s návštevou školského zariadenia. Príjem matky sa oproti príjmu, z ktorého súd vychádzal v čase rozvodu manželstva mierne zvýšil, nakoľko v čase rozvodu manželstva poberala matka rodičovský príspevok vo výške 155,02 eura (4.670,- Sk), výživné na maloletého T. v sume 49,79 eura (1.500,- Sk) a prídavky na jedno maloleté dieťa v sume 17,92 eura (540,- Sk), čo predstavuje celkový príjem vo výške 222,73 eura. V súčasnosti dosahuje matka na základe dohody o vykonaní práce priemerný čistý mesačný príjem vo výške 73,33 eura, poberá prídavky na dve maloleté deti v sume 45,08 eura, výživné na maloletého T. v sume 100,- eur mesačne a výživné na maloletého J. v sume 50,- eur mesačne, čo predstavuje príjem v celkovej výške 268,41 eura mesačne a teda zvýšenie príjmu o 45,68 eura. Rovnako došlo k zvýšeniu príjmu aj na strane otca, ktorý v čase rozvodu manželstva dosahoval u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 508,43 eura (15.316,83 Sk) a prídavok na maloletého J. v sume 17,92 eura (540,- Sk), v súčasnosti predstavuje jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu vo výške 625,51 eura, čo predstavuje zvýšenie o 99,16 eura. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a zvýšenie príjmu otca dostatočne odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, a preto súd návrhu matky vyhovel a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil. Súd však nevyhovel návrhu matky pokiaľ ide o výšku ňou navrhnutého výživného, pretože otec s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný prispievať na výživu maloletého J. vyššou sumou, než je suma 80,- eur mesačne. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1.500,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne, pričom takto určené výživné považoval súd súčasne za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.01.2012 teda tak ako navrhovala matka, vzniklo tak otcovi, ktorý riadne prispieval na výživu maloletého J. sumou 50,- eur mesačne, za čas od 01.01.2012 do 30.06.2012 zročné výživné vo výške 180,- eur /(80,- eur - 50,- eur) x 6 mesiacov/, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne tak ako bežné výživné a to s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo n a náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.