Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-13-2023.pdf
PDF · 72.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/13/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o., so sídlom Vajnorská 21A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 46 759 875, o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv vo výške 5.000,-eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Svidník, teraz Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č.k. 3C/8/2020 - 205 zo dňa 09.03.2023 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku V. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
I. Konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 4.500,-eur z a s t a v u j e .
II. Návrh žalovanej na spojenie vecí z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,-eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 390,-eur žalobu žalobcu z a m i e t a .
V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur z dôvodu, že žalovaná spôsobila bezpečnostný incident v súvislosti s neoprávneným umožnením používať osobné údaje žalobcu. Prvoinštančný súd po čiastočnom späťvzatí žaloby konanie v časti o zaplatenie sumy 4.500 eur zastavil, priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Uviedol, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch sa nejedná o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Súd prvej inštancie taktiež skonštatoval, že v danom prípade nie sú dané dôvody ust. § 257 CSP. K polemike strán sporu ohľadom výšky tarifnej odmeny za úkony právnej služby súd prvej inštancie uviedol, že táto je absolútne mimo priestoru rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, týka sa rozhodovania o výške trov, keďže súd v tomto rozsudku rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania ( § 262 ods.1 CSP), pričom vyjadrenie 100 % z rozsahu prisúdenej sumy odzrkadľuje len skutočnosť, že žalobcovi napriek nie plnému úspechu čo do výšky nároku patrí plná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, ale samo osebe v tomto konkrétnom prípade nič nehovorí o tom, v akej výške sa budú tieto priznávať, či podľa akého ustanovenia advokátskej vyhlášky, keďže všetko toto je vyhradené výlučne štádiu rozhodovania o výške trov konania ( v prvom kroku vyšší súdny úradník, v druhom kroku, teda v prípade podanej sťažnosti stranou sporu, sudca). Priestor pre úvahy o konkrétnej odmene za konkrétne úkony právnej služby a prípadný nesúhlas strán s výsledkami danej úvahy ( keď napríklad ani súdna prax v otázke výkladu a aplikácie § 10 ods.8 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nie je jednotná, viď napr. komentár k autorov E., C., F., B., Sedlačko a Kolektív, C.H Beck, I. vydanie, r. 2015) bude daný v štádiu rozhodovania o výške trov tohto konania.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania (výrok V.) podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní použil slovné spojenie „z prisúdenej sumy“, ktoré považuje za nadbytočné, pretože pripúšťa výklad výšky úkonu právnej služby, čo súd v tomto štádiu konania nemá posudzovať. Týmto rozhodnutím prvoinštančný súd limituje nárok na náhradu trov konania. Napadnutý výrok vo svojej formulácii je vecne nesprávny, pretože je v rozpore s ustálenou súdnou praxou a právnou doktrínou a ust. § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
4. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie neobsahuje riadne náležitosti tak, ako to má na mysli ust. § 363 a § 365 ods. 1 CSP. Žalobca žiadnym spôsobom v odvolaní nešpecifikuje, z akého presného zákonného dôvodu považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za nesprávne. Vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu o aplikácii vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie odmietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP) preskúmal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a zistil, že napadnutý výrok nie je správny.
6. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tento nárok však kvantifikačne vymedzil dodatkom „z prisúdenej sumy“. Z odôvodnenia výroku o trovách konania vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval pri svojom rozhodovaní § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Rozhodovanie o trovách konania je podľa § 262 CSP rozdelené na dve fázy. Prvou fázou je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, v ktorom sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodnutie o výške náhrady trov konania, ktoré sa vydáva po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia a je plne v kompetencii prvoinštančného súdu (§ 262 ods. 2 CSP). Preto v konaní o určení nároku na náhradu trov konania je určovanie čiastkových predpokladov pre výpočet výšky tohto nároku neprípustné. Uvedením spojenia „z prisúdenej sumy“ dochádza k určeniu hodnoty sporu prvoinštančným súdom v štádiu, kedy táto otázka nie je v súlade s § 262 ods. 1 CSP predmetom rozhodovania.
7. Súd prvej inštancie tým, že v rozhodnutí podľa § 262 ods. 1 CSP určil predpoklady pre rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP, odňal žalobcovi jemu patriace právo na spravodlivý proces v súvislosti s obmedzením brániť sa relevantne proti rozhodnutiu, ktorým bude určená výška náhrady trov konania. Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania (výrok V.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, s poukazom na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).