Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/501/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti O. K., nar. X.XX.XXXX S. K., nar. X.X.XXXX a O. K., nar. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky A. K., bytom I. X, I., zastúpenej BIZOŇ&PARTNERS, s r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava a otca U.. A. K., bytom I. XX, I. , zastúpeného AK Neuschlová, s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. K., nar. X.XX.XXXX zo sumy 6.000,- Sk mesačne na sumu 230,- eur mesačne, k maloletému S. K., nar. X.X.XXXX zo sumy 5.000,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne a k maloletému O. K., nar. X.XX.XXXX zo sumy 4.000,- Sk mesačne na sumu 170,- eur mesačne od 25.11.2011, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí.

Zročné výživné k maloletému O. K. za obdobie od 25.11.2011 do 30.6.2012 vo výške 224,04 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Zročné výživné k maloletému S. K. za obdobie od 25.11.2011 do 30.6.2012 vo výške 245,08 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Zročné výživné k maloletému O. K. za obdobie od 25.11.2011 do 30.6.2012 vo výške 267,81 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -77 zo dňa 19.12.2007 v časti výroku o výživnom.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súdu Bratislava II dňa 25.11.2011, žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému O. K. zo sumy 6.000,- Sk mesačne na sumu 593,72 eur mesačne, k maloletému S. zo sumy 5.000,- Sk mesačne na sumu 574,66 eur mesačne a k maloletému O. zo sumy 4.000,- Sk mesačne na sumu 547,35 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného pre maloleté deti došlo k podstatnej zmene skutočností odôvodňujúcich jeho zvýšenie, s prihliadnutím na stále sa zvyšujúce nároky a výdavky maloletých detí. Finančné prostriedky, ktoré v súčasnosti platí otec maloletých detí, sú s odstupom času od právoplatnosti rozsudku a vzhľadom na dnešné potreby maloletých deti nedostačujúce. V návrhu matka vyčíslila náklady na maloletého O. na 593,72 eur, na maloletého S. na 574,66 eur a na maloletého O. na sumu 574,66 eur.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu poukazoval na to, že návrh obsahuje množstvo neúplných a nepreukázaných tvrdení. Nie je pravdou, že by sa otec nad rámec výživného určeného v schválenej rodičovskej dohode iným spôsobom nepodieľal na zabezpečení potrieb mal. synov (matka dokonca pred podaním návrhu odporcu ani neoslovila s požiadavkou na prípadné zvýšenie výživného), nehovoriac o tom, že nielen matka, ale aj otec, počas obdobia, kedy s mal. deťmi trávi čas, zabezpečuje o nich kompletnú starostlivosť, vrátane zabezpečenia základných potrieb, napr. stravy, drogérie, nákladov na bývanie a pod., keď mal. deti u otca počas bežného roka trávia každý druhý víkend v čase od piatku od 14,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a tiež pondelok po skončení vyučovania v párnom týždni v čase od 14,00 hod. do 19,00 hod. a každú stredu v čase od 14,00 hod. do 21,00 hod., pričom otec má samozrejme záujem tráviť s mal. synmi čo najviac času a aktívne sa podieľať na ich výchove, vrátane zabezpečovania ich potrieb. Navrhovateľka podľa názoru odporcu relevantne nepreukázala ani výdavky na školu, ktoré v prípade každého mal. dieťaťa vyčíslila na sumu cca 100,- Eur mesačne (t. j. 1.200 Eur ročne v prípade každého mal. dieťaťa), čo odporca považuje za výrazne nadhodnotené, pretože všetky mal. deti navštevujú štátne školy, kde neplatia školné a s výnimkou prípadného jednorazového zakúpenia jazykových učebníc, uhradenia pravidelného príspevku na ZRPŠ a poistného v škole, resp. uhradenia poplatku za školský výlet nemá otec vedomosť, že by bolo potrebné im zakupovať špeciálne učebnice resp. iné finančne náročné školské pomôcky. Taktiež v súvislosti s matkou deklarovanými výdavkami vynakladaných na krúžky resp. športové aktivity mal. detí, má otec vedomosť, že napr. mal. O. za krúžok basketbalu platí mesačne cca 39 Eur a nie 80 Eur, ako uvádza matka, pričom výdavky súvisiace s návštevou posilňovne si uhrádza z vreckového; poplatok za letný tábor mal. O. predstavoval sumu 130 Eur a nie 250 Eur ako uvádza matka, pričom v roku 2011

tento poplatok uhrádzal otec; taktiež výdavok na lyžiarsky zájazd mal. S. bol vo výške 130 Eur, pričom otec naň prispel sumou 70,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, príjmom matky, príjmom otca a s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. -77 zo dňa 19.12.2007, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého O. sumou 6.000,- Sk mesačne, maloletého S. sumou 5.000,- Sk mesačne a na výživu maloletého O. 4.000,- Sk mesačne. V tom čase navštevoval O. 2. ročník osemročného bilingválneho gymnázia, S. navštevoval 3. ročník základnej školy, O. navštevoval materskú školu. Matka dosahoval príjem 15.000,- Sk brutto. Otec dosiahol podľa daňového priznania za rok 2007 príjmy vo výške 3.665.175,- Sk, základ dane dosiahol výšku 1.275.041,- Sk.

V súčasnosti navštevuje O. 6. ročník 8-ročného gymnázia, S. navštevuje 7. ročník základnej školy, O. navštevuje 2. ročník základnej školy. Deti sa stravujú v školskej jedálni, za každé matka mesačne uhrádza stravné vo výške cca 25,- eur. Do školy cestujú MHD, štvrťročný lístok stojí pre každé dieťa 33, eur. Maloletý O. navštevuje školský klub, za ktorý matka uhrádza 13,- eur mesačne.

Matka uvádzala zvýšené náklady u O. za knihy cudzieho jazyka, školské exkurzie (minulý školský rok exkurzie v tlačiarňach - 5 eur, exkurzia v Ledniciach- 13 eur), lyžiarsky zájazd, ktorý stál 250,- eur. U S. sú zvýšené náklady na doučovanie zo slovenského jazyka ( 4 krát do mesiaca za hodinu 5 eur). O. sa zúčastnil minulý školský rok školy v prírode, za ktorú matka uhradila 130,- eur. Synovi S. uhrádza matka mesačne životné poistenie vo výške 44,08 eur a O. stavebné sporenie vo výške 60,- eur mesačne. Výška mzdy matky jej neumožňuje pokryť všetky náklady maloletých detí, takže si pomáha finančnými prostriedkami, ktoré zdedila. Ide o sumu 14.000,- eur, tú má uloženú na rôznych termínovaných vkladoch podľa výhodnosti. Matka uviedla, že otec prispieva na výživu maloletých detí sumou aká bola určená v rozhodnutí o rozvode. S deťmi sa pravidelne stretáva, každý druhý víkend, každý druhý pondelok a každú stredu.

Matka je rozvedená, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem 742,- eur netto. Býva v rodinnom dome, ktorý je v BSM, náklady ma bývanie dosahujú mesačne výšku: za plyn 122 eur, za elektrinu 43,57 eur, za vodné a stočné 35,- eur mesačne, internet 20,16 eur, OLO štvrťročne 43,- eur, za káblová TV štvrťročne 43 eur. Vlastní motorové vozidlo zn. Renault Megane, r. v. 2005.

Právny zástupca otca považoval návrh za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Matka nepreukázala existenciu výdavkov, ktoré uvádza. Niektoré výdavky považuje za nadhodnotené napr. výdavky na stravu, za školu, na dopravu, na krúžky. Otec prispieva deťom aj nad rámec vyživovacej povinnosti, prispel na lyžiarsky zájazd, na letný tábor, v podstate sa podieľa aj na stravovaní mal. detí, zabezpečuje osobnú starostlivosť počas obdobia kedy sú deti s ním v rámci upraveného styku, počas prázdnin, príležitostne im

zakupuje ošatenie. Otec s deťmi uskutočňuje aj voľno časové aktivity. Nevidí dôvod na to, aby sa otec podieľal 100%-ne na výdavkoch mal. detí a taktiež nevidí dôvod na spätné výživné od 1.10.2010. Matka bola účastná mnohých konaní, kde bola zastúpená právnym zástupcom, otec nemá vedomosť o tom, že by jej niečo bránilo v podaní návrhu skôr.

Otec namietal niektoré výdavky maloletých detí, a to ako ich, tak aj tú skutočnosť, že ich v plnej výške hradila matka. U O. uhradil v roku 2011 letný tábor otec, S. prispel na lyžiarsky kurz sumou 70,- eur. Býva so svojou manželkou v byte, ktorého vlastníčkou je manželka, na bývanie jej neprispieva. Pokiaľ je s deťmi, tak trávia čas v byte ( BSM ), za ktorý uhrádza platby spojené s bývaním vo výške 222,- eur mesačne vrátane platieb za plyn a elektrinu.

Otec je ženatý, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je jediným spoločníkom spoločnosti U.-T. S..X..F... Za rok 2010 dosiala spoločnosť výnosy 50.872,87 eur, náklady dosiahli výšku 45.530,92 eur, zisk pred zdanením dosiahol 5.341,95 eur. Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol otec základ dane 4.598,14 netto. Vlastní motorové vozidlo zn. Mitsubishi, r. v. 2005.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. na 250,- eur mesačne, k maloletému S. na 220,- eur mesačne a k maloletému O. na sumu 170,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynuli 4 roky, maloletý O. navštevuje 6. ročník 8. ročného gymnázia, čo zodpovedá strednej škole, maloletý S. prešiel na druhý stupeň základnej školy a maloletý O. prešiel z predškolského zariadenia na základnú školu. K zmenám došlo aj na strane rodičov, u otca došlo k zníženiu príjmu, u matky k zvýšeniu príjmu.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy výšku jeho príjmov, ako aj tú skutočnosť, že je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti a ako jediný spoločník má rozhodujúci vplyv na hospodárenie spoločnosti ako aj na štruktúru jej výdavkov a ich zníženie. Na druhej strane nemožno od otca podľa názoru súdu žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného od cca 300 % ( O.) do cca 400% ( O.) , pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a nebolo preukázané ani v príjmoch otca, naopak u otca došlo k zníženiu príjmov, čo súd vo svojom rozhodovaní zobral do úvahy a výživné zvýšil v pomyselnom minimálnom rozsahu. Obidvaja rodičia si musia byť vedomí, že manželstvo plní okrem iných aj ekonomickú funkciu a po jeho rozpade zvyčajne dochádza k zníženiu životnej úrovne obidvoch partnerov a taktiež aj detí, nakoľko sa namiesto jednej domácnosti vynakladajú finančne prostriedky na vedenie dvoch domácností, vyporiadavajú sa majetkové vzťahy, rieši sa bytová otázka, ktorá prináša finančne zadĺženie a pod. Súd prihliadal na tú skutočnosť, že otec prispieva deťom nad rámec vyživovacej povinnosti. Matka nepreukázala všetky výdavky vo výške, ktorú uvádzala, napr. výdavky na školské potreby a učebnice, krúžky, letné tábory lyžiarske zájazdy, na ktoré prispel aj otec.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a zvýšenie príjmu matky ako závislej činnosti, tak aj jednorazového príjmu z dedičstva, súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a vo zvyšku návrh zamietol. Matka má taktiež vyživovaciu povinnosť a pokiaľ si ju bude plniť v primeranej miere, potreby detí budú bezpochyby zabezpečené.

Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodne osobitného zreteľa na spätné preukázanie vyživovacej povinnosti. Cieľom naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi

uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako došlo k zmene pomerov. Matka dôvodila tým, že sa snažila s otcom dohodnúť na mimosúdnom znížení , otec omietal dobrovoľne prispievať na výživu vyššou sumou, iné objektívne dôvody neuviedla.

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 25.11.2011 do 30.6.2012 (7 mesiacov + alikvótna časť v mesiaci november ) a dosahuje výšku :

u maloletého O. 224,04 eur ( 30,84 eur x 7 mesiacov = 215,88+ alikvótna časť za mesiac november 6,16 eur, naposledy určené výživné 6.000,- Sk= 199,16, v tomto rozhodnutí 230,- eur, rozdiel 30,84 eur).

u maloletého S. 245,08 eur ( 34,04 eur x 7 mesiacov =238,28 + alikvótna časť za mesiac november 6,80 naposledy určené výživné 5.000,- Sk=165,96 eur, v tomto rozhodnutí 200,- eur, rozdiel 34,04 eur).

u maloletého O. 267,81 eur ( 37,23 eur x 7 mesiacov= 260,61 + alikvótna časť za mesiac november 7,20 eur naposledy určené výživné 4.000,-Sk = 132,77 eur, tomto rozhodnutí 170,- eur, rozdiel 37,23 eur).

Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.