Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_9Co-204-2012.pdf
PDF · 68.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/204/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Michalská 18, IČO: 36 854 140 proti odporcom v rade 1/ P. Q., nar. X. XX. XXXX, bytom F. XX, v rade 2/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporca v rade 1/, v konaní o zaplatenie 13 029,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 6C/2/2011-108 zo dňa 17. októbra 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, ako aj vo výroku o náhrade trov konania (II., III.) p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý .
Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Dolnom Kubíne zaviazal odporcu v rade 1/ zaplatiť navrhovateľke sumu 78,07 eur s 9 % úrokom z omeškania od 12. 11. 2010, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci prihliadol na námietku premlčania vznesenú odporkyňou v rade 2/, keď konštatoval, že splatnosť úveru nastala dňom 14. 5. 2007, pričom trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 15. 5. 2010 a návrh zo strany navrhovateľky bol podaný na súde 18. 11. 2010. Aj keď k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi došlo pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 1. 4. 2004, vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné podľa názoru prvostupňového súdu posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto i v prípade posudzovania dĺžky premlčacej lehoty vychádzal z priaznivejšej úpravy v prospech spotrebiteľa obsiahnutej v Občianskom zákonníku s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a nepriznal odporcom náhradu trov konania, i keď boli v prevažnej časti úspešní, lebo si žiadne trovy neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavajúcej časti, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď vychádzal z ust. §
101 Občianskeho zákonníka. Návrh bol podaný v zákonnej štvorročnej premlčacej lehote v súlade s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a aj súd pri rozhodovaní mal vychádzať z ustanovení platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľky v priebehu odvolacieho konania neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa.
Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, pozícia kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní vo veci na túto skutočnosť prihliadol, i pokiaľ išlo o posúdenie plynutia premlčacej lehoty medzi účastníkmi.
Správne postupoval potom prvostupňový súd i pri rozhodovaní o trovách konania, keď s prihliadnutím na pomer úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní nepriznal odporcom náhradu trov konania, lebo títo si žiadne trovy neuplatnili.
V ostatných častiach, pokiaľ bolo návrhu navrhovateľky vyhovené (I.) a vrátený súdny poplatok (IV.), odvolaním nenapadnutých, zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcom náhradu trov odvolacieho konania, i keď mali v odvolacom konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.