Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-1400-2006.pdf
PDF · 100.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1400/2006
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: C. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 655,25 Eur (19.740,- Sk) s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
II. Súd exekúciu pod. sp. zn. 8Er/1400/2006 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod EX 4795/2006 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a k o n a n i e z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 37,16 Eur.
IV. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 37,16 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 9.11.2006 poverenie č. 5401 015670 v konaní vedenom pod č. 8Er/1400/2006 pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 4795/2006). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Trnavská cesta 70, Bratislava, vydaný rozhodcom Mgr. Gabrielom Havrillom v Bratislave dňa 27.7.2006 pod sp. zn. SR 2971/06.
Dňa 22.11.2010 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Záhradnícka č. 60, Bratislava. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár dňa 19.4.2012 doručil na tunajší súd vyjadrenie, v ktorom uviedol, že so zmenou súdneho exekútora súhlasí, a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 110,16 Eur.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4072581 zo dňa zo dňa 25.1.2006 uzavretú medzi oprávneným a povinným vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru /ďalej len „všeobecné podmienky“/ a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 25.1.2006 zmluvu o úvere. Veriteľ (oprávnený) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinný) úver v sume 12.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 21.600,- Sk v počte 10 mesačných splátok po 2.160,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie,
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd má z predložených dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv. Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania poskytovanie úverov. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v celkovej výške 12.000,- Sk a dlžník sa zaviazal celkovo zaplatiť čiastku 21.600,- Sk. Súd preto dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Súd zo všeobecných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 O.z. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodova- cej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ(oprávnený), kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (povinnému). Ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, pretože alternatíva riešenia sporov pred rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená v adhéznej zmluve v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup ja aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku považovať tú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho aj z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 110,16 Eur spolu s DPH.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,- Sk).
Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 19,92 Eur (3 hodiny) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Súd bol toho názoru, že exekútor účelne vynaložil 60 minút, t.j. 1 začatá hodina, a to konkrétne za:
- príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí - 60 min Vo zvyšnej časti požadovaných trov exekúcie nepovažoval súd tieto náklady za účelne vynaložené trovy exekúcie, preto ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu, a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas vypracovania žiadosti o udelenie poverenia a za čas vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie, pretože získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj vypracovanie žiadosti a doručenie upovedomenia odmeňované paušálnou sumou v sebe zahřňa aj jeho vypracovanie. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za čas vynaložený na žiadosť o súčinnosť na Dopravný inspektorát, pretože ide o úkon odmeňovaný pašálnou sumou 3,32 Eur (zisťovanie majetku povinného), a teda ho nemožno odmeňovať duplicitne. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas vynaložený na spracovanie vzniknutých trov exekúcie, pretože exekútor je v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Súd na základe toho priznal exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 6,64 Eur za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti, čo činí 7,97 Eur vrátane DPH.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou. Tu si súdny exekútor uplatnil celkovú sumu 9,96 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, zisťovanie majetku povinného - DI 1x). Paušálna odmena bola stanovená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu za úkony odmeňované paušálnou sumou vo výške 9,96 Eur, čo predstavuje sumu 11,95 Eur vrátane DPH.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyčíslil súdny exekútor sumou 11,71 Eur titulom poštovných nákladov a spotrebného materiálu a sumu 57,07 Eur titulom cestovných náhrad. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 11CoE/86/2011-32 zo dňa 21.06.2011 je tunajší súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi neprináleží náhrada hotových výdavkov titulom cestovných náhrad v celkovej sume 57,07 Eur. Z vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva podľa ust. § 22 ods. 2, že cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie technického preukazu cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla, ktoré však v danom prípade pôvodným exekútorom predložené neboli. Tunajší súd má preto za to, že neboli splnené podmienky na priznanie cestovných náhrad. Súd priznal exekútorovi sumu 11,71 Eur titulom poštovných nákladov a použitého spotrebného materiálu.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
Exekútor si uplatnil sumu 5,53 Eur ako náhradu za stratu času pri súpise (miestnom zistení) mimo exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť (Šaľa - Marcelová). Náhrada bola uplatnená v súlade s vyhláškou, preto mu ju súd priznal v celom rozsahu.
Celkovo predstavujú trovy exekúcie spolu sumu vo výške 37,16 Eur a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilým exekučným titulom z hľadiska materiálneho aj formálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov, vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až IV. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci