Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vo veci odňatia starobného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX, ktorým bol žalobcovi odňatý starobný dôchodok od XX. XXXX XXXX podľa a v znení neskorších predpisov, ktorý mu bol priznaný podľa a Z. z v znení Týmto rozhodnutím bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX. Krajský súd v rozsudku v bode 57 výslovne uviedol, že rozhodnutia zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, keďže boli vydané správnym orgánom, ktorý na ich vydanie nemal právomoc, a nie z dôvodov uvedených v žalobe. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXXXXXX XXXX generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa zamietol odvolanie účastníka konania v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, ktorým bola účastníkovi konania znížená suma starobného dôchodku od XX. XXXX XXXX podľa a , , , a v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „") v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 uviedol, že podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku účastníka konania na starobný dôchodok (4. marca 2001) bola na rozhodovanie o tomto nároku daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (. písm. b) ). Z uvedených dôvodov rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14. júla 2008 a tiež preskúmavané rozhodnutia o znížení starobného dôchodku účastníka konania zo dňa 14. augusta 2018 a zo dňa 5. novembra 2018 nie sú v súlade s uvedenými právnymi predpismi, čo spôsobilo ich nezákonnosť, a preto ich súd zrušil. Krajský súd v ďalšom konaní zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie postúpiť vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťou účastníka konania o priznanie starobného dôchodku príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Účastník konania

žiadosťou z 1. júla 2008 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 1. júla 2008. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 14. júla 2008 v spojení s rozhodnutím č. 430 304 7270 zo dňa 11. septembra 2008 bol účastníkovi konania priznaný starobný dôchodok podľa a v znení od 1. júla 2008 v sume 4 197 Sk mesačne. V konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 26. novembra 2013 preukázané, že účastníkovi konania bol od 1. augusta 2001 priznaný výsluhový príspevok podľa a a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky potvrdilo, že na určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Preto je dôchodkový vek 55 rokov, ktorý účastník konania dosiahol dňa 4. marca 2001 a nárok na starobný dôchodok vznikol podľa č. , t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 bol starobný dôchodok účastníka konania odňatý od 10. júla 2020 podľa a

2. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX, vo veci odňatia starobného dôchodku, bolo zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa, ústredie odňala účastníkovi konania starobný dôchodok, pretože podľa . písm. b) nemala právomoc rozhodovať o žiadosti účastníka konania o priznanie starobného dôchodku. V rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 listom zo dňa 16. marca 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie postúpila žiadosť účastníka konania o priznanie starobného dôchodku Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Odboru sociálneho zabezpečenia, Pribinova 2, 812 72 Bratislava.

3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 29.10.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 26.10.2020 prevzal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX o odňatí starobného dôchodku od 10.07.2020. Neformálnu žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku žalobca spísal dňa 06.09.2013 podľa ustanovenia a žiadal ho priznať odo dňa 01.07.2008. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením neobsahuje všetky predpísané náležitosti. V dôsledku dnešnej vzájomnej konkurencie dvoch dôchodkových inštitúcií MV SR a Sociálnej poisťovne a disharmónii v poskytovaní (priznávaní) starobného dôchodku, žalobca nakoniec zostal bez starobného dôchodku. V prvom rade sa opiera o , ods. 1 SR, v ktorom sa hovorí, že občania majú právo na primerané zabezpečenie v starobe. Takýmto zabezpečením môže byť len také zabezpečenie, ktoré zohľadňuje celú dobu poistenia bez ohľadu na to, v akom systéme bolo dosiahnuté a celú dobu, po ktorú boli odvádzané dávky na dôchodkové zabezpečenie. Rozhodnutie vo veci odňatia starobného dôchodku je predčasné a nesprávne.

4. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.07.2021 tak, že námietky uvádzané žalobcom vo veci odňatia starobného dôchodku žalovaná považuje za nedôvodné. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. 460 304 7270 0 zo dňa 5. júna 2020 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019, kde súd uviedol, že podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku žalovaného na starobný dôchodok (4. marca 2001) bola na rozhodovanie o tomto nároku daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (. písm. b) o sociálnom zabezpečení). Z uvedených dôvodov rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14. júla 2008 a tiež preskúmavané rozhodnutia o znížení starobného dôchodku žalobcu zo dňa 14. augusta 2018 a zo dňa 5. novembra 2018 nie sú v súlade s uvedenými právnymi predpismi, čo spôsobilo ich nezákonnosť, a preto ich súd zrušil. Krajský súd v ďalšom konaní zaviazal žalovanú, ústredie postúpiť vec na rozhodnutie,

spolu so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 bol starobný dôchodok žalobcu odňatý od 10. júla 2020 podľa a a listom zo dňa 16. marca 2020 žalovaná, ústredie postúpila žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Odboru sociálneho zabezpečenia, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX. Nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 a v súlade s . písm. b) Podľa , prvá veta právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby krajský súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca v replike zo dňa 06.04.2021 uviedol, že v dôsledku deravých a nejednoznačných dôchodkových zákonov SR, došlo k dnešnej konkurencie dvoch dôchodkových inštitúcií MV SR a Sociálnej poisťovne. Žalobca zostal bez starobného dôchodku. Žalobca a jeho zamestnávatelia pod dobu 15 odpracovaných rokov v civile na konto Sociálnej poisťovne poukazovali povinné odvody. Opiera sa o , ods. 1 SR, v ktorom sa hovorí, že občania majú právo na primerané zabezpečenie v starobe. Takýmto zabezpečením môže byť len také zabezpečenie, ktoré zohľadňuje celú dobu poistenia bez ohľadu na to, v akom systéme bolo dosiahnuté a celú dobu, po ktorú boli odvádzané dávky na dôchodkové zabezpečenie.

6. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol postupom podľa a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:

7. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

10. Podľa v znení účinnom k 01.01.2004, sú nároky na dávky vzniknuté pred 01.01.2004 upravené v znení: „V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“

11. Podľa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok

nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

12. Podľa sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

13. Podľa sa dávka odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

14. Podľa o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003), nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023.

15. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, výsluhový príspevok (ďalej len „“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v až d/ a alebo uplynutím dočasnej štátnej služby podľa .

16. Podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa priznaný podľa ods. 1 písm. d/ zvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky.

17. Do 30.06.2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v Piatej časti o sociálnom zabezpečení (, ).

18. Podľa , pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

19. Podľa , vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

20. Podľa pís. b/ cit. ust., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

21. Podľa , o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

22. Podľa , o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

23. Podľa o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

24. Podľa , o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v . Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

25. Podľa o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.

26. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Z z.“).

27. Podľa , výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa a Z.z v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

28. Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

29. V posudzovanom prípade má správny súd z obsahu administratívneho a dávkového spisu žalobcu zistené, že Sociálna poisťovňa ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím zo dňa 14.07.2008, podľa ust. a o sociálnom poistení (ďalej „“), neoprávnene, na žiadosť žalobcu spísanú dňa 01.07.2008, rozhodla o priznaní jeho starobného dôchodku od 01.07.2008, keďže nebola k takémuto rozhodnutiu v zmysle ust. , kompetentná. Nakoľko správny orgán nemal právomoc rozhodnúť o starobnom dôchodku žalobcu, neprislúcha mu ani právomoc rozhodnúť o jeho znížení, preto bol v preskúmavanom konaní správne starobný dôchodok žalobcovi v súlade s ust. a o sociálnom poistení odňatý.

30. Z dávkového spisu žalovaného vyplýva, že žalobca požiadal prvostupňový orgán o znovu posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok a jeho prepočítanie z hľadiska ust. , tzn. o zohľadnenie výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru v rozsahu 32 rokov, zaradenej v I. kategórii funkcií, zhodnotenej na výsluhový , ktorý poberá od 01.08.2001.

31. Zo zistení správneho súdu vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX G. dňa XX.XX.XXXX, pri zohľadnení výkonu jeho štátnej služby príslušníka policajného zboru vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Sporným bolo, ktorý orgán je kompetentný o tomto nároku rozhodnúť.

32. Pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok sa na zistený skutkový stav sa má aplikovať písm. a/ ust. , t.j. jeho piata časť, v spojení s ust. a o sociálnom zabezpečení. Od právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok je možné sa odchýliť len v prípade, že tak ustanovuje zákon (napr. ust. , ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je poistenec nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok určí sa jeho suma podľa ). Na žalobcu sa však túto právnu úpravu nemožno aplikovať, keďže nebol nepretržite zamestnaný od 04.03.2001 do 31.12.2003. Na určenie sumy jeho starobného dôchodku sa vzťahujú právne predpisy účinné do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. Do dňa 31.12.2003 platil o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa v spojení s ust. posudzujú a priznávajú zachované nároky zo zvýhodnenej I./II. pracovnej kategórie, a I. kategórie funkcií, čo je prípad žalobcu.

33. Podľa ust. , o dávkach dôchodkového zabezpečenia (tzn. aj starobného dôchodku) rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, orgán príslušného ministerstva, t.j. odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.

34. Všeobecným predpisom o sociálnom zabezpečení pred 01.01.2004 bol o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a po 31.12.2003 je to o sociálnom poistení, znení neskorších predpisov.

35. Podľa ust. v spojení s ust, . o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok poskytuje z dôchodkového zabezpečenia.

36. Podľa , nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

37. Podľa , nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

38. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy bolo pred 01.07.2002 upravené v samostatnej, piatej časti o sociálnom zabezpečení, a to v § až 145.

39. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, sa policajtom na účely tohto zákona rozumie príslušník policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník železničnej polície.

40. Žalobca za dobu služobného pomeru v policajnom zbore v rozsahu 30 rokov, l mesiac a 1 deň (doba výkonu základnej vojenskej služby 2 roky, 3 mesiace a 1 deň), ktorý bol dňa 31.07.2001 ukončený uvoľnením podľa na jeho žiadosť, má od 01.08.2001 podľa priznaný a vyplácaný výsluhový , považovaný za výsluhový dôchodok od 01.07.2002, podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, č. SRLZ-35.279-11/SZ-2008 zo dňa 04.03.2008 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č: SPC-35.279-1/6-2001 zo dňa 06.08.2001.

41. Pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená základná vojenská služba od 31.07.1964 do 30.09.1966 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 09.07.1971 do 31.07.2001, tiež v I. kategórii funkcií. Celkovo mu podľa dokladov Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva bola zhodnotená doba služby 32 rokov.

42. bolo do o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vložené ustanovenie , podľa ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

43. Podľa , v znení účinnom do 30. júna 2002, na dôchodkovom zabezpečení boli policajti zúčastnení bez obmedzenia.

44. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ustanovení a nasl. , nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX dovŕšil XX G., k tomuto dňu splnil aj podmienky podľa a dňa XX.XX.XXXX mu vznikol nárok na starobný dôchodok s uplatnením zníženého dôchodkového veku, v dôsledku zaradenia výkonu štátnej služby policajta do I. kategórie funkcií.

45. Žalobca dňom XX.XX.XXXX, ktorým dovŕšil vek XX G., teda pred 01. júlom 2002, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti (). Na priznanie tejto dávky dôchodkového zabezpečenia je však podľa ust, v spojení s

ust. v znení neskorších predpisov, daná právomoc orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

46. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa ust. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. Žalobca po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej, k 31. decembru 2003, nepretržite zamestnaný, vzhľadom k čomu sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie o sociálnom poistení.

47. Nárok na starobný dôchodok podľa ust. vo výške podľa ust. žalobcovi nesporne vznikol už ku dňu 04.03.2001 a podľa ust. v spojení s ust. o sociálnom poistení, mu zostal zachovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že Sociálna poisťovňa-ústredie, ako orgán konajúci v prvom stupni, nesprávnym postupom, rozhodnutím zo dňa 14.07.2008, priznala podľa ust. a žalobcovi od 01.07.2008 starobný dôchodok, napriek nedostatku právomoci na takéto rozhodnutie.

48. Podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok (dňa 04.03.2001), bola na rozhodovanie o tomto nároku daná právomoc príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (, ). Z uvedených dôvodov rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14.07.2008 a tiež preskúmavané rozhodnutia o znížení starobného dôchodku žalobcu zo dňa 14.08.2018 a 05.11.2018 neboli v súlade s uvedenými právnymi predpismi, čo spôsobilo ich nezákonnosť a boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. - 45 zo dňa 28. augusta 2019 zrušené.

49. Nakoľko právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa v spojení s ust. a má príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, žalovaný v súlade s ust. , viazaný právnym názorom správneho súdu postúpiť vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na starobný dôchodok, tomuto orgánu Ministerstva vnútra SR.

50. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj postupu orgánov verejnej správy, zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, keďže neboli tvrdené a ani správny súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by ich bolo možné spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).