Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-75S/64/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: PERTEX s.r.o., so sídlom Červenej armády 298, Bušince, IČO: 36 022 942, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát so sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-170/2022 zo dňa 10.6.2022, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č.k.:40/22-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/ROZ/2022/955 zo dňa 25.4.2022 Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len ,,inšpektorát práce“ alebo ,, orgán verejnej správy prvého stupňa”) ako orgán príslušný na konanie podľa o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účastníkovi konania - žalobcovi uložil s poukazom na o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v tohto zákona pokutu vo výške 3000 eur a to konkrétne za porušenie:

- v znení neskorších predpisov (ďalej len ,”) spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ, v období od 04/2021-07/2021 na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami – A. B., nar XX.XX.XXXX, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 24.5.2021, C. D., nar. XX.X.XXXX, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 10.5.2021, A. E., nar. X.X.XXXX, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 24.6.2021, F. G., nar. XX.XX.XXXX, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 10.5.2021, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom nebola splnená podmienka výnimočnosti,

- o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ, neposkytol na základe výzvy na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce zo dňa 12.8.2021 v stanovenej lehote 5 kalendárnych dní od prevzatia výzvy, prevzatá dňa 18.8.2021, ktorá uplynula zamestnávateľovi dňa 23.8.2021 Inšpektorátu práce Banská Bystrica časť požadovaných dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce a to konkrétne:

- Všetky neskoršie zmeny týkajúce sa pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platné v kontrolovanom období (bod č. 1 výzvy)

- Určený začiatok a koniec pracovného času, rozvrhy pracovných zmien, rozvrhnutie pracovného času kontrolovaných zamestnancov (bod č. 3 výzvy)

- Evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, prípadne evidenciu vykonanej práce (bod č. 4 výzvy)

- Doklad o vydaní výplatných pások /lístkov kontrolovaným zamestnancom (bod č. 8 výzvy)

- Doklad o vyplatení mzdy zamestnancovi B. D. (bod č. 9 výzvy), Výkon inšpekcie práce, pri ktorom boli zistené vyššie uvedené porušenia bol vykonaný u účastníka konania – žalobcu dňa 12.8.2021 a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica v období od 12.8.2021 do 20.10.2021. 2. Inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 12.8.2021 bol u účastníka konania (žalobcu) uskutočnený výkon inšpekcie práce, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a to najmä , upravujúcich vznik pracovnoprávneho vzťahu, pracovný čas, vedenie evidencie pracovného času, rozvrhovanie pracovného času, nepretržitý denný odpočinok, mzdové podmienky a zabezpečenie stravovania. Súčasťou výkonu inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle Výkon inšpekcie práce sa uskutočnil ďalej v období od 12.8.2021 do 20.10.2021 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica s tým, že kontrolovaným obdobím boli mesiace 04/2021-07/2021. Ďalej uviedol, že predmetom hlavnej činnosti účastníka konania je podľa výpisu z obchodného registra výroba a spracovanie strojovej handry, obchodná činnosť v rozsahu voľných živností a ďalšie činnosti uvedené vo výpise. Rovnako aj podľa výpisu zo živnostenského registra je predmetom jeho podnikania obchodná činnosť v rozsahu voľných živností a výroba a spracovanie strojovej handry. 3. O výsledku vykonanej inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č.: IBB-22-60-2.3/P-A24,25-21 zo dňa 20.10.2021, v ktorom sú zdokumentované všetky relevantné skutočnosti a zistené nedostatky. Poukázal na to, že účastník konania bol výzvou zo dňa 12.8.2021 požiadaný o predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce. Vo výzve bola stanovená lehota na predloženie požadovaných dokladov a to do 5 kalendárnych dní od jej prevzatia. V rámci predmetu inšpekcie práce boli kontrolované fyzické osoby vykonávajúce pre účastníka konania pracovné činnosti a to A. B., C. D., A. E. a F. G., ktoré mali s účastníkom konania uzatvorené dohody o pracovnej činnosti z mája, resp. júna 2021. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ:

- v období 04/2021-07/2021 na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s vyššie uvedenými fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom nebola splnená podmienka výnimočnosti a preto porušil . Uvedené porušenie vyplýva z nedostatku v bode č. 6 protokolu zo dňa 20.10.2021, v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 9.11.2021, v znení dodatku č. 2 zo dňa 24.11.2021, v znení dodatku č. 3 zo dňa 29.11.2021 a v znení dodatku č. 4 zo dňa 14.12.2021. 4. Ďalej uviedol, že zo zoznamu pracovníkov v pracovnom pomere za obdobie 04/2021-07/2021, predloženého účastníkom konania bolo zistené, že mal uzatvorený pracovný pomer so 4 zamestnancami (z toho jeden konateľ) a 20 zamestnancov malo uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Taktiež pri začatí výkonu inšpekcie práce dňa 12.8.2021 o 10.45 hod. v sídle účastníka konania bolo skontrolovaných 9 fyzických osôb, ktoré vykonávali pracovné činnosti, pričom 8 z nich malo uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Na takýto pracovnoprávny vzťah boli tieto osoby prihlásené aj v sociálnej poisťovni. Zamestnanci vybratí k výkonu inšpekcie práce A. B., C. D., F. G. mali uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti od mesiaca 05/2021 do mesiaca 12/2021 a zamestnanec A. E. od 25.6.2021 do 3.8.2021 a následne ihneď po skončení bola uzatvorená ďalšia dohoda o pracovnej činnosti od 4.8.2021 do 31.12.2021 s dátumom prihlásenia ešte počas trvania predchádzajúcej dohody o pracovnej činnosti. Všetci uvedení zamestnanci mali dohodnutú pracovnú úlohu: Pomocné práce – triedenie, rezanie a balenie použitého textilu, pričom zamestnanec na pracovný pomer B. D. mal dohodnutý rovnaký druh práce k podobným výkonom pracovných činností: Pomocné práce, triedenie a balenie použitého textilu. Inšpektorát práce mal za to, že predmetom činnosti účastníka konania je výroba a spracovanie strojovej handry. V prípade uzatvorených dohôd a druhu vykonávaných pracovných činností sa u zamestnávateľa nejedná o použitie dohôd na krátkodobé riešenie v prípade potreby, ale jedná sa prevažne o dlhodobejšie zamestnávanie väčšieho množstva zamestnancov na dohodu v súvislosti s hlavným predmetom činnosti účastníka konania a teda nebola splnená podmienka výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené zistenia inšpektor práce v nedostatku v bode č. 6 protokolu konštatoval, že účastník konania porušil . Okrem uvedeného bolo zistené, že účastník konania nepredložil v zmysle výzvy zo dňa 12.8.2021 v určenej lehote 5 kalendárnych dní od prevzatia výzvy požadované doklady. Tieto predložil až po oboznámení sa

s protokolom o výsledku inšpekcie a na Inšpektorát práce Banská Bystrica boli doručené elektronicky až dňa 29.10.2021, pričom ďalšie doklady týkajúce sa rozvrhnutia pracovného času predložil spolu s vyjadrením k dodatku č. 1 k protokolu a Inšpektorátu práce boli doručené elektronicky až 19.11.2021. S obsahom protokolu bol účastník konania, resp. jeho konateľ za tlmočenia p. F. H. oboznámený dňa 20.10.2021 a následne boli vypracované jednotlivé dodatky k protokolu, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť. Písomným oznámením zo dňa 28.2.2022 bolo začaté správne konanie o správnom delikte, ktoré bolo doručené účastníkovi konania s fikciou doručenia do vlastných rúk preukázateľne prevzaté dňa 16.3.2022. Účastník konania právo vyjadriť sa k správnemu deliktu v stanovenej lehote ani do dňa vydania rozhodnutia nevyužil. S poukazom na uvedené tak, účastník konania porušil povinnosti podľa , ako aj , za čo mu vydaným rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 3000 eur, pričom pri uložení sankcie správny orgán poukázal na jej preventívne pôsobenie a represívny charakter, zaoberal sa závažnosťou zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počtom zamestnancov, ktorých účastník konania v čase kontroly zamestnával, skutočnosťou, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku. 5. Na základe odvolania žalobcu podanému proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa vydal žalovaný rozhodnutie č. O-170/2022 zo dňa 10.6.2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie podľa Správneho poriadku potvrdil. Mal za to, že po preskúmaní veci s ohľadom na zistené skutočnosti bolo jednoznačne preukázané, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. a zákona o inšpekcii práce. Poukázal na to, že účastník konania namietal, že pri rozhodovaní nebolo prihliadnuté na skutočnosti, ako je pandémia Covid- 19, ktorá bola pre mnohé firmy likvidačná a rovnako nebolo vzaté do úvahy, že v rámci letných mesiacov zamestnanci čerpajú dovolenky a lehota 5 kalendárnych dní na vyjadrenie, či predloženie dokladov je veľmi krátka. Žalovaný k argumentácii účastníka konania, že obdobie Covid pandémie, je potrebné vnímať ako vyššiu moc a tým bola splnená podmienka výnimočnosti v zmysle , nakoľko to bola v danom období jediná možná alternatíva ako pokračovať vo výrobe a uspokojiť potreby trhu uviedol, že nespochybňuje že je prípustné uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na práce, ktoré sú hlavným predmetom činnosti subjektu, avšak musia byť na to splnené zákonné podmienky, čo sa v tomto prípade nestalo. V danej veci nebola naplnená podmienka výnimočnosti a už vôbec z dôvodu vyššej moci. Správny orgán bral do úvahy aj mimoriadnu situáciu, avšak to neospravedlňuje konanie účastníka konania počas tohto obdobia, nakoľko ukracoval svojich zamestnancov počas celého kontrolovaného obdobia okrem mesiaca 04/2021 na ich právach garantovaných . K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa porušenia povinnosti v zmysle zákona o inšpekcii práce, spočívajúcom v nepredložení požadovaných dokladov v lehote 5 kalendárnych dní žalovaný uviedol, že účastník konania mal možnosť požiadať o predĺženie lehoty na poskytnutie všetkých požadovaných dokladov. Poukázal aj na to, že skutočnosť, že účastník konania odstránil zistené nedostatky, ho nezbavuje zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov, naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v danej veci sa uplatňuje objektívna zodpovednosť za správne delikty, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, táto bola uložená v súlade s zákona o inšpekcii práce, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa pri jej uložení zohľadnil skutočnosti uvedené v zákona o inšpekcii práce, majúc za to, že pokuta vo výške 3000 eur plní preventívnu, resp. výchovnú a represívnu funkciu a nemôže pre účastníka konania predstavovať neprimerane prísny postih. 6. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu, označiac ju ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle a nasl. S.s.p. V podanej žalobe žalobca uviedol, že je pravdou, že uzatváral s jednotlivými fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to na plnenie svojich úloh, resp. na zabezpečenie svojich potrieb. Toto právo mu umožňuje už samotný v ust. . Poukázal na to, že k uzatváraniu takýchto dohôd bol donútený objektívnymi skutočnosťami, ktoré on nemohol ovplyvniť, konkrétne ide o pandémiu Covid 19, ktorá zasiahla celý svet a ktorá priniesla na územie Slovenskej republiky mnohé opatrenia, ktoré ovplyvnili konanie žalobcu. Mal za to, že už v odvolaní poukázal na túto skutočnosť, pričom rovnako poukázal aj na to, že počas pandémie bola značná časť prevádzok po celom Slovensku nútená obmedziť, prípade úplne prerušiť výrobu. Mnohé z týchto spoločností výrobu už vôbec nespustili. Jedným z riešení ako prežiť túto situáciu bolo práve uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovný pomer. V kontrolovanom období t.j. 04-07/2021 dochádzalo k postupnému uvoľňovaniu covid opatrení, čo malo za následok aj opätovné ,,naštartovanie ekonomiky“. Postupne ako jednotlivé spoločnosti obnovili výrobu, začal sa zvyšovať aj dopyt po produktoch žalobcu. Na túto skutočnosť musel žalobca určitým spôsobom reagovať, nakoľko nebolo možné predvídať samotný vývoj pandémie a prípadné sprísňovanie opatrení. Žalobca sa so vzniknutou situáciou vysporiadal tak, že uzatváral dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemal vedomosť o tom, či bude možné zamestnávať zamestnancov na trvalý pracovný pomer, či im bude vedieť vyplácať mzdy, pokiaľ by opätovne prišla pandémia a musel by obmedziť, resp. zastaviť výrobu. Žalobca len s veľkými ťažkosťami obnovil výrobu, dostal sa do straty a nemal inú možnosť ako zamestnať ľudí, t.j. len na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 7. Žalobca poukázal na to, že s argumentáciou žalovaného k uvedeným žalobcom namietaným skutočnostiam sa nestotožňuje. Mal za to, že pandémiu Covid 19 je nevyhnutné brať ako vyššiu moc t.j. vis maior. Žalovaný na túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí neprihliadol a naďalej zastáva názor, že v danej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti. Žalobca sa zároveň ohradil voči konštatovaniu žalovaného, že žalobca ukracoval svojich zamestnancov počas celého kontrolovaného obdobia okrem mesiaca 04/2021 na ich právach garantovaných . Naopak žalobca mal za to, že týmto zamestnancom pomáhal a to tak, že im dal možnosť zarobiť si v čase uvoľňovania opatrení, kedy bola väčšina ľudí bez práce. Poukázal aj na to, že v regióne, v ktorom má prevádzku je pomerne vysoká nezamestnanosť a on ako jeden z najväčších výrobcov v okolí chcel pomôcť ľuďom, ktorých pandémia zasiahla po finančnej stránke. Taktiež poukázal na to, že ust. taxatívne nestanovuje koľko dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ so zamestnancami uzatvoriť. Túto vec tak zákonodarca ponechal na zamestnávateľa. 8. Napokon žalobca namietal aj to, že neposkytol v stanovenej lehote 5 kalendárnych dní od prevzatia výzvy časť požadovaných dokladov. Uviedol, že je pravdou, že požadované dokumenty neboli doručené v určenej lehote, avšak tieto boli dodané neskôr. V čase keď bola predmetná výzva žalobcovi doručená, čerpala účtovníčka, resp. administratívna pracovníčka žalobcu dovolenku. Nakoľko v právnom poriadku SR je zakotvená fikcia doručenia a teda márnym uplynutím 15 dňovej lehoty na prevzatie zásielky odo dňa doručenia sa táto považuje za doručenú, iná zamestnankyňa – I. J., nemala inú možnosť ako zásielku prevziať v stanovenej lehote. Táto zamestnankyňa je maďarskej národnosti, pričom ovláda len základy slovenského jazyka a preto nerozumela úplnému obsahu výzvy. Bolo v jeho záujme vyhovieť požiadavke inšpektorátu a poskytnúť mu súčinnosť, čo potvrdzuje aj fakt, že tieto dokumenty boli poskytnuté dodatočne a to bez doručenia ďalšej výzvy správneho orgánu. O tom, že väčšina jeho zamestnancov ovláda slovenský jazyk len čiastočne musel správny orgán vedieť, nakoľko v minulosti už bola vykonaná kontrola. Navyše výzva bola zaslaná počas letných mesiacov kedy je možné, že zamestnanci môžu čerpať dovolenku. Pokiaľ žalobca bude musieť zaplatiť pokutu 3000 eur, prípadne Slovenskú republiku zasiahne ďalšia vlna koronavírusu a budú prijaté nové opatrenia, ktoré obmedzia jeho výrobu, bude to pre neho likvidačné a pravdepodobne bude nútený zatvoriť svoje prevádzky a ukončiť podnikateľskú činnosť. Rovnako bude pre žalobcu likvidačné, ak by musel ukončiť zamestnávanie prostredníctvom projektov UPSVaR. Mal za to, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia a podloženia relevantnými dôkazmi potvrdzujúcimi ním uvádzané skutočnosti. Zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle S.s.p.. Žiadal preto, aby Krajský súd Košice napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ sa týka žalobcom namietaných skutočnosti spojených s pandémiou Covid 19, ktorá mala ovplyvniť konanie žalobcu, každý zamestnávateľ je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s platnou legislatívou. Ďalej odvolávajúc sa na znenie poukázal ako je potrebné pristupovať k výkladu pojmu ,,výnimočnosť“ uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Mal za to, že v danej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v kontrolovanom období na plnenie svojich úloh alebo zabezpečovanie svojich potrieb neuzatváral s kontrolovanými fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne. Porušenie podmienky výnimočnosti bolo zistené v každom kalendárnom mesiaci kontrolovaného obdobia okrem 04/2021 a u všetkých kontrolovaných zamestnancov, s ktorými uzatváral na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb dohody o pracovnej činnosti. V súvislosti s porušením uviedol, že zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických

nosičov údajov. V súvislosti so zabezpečením efektívneho výkonu inšpekcie práce a poskytnutím súčinnosti zo strany kontrolovaného subjektu je povinnosť poskytnúť na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektorovi všetky podklady a informácie potrebné výkon inšpekcie práce. Táto povinnosť sa vzťahuje na každú fyzickú a právnickú osobu, ktorá disponuje potrebnými informáciami. Ide o rozsiahly okruh informácií, ktorý je obmedzený len odôvodnenými potrebami inšpekcie práce a tiež o ochrane utajovaných skutočností. Opätovne poukázal na to, že v predmetnej vecí platí objektívna zodpovednosť za správne delikty, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Mal za to, že zamestnávateľ má povinnosť svoju prijatú poštu v e-schránke pravidelne kontrolovať, čím predíde prípadným problémom v súvislosti s neprečítaním dôležitých úradných oznámení. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, tá bola v rozhodnutí riadne odôvodnená v zmysle zákona o inšpekcii práce. Pokuta bola uložená v medziach zákona a to približujúc sa k spodnej hranici sadzby. S poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Uznesením č.k.75S/64/2022-103 zo dňa 13.12.2022 Krajský súd v Banskej Bystrici návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postupom podľa S.s.p. zamietol. 11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s argumentáciou žalovaného sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že z jeho strany k porušeniu nedošlo. Opätovne poukázal na to, že taxatívne nestanovuje, s koľkými osobami môže zamestnávateľ dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvoriť. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď uviedol, aké pohnútky ho viedli k uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, keď iba konštatoval, že každý zamestnávateľ je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom. V súvislosti s porušením zákona o inšpekcii práce zopakoval svoju argumentáciu, prezentovanú tak v konaní pred správnymi orgánmi a zároveň uvedenú i v podanej žalobe. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania. 12. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch nie sú dôvodné a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.10.2023. 14. Podľa zákona o inšpekcii práce, tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 15. Podľa . zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 16. Podľa , zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). 17. Podľa zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov, technických nosičov údajov, fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov. 18. Podľa zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku

tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.

19. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie tohto istého nedostatku. 20. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4, Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 24. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobcovi ako zamestnávateľovi bola podľa zákona o inšpekcii práce uložená sankcia – pokuta vo výške 3000 eur za porušenie , keď na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom nebola splnená podmienka výnimočnosti. Zároveň sa mal dopustiť správneho deliktu podľa zákona o inšpekcii práce, keď ako zamestnávateľ neposkytol na základe výzvy na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce v stanovenej lehote časť požadovaných dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce (špecifikovaných v bode 1. tohto rozsudku). 25. Správny súd poukazuje na to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobou označenou ako Všeobecná správna žaloba podľa a nasl. S.s.p. na Krajskom súde v Košiciach (doručenou však t.č. vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o uložení sankcie – pokuty podľa zákona o inšpekcii práce za porušenie vyššie označených povinností žalobcu ako zamestnávateľa. Išlo teda nepochybne o rozhodnutie o uložení sankcie za protiprávne konanie, ktoré je nutné považovať za rozhodnutie sankčnej povahy, a preto správny súd podanú žalobu (napriek jej označeniu v žalobe) posúdil ako žalobu v trestných veciach v zmysle a nasl. S.s.p.

26. V súvislosti s ustanovením , resp. podmienkou výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorej nerešpektovanie zakladá dôvod na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti správny súd uvádza, že základným druhom pracovnoprávneho vzťahu je pracovný pomer, pričom popri ňom dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú ďalším druhom ekonomických aktivít fyzických osôb a to vo forme závislej činnosti. Právna úprava t.j. konkrétne upravuje ako dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru dohodu o vykonaní práce ( ), dohodu o pracovnej činnosti ( ) a dohodu o brigádnickej práci študentov ( a ). Je nepochybné, že pracovnoprávne vzťahy, ktoré boli založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú súčasťou oblasti pracovného práva, avšak majú osobitný charakter (sui generis), keď ich uzavretím zásadne nevzniká pracovný pomer. Tieto pracovnoprávne vzťahy sú vo vzťahu k pracovnému pomeru doplnkovými pracovnoprávnymi vzťahmi. Nevzťahujú sa na ne tie ustanovenia a ostatných pracovnoprávnych predpisov, ktoré sa týkajú výlučne pracovného pomeru a ktorých uplatnenie je priamo vylúčené alebo ktorých aplikácia vo vzťahu k dohodám nie je reálna vzhľadom na ich osobitný charakter (napr. ustanovenie o rozvrhnutí pracovného času, tretia časť ); inak pre ne platia všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy vznikajúce z pracovného pomeru (napr. ustanovenia prvej časti ). Právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práca však favorizuje zamestnávanie osôb v pracovnom pomere, ktorý zamestnancovi zaručuje vyššiu mieru stability a ochrany (napr. pri skončení pracovnoprávneho vzťahu), pred výkonom pracovných činností mimo pracovného pomeru, čo sa odráža okrem iného aj zakotvením zákonnej podmienky výnimočnosti takýchto dohôd, resp. aj obmedzením predmetu a rozsahu pracovnej činnosti, ktorú možno na ich základe vykonávať. 27. K uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru by tak malo dochádzať zásadne len vtedy, keď zamestnávateľ napr. potrebuje špecializovaného zamestnanca na prácu, ktorá je vymedzená nejakým výsledkom, prípadne ak je potreba navýšenia personálnych kapacít a táto je prítomná len v určitom období, resp. rozsahu. Inými slovami, len za takých okolností, keď je vytvorenie nového pracovného miesta na plný pracovný úväzok neúčelné. Využívanie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obvyklé napr. v oblasti zabezpečenia mzdovej agendy, evidencie, zaistenia bezpečnosti fyzických osôb, stráženia objektov alebo agendy, ktorú je zamestnanec povinný vykonávať podľa osobitných predpisov (napr. účtovníctvo, vykazovanie štatistických údajov a pod.). Výnimočnosť pracovnoprávnych vzťahov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vyplýva priamo zo a je vyjadrením politiky štátu na trhu práce, ktorá je zameraná na podporu vzniku a udržanie stabilných pracovných vzťahov. Výnimočnosť uzatvárania týchto dohôd predstavuje právnu povinnosť zamestnávateľa vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov prostredníctvom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru iba v takých prípadoch, kedy je vznik pracovného pomeru s ohľadom na druh práce či inú okolnosť objektívne nevhodný a neúčelný. 28. Žalobca k zisteniam, ktoré boli skutkovým základom pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti pre porušenie v prvom rade uviedol, že je pravdou, že s jednotlivými fyzickými osobami uzatváral dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalobca tak zistenia vyplývajúce z vykonanej inšpekcie nespochybňoval, keď sám uznal, že k uzatvoreniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z jeho strany skutočne došlo. Žalobca ďalej poukazoval na to, že takýto postup mu umožňuje samotný v ust. . K tomuto správny súd uvádza, že právna úprava nepochybne vytvára pre zamestnávateľa priestor nielen na uzatváranie pracovných pomerov, ale i dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedeným žalobca v postate dal do pozornosti zmluvnú voľnosť, ktorá sa o oblasti pracovnoprávnych vzťahov prejavuje aj v podobe slobodnej vôle žalobcu ako zamestnávateľa pri výbere druhu pracovného vzťahu, ktorý si zvolí. Správny súd k tomuto uvádza, že zmluvná sloboda predstavuje základné sociálne právo a slobodu. nepochybne zamestnávateľovi umožňuje uzatvoriť aj dohody mimo pracovného pomeru, avšak len za splnenia podmienky výnimočnosti. Žalobca však má povinnosť uplatňovať zmluvnú slobodu v súlade s platnými právnymi predpismi, a teda bol povinný uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade s právnou úpravou podľa v nadväznosti na . V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca takéto dohody uzavrel (mohol ich uzavrieť), bol povinný preukázať výnimočnosť tohto postupu a to vo väzbe na konkrétne uzavreté dohody s konkrétnymi osobami a najmä vo väzbe na konkrétny druh práce. 29. Žalobca ďalej odôvodňoval uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pandémiou Covid 19, v dôsledku ktorej bolo jeho jedinou možnosťou ako ekonomicky zvládnuť toto obdobie, uzatvárať práve dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalobca

s poukazom na uvedené nevedel, či bude možné zamestnávať zamestnancov na trvalý pracovný pomer, resp. či im bude môcť vyplácať mzdy. Práve pandemickú situáciu považoval za tzv. vis maior, ktorú ako objektívnu skutočnosť bolo potrebné zohľadniť v konaní, a ktorá znamenala, že podmienka výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle bola splnená. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre žalobcu ako zamestnávateľa vyplývala právna povinnosť v zmysle aj v čase pandemických opatrení. Táto okolnosť ho nijako neoslobodzovala od plnenia si zákonných povinností plynúcich mu zo , nakoľko ani pandemická situácia nezbavuje povinnosti zamestnávateľa uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne. V tejto spojitosti neboli prijaté žiadne také osobitné legislatívne úpravy, ktoré by uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru inak ako na báze výnimočnosti umožňovali. Napriek pandemickej situácii tak žalobca bol ako zamestnávateľ povinný dodržiavať ustanovenie slúžiace predovšetkým na ochranu práv zamestnancov, ktoré nemôžu byť oslabené žiadnou mimoriadnou situáciou. Pokiaľ teda správne orgány nepovažovali uvedenú okolnosť za relevantnú pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, majúc za to, že je potrebné vychádzať z platnej legislatívy, konkrétne , správny súd námietku žalobcu o nezohľadnení spoločenskej situácie spojenej s pandémiou, vo väzbe na zákonom stanovenú podmienku výnimočnosti uzatvárania dohôd o pracovnej činnosti nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalobca napokon odôvodňoval uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti ich ekonomickou výhodnosťou, ktorá mu umožňovala pokračovať v podnikateľskej činnosti a chrániť ho tak pred negatívnymi dôsledkami plynúcimi z pandémie, resp. určitou neistotou spojenou s jeho schopnosťou vyplácať mzdy zamestnancom v pracovnom pomere, pokiaľ by došlo k navráteniu pandémie. Poukazoval tak iba všeobecne na pohnútky, ktoré ho viedli k uzatváraniu dohôd o pracovnej činnosti a nepriaznivú spoločenskú situáciu spôsobenú pandémiou Covid 19, ktorá mohla ohroziť jeho podnikateľskú činnosť. Vychádzajúc z účelu zakotvenia zákonnej požiadavky výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v ust. ods. , ktorým je predovšetkým ochrana práv zamestnancov však správny súd mal za to, že uzatváranie takýchto dohôd (s väčšinou zamestnancov po dlhšiu dobu a s popisom pracovnej činnosti, ktorá zodpovedá predmetu podnikania žalobcu) nemôže byť prostriedkom, ktorý by mal žalobcovi ako zamestnávateľovi (ani s poukazom na ním uvádzané skutočnosti) slúžiť na udržanie jeho výroby, resp. by mu mal umožniť/zachovať výkon podnikateľskej činnosti ako takej. Správny súd pritom nespochybňuje, že obdobie pandémie mohlo mať nepriaznivý dopad na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, avšak táto okolnosť (bez ohľadu na jej mimoriadny charakter) sama o sebe neznamená, že orgány verejnej správy na úseku inšpekcie práce, v prípade zistenia porušení zákona nemohli voči žalobcovi vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť. 30. Zo zistení vyplývajúcich z inšpekcie práce vykonanej dňa 12.8.2021, resp. následne popísaných v protokole č.:IBB-22-60-2.3/P-A24.25-21 zo dňa 20.10.2021, v znení jeho dodatkov, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutí, ktorými bolo konštatované porušenie vyplynulo, že v rámci predmetu inšpekcie práce vykonanej dňa 12.8.2021 boli skontrolované 4 fyzické osoby, ktoré mali so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvorené dohody o pracovnej činnosti (od 05/2021, resp. 06/2021 do 12/2021), t.j. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Okrem uvedeného zo žalobcom predloženého zoznamu pracovníkov v pracovnom pomere za kontrolované obdobie 04/2021 – 07/2021 taktiež vyplynulo, že žalobca mal ako zamestnávateľ uzatvorený pracovný pomer so 4 zamestnancami, z toho jeden konateľ a 20 zamestnancov malo uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Taktiež pri začatí výkonu inšpekcie práce bolo zo strany inšpekcie zistené, že z 9 kontrolovaných osôb vykonávajúcich pracovné činnosti malo 8 osôb uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Predmetom hlavnej činnosti žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra výroba a spracovanie strojovej handry. Všetci kontrolovaní zamestnanci mali v dohode o pracovnej činnosti dohodnutú pracovnú úlohu: Pomocné práce – triedenie, rezanie a balenie použitého textilu, pričom zamestnanec na pracovný pomer B. D. mal dohodnutý rovnaký druh práce k obdobným výkonom pracovných činností: Pomocné práce, triedenie a balenie použitého textilu. 31. Podľa názoru správneho súdu v prípade dohôd o pracovnej činnosti uzatváraných žalobcom, berúc do úvahy tak počet zamestnancov, s ktorými ako zamestnávateľ uzatvoril dohody o pracovnej činnosti, ako aj druh vykonávaných prác, ktoré korešpondovali s predmetom činnosti žalobcu, nešlo o náhodnú, ojedinelú, resp. výnimočnú prácu, ani o prácu malého rozsahu, vykonávanie ktorej v pracovnom pomere by nebolo efektívne a ekonomické. Išlo o zamestnávanie dlhodobejšieho charakteru a to väčšinou zamestnancov, s ktorými mal žalobca uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti a to v súvislosti s hlavným predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Ak teda žalobca zamestnával fyzické osoby v pracovnom pomere skôr ojedinele a prevažujúcu časť svojej činnosti vykonával práve prostredníctvom osôb

zamestnaných mimo pracovného pomeru, správny súd zastáva názor, že ide o porušenie povinností vyplývajúcich z . 32. Pokiaľ sa týka porušenia zákona o inšpekcii práce, uvedené malo spočívať v tom, že žalobca napriek výzve na predloženie dokladov, potrebných k výkonu inšpekcie práce zo dňa 12.8.2021 v určenej lehote 5 kalendárnych dní od prevzatia výzvy, nepredložil Inšpektorátu práce Banská Bystrica časť požadovaných dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce (špecifikovaných v bode 1. tohto rozsudku). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že výzva na predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce zo dňa 12.8.2021 bola žalobcovi zaslaná elektronicky a doručená mu bola dňa 18.8.2021. K predloženiu požadovaných dokladov v lehote 5 kalendárnych dní, určenej vo výzve nedošlo, keď uvedená lehota márne uplynula dňa 23.8.2021. Z obsahu výzvy pritom vyplýva, že sa týka výkonu inšpekcie práce začatej u žalobcu dňa 12.8.2021. Vo výzve bol žalobca zároveň poučený o tom, že ak v stanovenej lehote požadované doklady nebudú predložené, bude to považované za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce, za čo môžu byť uložené opatrenia v zmysle tohto zákona. Správny súd poukazuje na to, že žalobca nespochybňoval, že k predloženiu požadovaných dokladov z jeho strany v určenej lehote nedošlo. Dôvody uvádzané žalobcom, ktoré mu podľa jeho tvrdení bránili splniť si uvedenú povinnosť však správny súd nepovažoval za také, ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť za porušenie uvedenej právnej povinnosti. V prvom rade výzva na predloženie dokladov bola žalobcovi zasielaná, resp. doručená v pomerne krátkom čase po výkone inšpekcie práce a teda žalobca musel mať vedomosť o tom, že s výkonom inšpekcie práce môže byť spojená i požiadavka na predloženie dokladov potrebných k jej výkonu. Samotnú skutočnosť, že k jej doručeniu a následnému plynutiu lehoty na predloženie dokladov došlo v období letných mesiacov, t.j. v období čerpania dovoleniek, resp. že výzvu prevzala zamestnankyňa, ktorá neporozumela celému jej obsahu, správny súd nepovažoval za takú, ktorá by žalobcu zbavovala zodpovednosti za porušenie uvedenej povinnosti. Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie lehoty na zaslanie dokladov (ktorú možnosť využil napr. v súvislosti s vyjadrením sa k dodatku k protokolu), resp. prijať včas také organizačné opatrenia, ktorými by aj vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti a vedomosť o vykonaní inšpekcie práce porušeniu povinnosti predišiel. Zároveň právnické osoby (a teda aj žalobca ako zamestnávateľ) zapísané v obchodnom registri majú elektronickú schránku aktivovanú s povinnosťou využívať ju na komunikáciu s orgánmi. Spôsob, akým si zabezpečia prehľad o správach doručovaných im do elektronickej schránky je už vecou danej právnickej osoby, aj s plnou zodpovednosťou za dôsledky plynúce zo zanedbania kontroly doručovaných správ úradných dokumentov. Taktiež je potrebné opätovne poukázať aj na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za daný správny delikt, pri ktorej správny orgán preukazuje iba porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania. Z tohto dôvodu na vznik objektívnej zodpovednosti za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľ následne zistený nedostatok dodatočne odstráni a teda keď požadované doklady dodatočne predloží. 33. Okrem vyššie uvedeného žalobca poukázal na to, že ak bude nútený uloženú pokutu uhradiť, prípadne dôjde k prijatiu ďalších opatrení spojených s pandémiou, ktoré obmedzia jeho výrobu, toto bude pre neho likvidačné a s najväčšou pravdepodobnosťou bude nútený ukončiť podnikateľskú činnosť. Správny súd uvedenú námietku nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalobca všeobecne poukazoval na nepriaznivú spoločenskú situáciu spôsobenú pandémiou Covid 19, ktorá mala, resp. v budúcnosti mohla mať zásadný dopad na jeho činnosť, avšak túto dostatočne nekonkretizoval, rovnako nepreukazoval ani svoje majetkové pomery. Likvidačný charakter uloženej pokuty tak vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti náležite neodôvodnil, keď argumentoval len spoločenskou situáciou, ktorá ho mala ekonomicky negatívne zasiahnuť a tým, že správne orgány podľa jeho názoru toto kritérium mali zohľadniť. Pokiaľ teda žalobca tak v konaní pred správnymi orgánmi (a napokon ani v súdnom preskúmavacom konaní) namietaný dopad na jeho majetkovú sféru v dôsledku uloženia pokuty vo výške 3000 eur (ktorá bola uložená blízko spodnej hranice možnej sadzby) nijakým spôsobom neosvedčil, pričom nejde o pokutu extrémnej výšky, pri akej by bolo možné už z jej samotnej výšky predpokladať, že sa jedná o významný zásah do jeho majetkovej sféry, neboli správne orgány povinné bez ďalšieho skúmať, či uložená pokuta nemá likvidačný charakter. 34. Správny súd taktiež poukazuje na to, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. V predmetnej veci inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní sankcie odôvodnili k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadli. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty boli v danom prípade

posúdené v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktoré ustanovuje výpočet skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány sa dostatočným spôsobom v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými relevantnými kritériami a výšku uloženej pokuty riadne odôvodnili. Nimi uplatnené myšlienkové úvahy sú súladné so zákonnými kritériami pre ukladanie sankcií, sú logické a nevykazujú vybočenie z rámca zákonnej správnej úvahy. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy poskytuje žalobcovi odpoveď, prečo bolo opodstatnené uložiť mu za príslušné správne delikty pokutu vo výške 3000 eur, ktorú pokutu aj správny súd vníma ako primeranú a uloženú v súlade so zákonom (a to najmä berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu na úseku, ktorý má potenciál zasahovať do práv zamestnancov, ako aj to, že maximálna výška pokuty je v danej veci stanovená v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vo výške 100 000 eur). Napokon v danej veci išlo o uloženie sankcie za viacero porušení zákonných povinností. Zodpovednosť žalobcu bola pritom ustálená za každé vytýkané porušenie právnych predpisov, keď bola zohľadnená závažnosť každého zisteného porušenia povinností, ako aj závažnosť ich následkov, ktorá je nesporne vyššia pri zistení viacerých porušení zákonných povinností. 35. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.