Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-150-2011.pdf
PDF · 95.22 KB
No categories available
6C/150/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová, v právnej veci navrhovateľa: U. O., bytom N., H. X/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Jančo, Jakubčák a partneri, s. r. o., Štúrova 13, Bratislava, proti odporcovi: Nové bývanie, Teplická 3, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 03.12.2008, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,19 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd návrh v časti o určenie, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcu o zvýšení odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv zo dňa 3.12.2008 je neplatné, zamieta. Súd konanie v časti o zaplatenie 76,77 € zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.12.2011 domáhal sa navrhovateľ proti odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 272,96 Eur na tom skutkovom základe, že dňa 03.12.2008 sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu H. X,X a X v N., keď pri zisťovaní prezencie došlo k zisteniu prítomnosti menej ako nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov, preto následne sa po hodinovej prestávke zisťoval opäť počet prítomných vlastníkov. Vzhľadom na opätovnú neprítomnosť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, došlo k aplikovaniu § 14 ods. 2 druhej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťajúce hlasovanie nadpolovičnou väčšinou zúčastnených vlastníkov a týmto spôsobom došlo k navýšeniu odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od 01.03.2009. Zvýšené odvody odporcovi navrhovateľ počnúc 01.03.2009 platil, preto za obdobie od 01.03.2009 do 30.11.2011 došlo u odporcu k vzniku bezdôvodného obohatenia, a to v žalovanej výške. Vznik bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vidí v tej skutočnosti, že uznesenie o zvýšení odvodov prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov je neplatné, nakoľko nie je v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. , ktorý v ust. § 14 ods. 2 hovorí o nemožnosti hlasovania len nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd svojím rozhodnutím i určil neplatnosť predmetného uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď za naliehavý právny záujem na takomto určení označil existenciu stavu právnej neistoty medzi účastníkmi konania a ohrozenie navrhovateľa vodí v tom, že pre prípad jeho neplatenia preddavkov podľa zálohového predpisu môže odporca rozdiel vymáhať, čo pre navrhovateľa znamená navýšenie výdavkov a v konečnom dôsledku v zmysle § 11 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z. z. aj predaj bytu navrhovateľa v prípade neplnenia povinností platiť zálohové platby. Navrhovateľ taktiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že časť nároku navrhovateľa za obdobie od 01.03.2009 do 15.12.2009 je premlčaná a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že relevantné uznesenie prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov má za platné, keďže v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, druhá veta, je odkaz na § 10 ods. 1 tohto zákona, avšak len pre prípad hlasovania o tom, na základe akého kľúča platia spoluvlastníci náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže § 10 ods. 1 vôbec neupravuje rozhodovanie o samotnej výške. Odporca taktiež poukázal na márne uplynutie prekluzívnej 15- dňovej lehoty na prehlasovaného vlastníka v zmysle § 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z. a žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Rovnako odporca celý nárok navrhovateľa v obidvoch častiach petitu považoval za premlčaný, keďže návrh na začatie konania podaný dňa 15.12.2011 bol podaný až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty od prijatia uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 03.12.2008. Vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania častí návrhu navrhovateľa za obdobie od 01.03.2009 do 15.12.2009 (viac ako 2 roky pred podaním návrhu na začatie konania) vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť vo výške 76,77 Eur za obdobie 9 mesiacov s ktorým čiastočným späťvzatím odporca súhlasil, preto súd konanie v časti o 76,77 Eur zastavil v súlade s § 96 ods. 1,2,3, O. s. p. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov (výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čiastočný výpis z LV č. XXXX kat. územie D. O., zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov H. X,X,X v N. zo dňa 03.12.2008, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu navrhovateľom za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, príloha k vyúčtovaniu za rok 2010) pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 03.12.2008 o 17.00 hod. sa konalo v Kultúrnom dome Zlatý dážď na Račianskej ulici č. 89 zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu H. 1, 3, X v N.. Po zistení prezencie bola zistená prítomnosť 27 vlastníkov z celkového počtu 75 (72 bytov a 3 nebytové priestory), čo nepredstavovalo nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov. Po hodinovej prestávke bola zistená prítomnosť 35 vlastníkov, čo opäť nebola nadpolovičná väčšina všetkých , z ktorého dôvodu došlo k aplikovaniu ustanovenia § 14 ods. 2, druhá veta, zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pripúšťajúceho hlasovanie nadpolovičnou zúčastnených vlastníkov. Následne ako bod 4 programu bolo prerokované zvýšenie odvodov do fondu prevádzky, údržby a opráv s platnosťou od 01.03.2009 v rozsahu:
- za výmeru bytov o 0,16 Eur (5 Sk) m2 mesačne s tým, že za zvýšenie hlasovalo 34 prítomných vlastníkov
- za výmeru balkónov a lodžií o 0,16 Eur (5Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov
- za výmeru spoločných častí o 0,33 Eur (10 Sk) m2 mesačne, s tým, že za zvýšenie hlasovalo 35 prítomných vlastníkov. Od účinnosti tohto uznesenia zhromaždenia t. j. od 01.03.2009 platí navrhovateľ odporcovi zvýšené preddavky v súlade s predmetným uznesením. t. j. za dobu 32 mesiacov od podania návrhu na začatie konania za rozlohu bytu 52,22 m2 zaplatil o 267,2 Eur viac, než by bolo podľa pôvodného zálohového predpisu, za balkón o rozlohe 1, 125 m2 je to 5,96 Eur. Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania vyplynulo, že relevantnému uzneseniu predchádzalo zasadanie rady spoločenstva dňa 05.05.2008, ktorej predseda navýšenie preddavkov nenavrhol. Na ďalšom zasadnutí dňa 10.11.2011 bol vyprovokovaný konflikt s navrhovateľom, ktorý bol členom rady a za jeho neprítomnosti bolo prijaté rozhodnutie o navýšení preddavkov za rozlohy bytov. Na predmetnom zhromaždení navrhovateľ upozorňoval prítomných na nemožnosť hlasovania nadpolovičnou väčšinou prítomných a na neprítomnosť viac než polovice všetkých vlastníkov, avšak bez patričnej reakcie. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s akýmkoľvek navýšením a v zápisnici zo zhromaždenia je chybne uvedený súhlas všetkých 35 prítomných vlastníkov s navýšením za balkón. Navrhovateľ uviedol, že nie je spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu 03.12.2008, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve, alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výška preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov vo dome spravidla vždy na 1 rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach a zariadeniach domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa ods. 3, § 7 a ods. 1, § 7c ods. 2 písmeno i.) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písmeno i.) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Podľa § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 03.12.2008 prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobre v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonník, veta prvá, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho. Podľa § 80 písmeno c.) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z dikcie citovaných právnych ustanovení je zrejmé, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou, čo je i v prípade ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému (erga omnes). Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto právneho úkonu následky nenastanú. Súd musí na túto neplatnosť prihliadnuť, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatný je i právny úkon, ktorý nie je dovolený, ktorý teda buď odporuje zákonu (contra legem) alebo ho aspoň obchádza. Už vyššie bolo uvedené, že právo na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje, čo podporuje i znenie ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza len pojmy dlžník a veriteľ, premlčujú sa teda len nároky na plnenie. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, a to kedykoľvek, vždy keď ju zistí. Z priebehu a spôsobu hlasovania zachyteného v zápisnici zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov H. v Bratislave, jednoznačne vyplýva priamy rozpor so zákonom, keďže ustanovenie § 14 ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. priamo vylučuje § 10 ods. 1 tohto zákona, t. j. o výške preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv nemožno hlasovať nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, keď na platné hlasovanie o výške preddavku je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov. K takejto situácii dňa 03.12.2008 nedošlo, preto uznesenie prijaté na schôdzi zhromaždenia treba považovať za absolútne neplatný právny úkon pre priamy rozpor so zákonom č. 182/1993 Z. z. Keďže právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje ani nezaniká, nemožno uvažovať o potrebe zachovania prekluzívnej lehoty danej ustanovením § 14 ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. pre prehlasovaného vlastníka. Táto je relevantnou len pre prípad riadneho platného priebehu
hlasovania s dôsledkom platného uznesenia prijatého na schôdzi zhromaždenia pre prehlasovaného vlastníka. Keďže navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie práve na základe vyššie uvedeného absolútne neplatného právneho úkonu, možno prijatie takéhoto plnenia odporcom považovať uňho za vznik bezdôvodného obohatenia s povinnosťou vydať ho navrhovateľovi, na ktorého úkor sa odporca obohatil, a to v žalovanej výške, zohľadniac čiastočné späťvzatie návrhu vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania na časť nároku navrhovateľa za obdobie viac ako 2 roky pred podaním návrhu na začatie konania, a to s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Návrh na zaplatenie 196,19 Eur považoval preto súd za dôvodný a vyhovel mu. Pokiaľ ide o druhú určovaciu časť petitu návrhu na začatie konania je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Je totiž opäť povinnosťou súdu v súdnom konaní prednostne riešiť preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a už pri jeho nepreukázaní vzniká stav, kedy súd bez ďalšieho vykonaného dokazovania o návrhu rozhodne jeho zamietnutím, a to z dôvodu absencie aktívnej legitimácie, keďže v zmysle § 80 písmeno c.) OSP aktívne legitimovaný na podanie určovacej žaloby je len ten subjekt, ktorý na určení má naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, t. j. odporcom je popieraná existencia alebo neexistencia práva či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný. Jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty alebo ohrozenia práva či právneho vzťahu. Žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu, v rámci ktorého konania sa súd otázkou platnosti či neplatnosti relevantného právneho úkonu zaoberá prejudiciálne. Za nedovolenú pri možnosti žaloby na plnenie treba považovať určovaciu žalobu tam, kde aby neslúžila potrebám praktického života, ale išlo by o rozmnožovanie sporov. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda exekučného následku, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí určenie - danie mu istoty práva. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd dôsledne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa na určenie neplatnosti uznesenia zo dňa 03.12.2008, pričom dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto uznesenia, a to z dôvodu, že určením neplatnosti by nedosiahol želaný cieľ spočívajúci v tom, že by navrhovateľ mohol platiť preddavky v pôvodnej výške bez následku vymáhania nedoplatku odporcom. Aj keď by navrhovateľ v konaní o určenie bol úspešný, dosiahol by iba vydanie autoritatívneho výroku, ktorý by mohol, ale taktiež i nemusel ovplyvniť reálne správanie sa odporcu, t. j. odporca by nemusel vydať nový zálohový predpis s nižšími preddavkami. Autoritatívny výrok súdu by nemusel znamenať túto zmenu v správaní sa účastníka. Situácia je teda rovnaká, ako keď súd v rámci žaloby na plnenie (na vydanie bezdôvodného obohatenia) posudzuje túto otázku prejudiciálne a svoj názor uvedie a vyjadrí v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré taktiež môže a nemusí ovplyvniť správanie sa druhej procesnej strany. I v prípade, ak by navrhovateľ začal platiť preddavky podľa pôvodného zálohového predpisu v nižšej výške a došlo by proti nemu k začatiu konania o zaplatenie nedoplatkov, súd by ex offo musel prejudiciálne skúmať platnosť, či neplatnosť uznesenia majúceho za následok navýšenie preddavku a opäť by svoj názor v tomto smere vyjadril v dôvodoch rozhodnutia. Žiadne právo, či právne postavenie navrhovateľa teda nie je ohrozené a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o hrozbe predaja bytu pre neplnenie povinnosti platiť preddavky správcovi. Predaj bytu je možný len pre prípad zasahovania do výkonu vlastníckeho práva iných vlastníkov hrubým poškodzovaním bytu alebo nebytového priestoru, spoločných častí, zariadení a nebytových priestorov v dome, príslušenstva alebo sústavným narúšaním pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov, ohrozovaním bezpečnosti alebo porušovaním dobrých mravov v dome či neplnením povinností uložených súdom (§ 11 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z. z.) Súd preto časť petitu ohľadom neplatnosti uznesenia zo dňa 03.12.2008 zamietol vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, hoci uznesenie vyhodnotil za absolútne
neplatný právny úkon, avšak prejudiciálne v rámci prejednávania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatého plnením z tohto neplatného právneho úkonu. Ohľadom náhrady trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemajú právo na náhradu trov konania. V danom prípade nebol priznaný navrhovateľovi úspech v jednom z dvoch petitov návrhu a pokiaľ ide o časť, v ktorom bol návrh vzatý späť, v tejto časti síce návrh nebol dôvodný, avšak len z dôvodu vznesenia námietky premlčania odporcom. Z uvedených dôvodov považoval súd vzájomný pomer úspechu a neúspechu účastníkov za rovnaký a o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)