Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/194/2007

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: A. A. O., A. XX, Q.G., Q., zast. Mgr. Branislavom Dufalom, advokátom, Palisády 36, Bratislava, proti žalovaným: 1. Železničná spoločnosť CARGO SLOVAKIA a.s., Drieňova 24, Bratislava, 2. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava o zaplatenie 832 779 Sk takto

rozhodol:

Nárok žalobcu na spoločne a nerozdielne zaplatenie náhrady škody voči žalovaným v 1. a 2. je dôvodný.

O výške škody súd rozhodne v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi 832 779 Sk.

Žalujúca strana uviedla, že dňa 30.08.2005 na železničnom priecestí železničnej stanici Čierna nad Tisou došlo k dopravnej nehode - zrážke medzi nákladným motorovým vozidlom Renault s návesom S. S., všetko vo vlastníctve žalobcu s posunujúcim dielom 14. posunujúcej zálohy širokého rozchodu 1. tlačeného vozňa. Následkom tejto nehody došlo k poškodeniu návesu žalobcu s totálnou škodou vo výške 455 126 Sk. 14. posunujúca záloha širokého rozchodu bola v evidencií žalovaného v 1.rade, ktorý bol v čase nehody jej prevádzateľom. Rušňovodiči, vedúci posunu a posunovači tejto súpravy boli takisto zamestnancami žalovaného v 1. rade. Príčinou nehody podľa záveru šetrenia Železničnej polície bolo neuzatvorenie priecestia, nesprávna organizácia práce pri posune a nesprávny postup pri uvádzaní priecestného zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky. Zo šetrenia ďalej vyplynulo, že zamestnanci žalovaného v 2. rade, - výpravca pred daním súhlasu pre jazdu posunujúceho dielu neuviedol do činnosti priecestné zabezpečovacie zariadenie, - prednosta ŽST Čierna nad Tisou a technický námestník ako zástupcovia užívateľa zariadenia počas prípravy aktivácie a uvedenia zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky nedostatočne organizovali priebeh prípravy vo vlastnej kompetencií a nezabezpečili vykonanie zmien ustanovení staničného poriadku, respektíve vydanie rozkazu prednostu stanice a so zmenami neoboznámili dopravcu, -systémový špecialista neuviedol priecestné zabezpečovacie zariadenie do prevádzky podľa projektovej dokumentácie a ďalší systémový špecialista pred aktiváciou priecestného zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky nepožiadal o vypracovanie ´´rozkazu o vypnutí a zapnutí zabezpečovacieho zariadenia´´. Zamestnanci žalovaného v 1. aj v 2. rade svojim konaním porušili ustanovenie , zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten kto porušením povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť železničnej alebo lodnej dopravy alebo v nej spôsobí dopravnú nehodu. Zo spisového materiálu železničnej polície jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu následkom ktorej vznikla škoda na majetku žalobcu spôsobili a zavinili žalovaní v 1. a 2. rade čím v celom rozsahu zodpovedajú za vzniknutú škodu. Táto pozostáva z poškodenia návesu 455.126,- Sk nákladov na prepravu poškodeného návesu 13.653,- Sk a ušlého zisku 364.000,- Sk. Pri uplatnení nároku ušlého zisku žalobca vychádzal

z totálneho poškodenia návesu a teda v období 4-och mesiacov, pokiaľ nezakúpil nový, nemohol vykonávať žiadnu prepravu vrátane plnenia Zmluvy o poskytovaní dopravných expedičných služieb z prevozu nákladov automobilovou dopravou z 28.05.2005 uzavretú so spoločnosťou OOO´´ZEUS´´, čím prišiel o istý predpokladaný zisk. Náves vykonával mesačne priemerné výkony 10.000 km pri nákladoch závislých od ubehnutých kilometrov 0,327678 USD / 1 km čo je v prepočte 10,20 Sk. Z celkovej hrubej ceny za jeden ubehnutý kilometer 3,18 UAH čo je v prepočte 19,30 Sk. Predpokladaný hrubý príjem je tak vypočítaný ako 4 mesiace x 10 000 km x 19,30 Sk cena za 1 kilometer a tvorí sumu 772.000,- Sk. Variabilné náklady na prepravu vypočítané ako 4 mesiace x 10.000 km x10,20 Sk náklad na jeden kilometer tvoria sumu 408.000,- Sk. Rozdiel medzi predpokladaným príjmom a nákladmi tak predstavuje ušlý zisk vo výške 364.000 Sk.

Žalobca k týmto tvrdeniam doložil protokol Ukrajinského strediska pohavaríjnej ochrany, zo záveru ktorého vypláva, že škoda na návese bola 70.864,16 HRN čo k 10.02.2006 zodpovedá škode 11.721,- Eur. Ďalej predložil zmluvu medzi obchodnou spoločnosťou ´´ZEUS´´ s.r.o. a žalobcom z 25.08.2005 a ďalej expertíznu správu spoločnosti Expertízna a konzultačná s.r.o. o vyčíslení nákladov na prepravu poškodeného návesu.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že odmieta zavinenie svojich zamestnancov na vzniknutej škode. Podľa Rozhodnutia č. XXX/XXXX - F. z 16.11.2005, ktorým žalovaný v 2. rade ukončil vyšetrovanie príčin stretu posunujúceho dielu s motorovým vozidlom, zavinenie na nehode spočíva v 90%-tách na vodičovi kamiónu a zamestnancoch žalovaného v 2. rade, pričom vodič kamiónu si pred vchodom na železničné priecestie nepočínal dostatočne opatrne a nepresvedčil sa o tom či sa k priecestiu nepribližujú dráhové vozidlá, najmä z dôvodu, že bola noc a zavinenie zamestnancov žalovaného v 2. rade spočíva v tom, že pred započatím posunu sa nepostarali o uzatvorenie železničného priecestia a neuviedli do činnosti zabezpečovacie zariadenie, ktoré je vybavené svetelnou a akustickou signalizáciou. Podľa Rozhodnutia zamestnanci žalovaného v 1. rade mali mať 10% podiel a ich zavinenie malo spočívať v tom, že nestrážili priecestie počas výkonu posunu. v skutočnosti však ich podiel nie je žiadny, nakoľko výpravca - zamestnanec žalovaného v 2. rade, bol pred započatím posunu povinný uviesť do činnosti zabezpečovacie zariadenie, čo neurobil. Nakoľko priecestie bolo vybavené zabezpečovacím zariadením povinnosťou zamestnancov žalovaného v 1. rade nebolo priecestie strážiť, iba v prípade, že by bolo zariadenie nefunkčné, o čom by boli vyrozumení výpravcom. Od uvedenia zariadenia do prevádzky až do vzniku nehodovej udalosti ho obsluhoval výpravca a tak tomu malo byť v čase vzniku nehody. Žalovaný v 1. rade tiež namietol výšku nároku, nakoľko ohliadka rozsahu poškodenia návesu bola vykonaná na Ukrajine a v záujme objektívneho zistenia bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť ohliadku v mieste poškodenia za účasti polície a zástupcov účastníkov. Škoda podľa uznesenia železničnej polície bola odhadom určená sumou 45.000,- Sk. Tiež namietol výšku ušlého zisku, kedy podľa Zmluvy uzavretej na dobu určitú mal v priebehu 3 mesiacov vykonať 9 ciest za odmenu 400.113,- Sk, od tejto odmeny treba ešte odpočítať náklady, ktoré boli podľa žaloby 408.000,- Sk. Tiež namietol nárok v časti nákladov spojených s prepravou poškodeného návesu, ktoré boli vypočítané čisto v teoretickej rovine a autor expertízy nemal k dispozícii žiadne reálne podklady. Vyplýva to z nejasností ohľadom údajov o priemernej čistej mesačnej mzdy vodiča pričom žalobcovi museli byť tieto údaje známe nakoľko prepravu mal vykonať vlastným vozidlom. K týmto tvrdeniam žalovaný v 1.rade doložil Rozhodnutie č. XXX/XXXX - F. z 16.11.2005.

Žalovaný v 2. rade tiež žiadal žalobu zamietnuť. Tá sa v podstate opiera o výstupy zo šetrenia Železničnou políciou a IBŽD - strediskom bezpečnosti a inšpekcie Košice, pričom oba tieto výstupy trpia vadami. Železničná polícia neskúmala a nevyhodnotila konanie všetkých osôb z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti, naopak vec uzavrela tak, že došlo len k priestupku , pričom z ničoho nevyplýva porušenia ktorej povinnosti, ktorého všeobecne záväzného právneho predpisu sa mali zamestnanci žalovaných dopustiť. Žalovaný v 2. rade má za to, že sa dopustili maximálne porušenia interných predpisov, čo nezakladá vznik priestupku. Naopak konanie vodiča poškodeného vozidla nesie znaky porušenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na železničnom priecestí, pričom z výpovedi svedkov vyplýva, že automobil na železničnom priecestí stál a to už pred zrážkou. Z dokumentácie prípadu možno bezpečne usúdiť, že vodič nedodržal ustanovenia §25, §26 zákona o premávke na pozemných komunikáciách upravujúce správanie vodiča pri prejazde železničným priecestím. Spôsob správania by objasnilo záznamové zariadenie tachografového krúžku , ktoré však žalobca odmietol Železničnej polícii doložiť, nakoľko sa vo vozidle údajne nenachádzalo, pričom však povinnosť takejto výbavy a sankcie za porušenie tejto povinnosti vyplývajú zo zákona č.

o organizácii pracovného času v doprave. Pochybenia sa Železničná polícia dopustila tiež odložením veci z dôvodu, že o skutku sa už rozhodlo, avšak rozhodnutie, na ktoré Železničná polícia odkazovala bolo internej povahy a zároveň nemalo povahu kárneho alebo disciplinárneho rozhodnutia ako predpokladá príslušné ustanovenie zákona o priestupkoch. Tiež vzniesol námietku proti výške uplatneného nároku, kedy ohodnotenie poškodenia návesu nie je ničím zdokumentované a nie je zrejmé ako k nej žalobca dospel. Vyčíslenie nákladov na prepravu vypracovala obchodná spoločnosť, ktorá nie je zapísaná ako znalecká organizácia a ani jej predmet činnosti takejto činnosti nezodpovedá. Samotná expertízna správa vyvracia uplatňovanie skutočných nákladov, keďže uplatňuje položky, ktoré s prevozom poškodeného návesu bezprostredne nesúvisia. S metodikou výpočtu ušlého zisku žalovaný v 2. rade nesúhlasí. Žalobe tiež chýba elementárna právna kvalifikácia, kedy odkázala len na ustanovenie o zodpovednosti osôb vykonávajúcich dopravy, pričom žalovaný v 2. rade takouto osobou nie je.

Žalobca na námietky žalovaných uviedol, že zodpovednosť žalovaných za škodu vychádza v 1. rade z ustanovenia o všeobecnej preventívnej povinnosti, ktorej porušením so vznikom škody vzniká všeobecná zodpovednosť žalovaných podľa ustanovenia Predpokladom vzniku takejto zodpovednosti je tiež porušenie pracovných povinností, ktoré v danom prípade upravuje zákon o Dráhach v ustanoveniach , , , a vyhlášky Ministerstva DPT v a . Z takejto právnej kvalifikácie nakoniec vychádza aj rozhodnutie Železničnej polície. K skutkovým námietkam uviedol, že práve zo šetrenia Železničnej polície vyplýva, že vodič poškodeného vozidla zastal ešte pred železničným priecestím a naň vošiel až potom ako sa presvedčil, že nie je spustená výstraha a nevidel prichádzať žiadne koľajové vozidlo. Železničná polícia ustálila, že vodič vozidla za nehodu nenesie žiadnu vinu respektíve spoluzavinenie. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom priestupkového spisu ČSK:ŽP-448/2005-OTSK/ČT oddelenie trestno-právneho konania, odboru ŽP Čierna na Tisou.

Podľa ust. (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Žalobca uplatnil žalobou nárok na náhradu škody a ako zodpovednostné subjekty označil žalovaných. Škoda vznikla zrážkou posunovaným železničným dielom a nákladným motorovým vozidlom na železničnom priecestí. Podľa ustanovenia právnické osoby vykonávajúce dopravu (prevádzateľ) zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Pojem prevádzateľ zákon bližšie nešpecifikuje, účelom úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je prenesenie rizika vyplývajúceho z tohto špecifického zdroja zvýšeného nebezpečia, na subjekty vykonávajúce dopravu. Majú to byť teda subjekty, ktorých hlavným predmetom činnosti je doprava v širšom zmysle, teda nielen právna a faktická dispozícia z dopravným prostriedkom, ale aj jej riadenie a zabezpečovanie. V prípade žalovaného v 1. rade aj predmet činnosti určuje prevádzkovanie dopravy na dráhe, v prípade žalovaného v 2. rade aj predmet činnosti určuje zabezpečenie prepravných a dopravných služieb aj prevádzkovaním železničných dráh. V predmetnom prípade je žalovaný v 1. rade subjektom, ktorý vykonával samotný posun vozňov zúčastnených na strete v mieste vzniku škody a žalovaný v 2. rade správcom a užívateľom tohto miesta, najmä dráhy a zodpovedným za jeho bezpečnosť obsluhou zvukového a svetelného priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ktoré v čase stretu nebolo v činnosti.

Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je kvalifikovaná udalosť , ku škode musí prísť v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky. Opäť zákon nedefinuje čo sa myslí osobitnou povahou prevádzky, ale je nepochybné, že z hľadiska určenia nákladnej dopravy je stret posunujúceho železničného vozňa po koľajách s automobilom na železničnom priecestí takouto udalosťou

je. Len v dôsledku tohto stretu došlo k poškodeniu návesu nákladného vozidla, preto je splnená aj ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti - príčinná súvislosť vzniku škody s osobitnou povahou prevádzky. Nakoniec, tieto dve podmienky vzniku zodpovednosti - vznik škody minimálne na návese a príčinnú súvislosť s osobitnou povahou prevádzky nikto nenamietal a preukázaná je výpoveďami zúčastnených pracovníkov žalovaných a doloženou dokumentáciou. Tento typ zodpovednosti je objektívny a prevádzateľ sa jej nemôže zbaviť ( veta prvá ). V prípade stretu dvoch prevádzok zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na škode ( ). Ide o posúdenie skutkových okolností konkrétneho stretu a akú spoluúčasť v ňom hrali jednotlivý prevádzatelia, nie v zmysle zavinenia. Skutkové okolnosti predmetnej nehody ustálilo vyšetrovanie Železničnej polície, kde vyšetrovateľ konštatoval, že prevádzateľ motorového vozidla nemá žiadnu spoluúčasť na vzniknutej škode, nakoľko pred priecestím zastal, rozhliadol sa a pri nečinnom PZZ vošiel do priecestia (výpoveď vodiča a príslušníka SBS na bráne do areálu stanice). Z uvedeného vyplýva, že výlučný podiel na vzniku škody je na strane prevádzateľov železničnej dopravy. V prípade spoluzodpovednosti ( ) zodpovedajú škodcovia spoločne a nerozdielne a následne sa môžu vysporiadať podľa účasti na spôsobení škody ( ).

Nárok v časti výšky škody a náhrady trov bude predmetom konečného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.