Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/146/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová v právnej veci navrhovateľa: P., M..N.., N. N. S. J. XX, G., F.: XX XXX XXX, zast. advokátkou JUDr. Zuzana Majcherová, Mlynské Nivy č. 54, Bratislava, proti odporcovi: W. J. G. (K. P. J. N. K. G.), F.: XX XXX XXX, K. W.. Č.. X, G., o zaplatenie istiny 32.235,44 eur (971.125,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. apríla 2010, č. k. -100, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.190,83 eur do troch dní.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 117,50 eur, k rukám JUDr. Zuzany Majcherovej, advokátky v Bratislave, do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.667,48 eur a trovy konania v sume 2.952,76 eur na účet advokátky JUDr. Zuzany Majcherovej, do troch dní a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , nar. vl. č. , , a vecne tým, že predmetom sporu po späťvzatí návrhu navrhovateľom v časti uplatnenej istiny (971.125,- Sk = 32.235,44 eur) z dôvodu jej zaplatenia odporcom po podaní návrhu na súd, predmetom sporu ostalo príslušenstvo k žalovanej istine, vyčíslené navrhovateľom vo výške 5.858,31 eur a nakoľko dospel k záveru, že medzi účastníkmi nejde o obchodno-právny vzťah podľa , keďže odporca nie je podnikateľským subjektom a jeho hlavná činnosť nie je zameraná na dosiahnutie zisku, navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,5 % ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (2 x 4, 25 %), t. j. podľa . V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko z faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 27.03.2008 pri fakturovanej sume 594.441,- Sk (19.731,83 eur) bol vyčíslený úrok v sume 68.431,77,- Sk a odporca sumu 1.000,- Sk uhradil dňa 28.11.2008, t. j. jeho omeškanie predstavuje 245 dní, za ktoré 8,5% úrok z omeškania predstavuje sumu 57,05,- Sk, sumu 994,16,- Sk odporca zaplatil dňa 13.03.2009, teda po 350 dňoch omeškania a preto 8,5% úrok z omeškania predstavuje sumu 81,03,- Sk, sumu 592.446,77,- Sk zaplatil odporca dňa 05.08.2009, teda po 495 dňoch omeškania s plnením peňažného dlhu a 8,5 % úrok z omeškania tak predstavuje sumu 68.293,69,- Sk, z faktúry číslo XXXXXXX, splatnej dňa 12.04.2008 pri fakturovanej sume 118.888, - Sk (3. 946, 36 eur) zaplatil odporca dňa 28.11.2008 sumu 1000,- Sk, v omeškaní bol 229 dní a 8,5 % úrok z omeškania tak predstavuje sumu 53,32,-Sk, dňa 13.03.2009 zaplatil odporca sumu 994,16 Sk, t. j. po 334 dňoch omeškania a 8,5 % úrok z omeškania predstavuje sumu 77,33,- Sk, dňa 18.09.2009 po 523 dňoch omeškania zaplatil odporca sumu 116.888,88,- Sk a preto 8,5 % úrok z omeškania predstavuje sumu 14.236,42,- Sk, faktúru č.XXXXXXX, ktorej splatnosť bola dňa 15.04.2008 zaplatil

odporca fakturovanú sumu 43.434,50,- Sk (1.441,76 eur) po 187 dňoch omeškania dňa 20.10.2008, z ktorej úrok z omeškania vo výške 8,5 % predstavuje sumu 1.891,48,- Sk, faktúru č. XXXXXXX, ktorej splatnosť bola dňa 16.04.2008 uhradil odporca z fakturovanej sumy 214.361,50,- Sk (7.115,50 eur), dňa 28.11.2008 sumu 1.000,- Sk, t. j. po 225 dňoch omeškania a preto 8,5 % úrok z omeškania predstavuje sumu 52,39,- Sk, dňa 13.03.2009 uhradil odporca, teda po 330 dňoch omeškania sumu 994,16,- Sk, z ktorej 8,5% úrok z omeškania predstavuje sumu 76,40,- Sk a dňa 18.09.2009 zaplatil odporca po 519 dňoch omeškania sumu 212.367,21,- Sk, z ktorej 8,5% úrok z omeškania činí sumu 25.667,34,- Sk. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko odporca žalovanú istinu zaplatil po dôvodne podanom návrhu na súd a jeho neúspech vo výške úrokov z omeškania posúdil súd prvého stupňa ako nepatrný s tým, že navrhovateľovi priznal trovy, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh (v rozdiele medzi vrátenými súdnymi poplatkami pri zastavenom konaní) a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení podľa vyhl. č.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 2.190,83 eur ako i trovy odvolacieho konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia záväzkového vzťahu účastníkov konania ako občiansko- právneho vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že na základe postúpenia pohľadávky od obchodnej spoločnosti N. - N., M.. N.. (pôvodného navrhovateľa v konaní), pôvodný navrhovateľ dodával odporcovi tovar - lieky a zdravotné pomôcky, ktorý odporca využíval výlučne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. nie za účelom ďalšieho predaja a dosahovania zisku, čo je činnosť, ktorú je možné podriadiť pod ust. , t. j. uspokojovanie verejných potrieb a preto bolo v konaní potrebné skúmať povahu navrhovateľa a odporcu ako účastníkov záväzkového vzťahu, jeho povahu, resp. zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a účel, ktorý predmet zmluvy sledoval. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že medzi pôvodným navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako štátnou príspevkovou organizáciou boli uzatvárané kúpne zmluvy, ktorých účelom bolo naplňovanie základného účelu, za ktorým bol odporca S. L. N. V. zriadený, t. j. za účelom verejného zabezpečovania zdravotnej starostlivosti a preto právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa všetky predpoklady na to, aby bol posúdený ako obligatórny obchodnoprávny vzťah podľa .

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti, nakoľko odporca je štátnou príspevkovou organizáciou založenou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poukázal na ustanovenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že zdravotnou starostlivosťou sa rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Uviedol, že nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi elementárne činnosti odporcu, ktorými nesleduje žiadne podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, realizovanej vo verejnom záujme s tým, že vzťah medzi účastníkmi konania vznikol a existuje výlučne v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto je tento vzťah občianskoprávnym vzťahom, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať aj úroky z omeškania.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti nie je vecne správny a odvolaniu navrhovateľa je potrebné priznať úspech.

Súd prvého stupňa vykonal v preskúmavanej veci náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr za dodávku liekov a zdravotníckeho materiálu, avšak z nepochybných skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery o tom, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávnym vzťahom, a preto aj úroky z omeškania je potrebné posudzovať podľa .

V prejednávanej veci je zo spisu zrejmé, že navrhovateľ na základe objednávky odporcu dodával odporcovi lieky a zdravotnícke pomôcky, pričom je nesporné, že odporca sa s úhradou ceny za ich dodávku dostal do omeškania. Odporca nenamietal počet dní omeškania, ani jeho výpočet, avšak namietol výšku sadzby úroku z omeškania práve z dôvodu, že podľa neho sa má vec posudzovať podľa , a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť úrok z omeškania len vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej NBS, platnej v prvý deň omeškania. V konaní teda bolo sporným posúdenie charakteru záväzkového vzťahu, keď navrhovateľ na rozdiel od odporcu tvrdil, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania podľa .

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou, územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca je štátna príspevková organizácia, ktorá plní úlohy v súvislosti so starostlivosťou o zdravie ľudí, ako aj ďalšie úlohy určené S. L., zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (, bod 1, , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Zdravotná starostlivosť, okrem iného, zahŕňa aj poskytovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, pričom sa vykonáva vo forme ambulantnej, ústavnej a lekárenskej starostlivosti (, o zdravotnej starostlivosti). Lekárenskú starostlivosť upravuje osobitný o liekoch, pričom táto zahŕňa zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov a poskytuje sa aj v nemocničných lekárňach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť a sú určené na prípravu a výdaj liekov oddeleniam tohto zdravotníckeho zariadenia na základe objednávky (, , cit. zákona). Lekárenskú starostlivosť v nemocničnej lekárni poskytuje zdravotnícke zariadenie na základe povolenia S. L. N. ( cit. zákona).

Z uvedeného je zrejmé, že odporca realizoval nákupom liekov "lekárenskú" starostlivosť, ktorá je formou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa nepovažujú za živnosť podľa o živnostenskom podnikaní. Odporca teda nákupom liekov nevykonával žiadne zo živnostenských oprávnení v rámci svojej zapísanej podnikateľskej činnosti, ktorú môže vykonávať popri svojej hlavnej činnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou súvisiacich.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nevznikol obchodno- záväzkový vzťah ako medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti podľa .

Podľa , obchodno-právnym vzťahom však môže byť aj záväzkový vzťah medzi štátom, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, pričom na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva uspokojovanie verejných potrieb.

So zreteľom na uvedené bolo potrebné v danej veci posúdiť, či vzťah medzi navrhovateľom (podnikateľom) a odporcom (štátnou organizáciou) by bolo možné subsumovať pod ust. , čo predpokladá vyriešenie zásadnej otázky, či sa uzavretá kúpna zmluva týka uspokojovania verejných potrieb.

bližšie nedefinuje, čo je potrebné považovať za verejnú potrebu, a jej vymedzenie je tak ponechané na úvahu súdu podľa okolností konkrétneho prípadu. "Verejnou potrebou" treba rozumieť

nielen potrebu týkajúcu sa všetkých obyvateľov, ale i potrebu, na ktorej je záujem z hľadiska určitej územnej oblasti alebo obce, potreby v určitých vecných oblastiach a úsekoch, na ktorých je všeobecne uznávaný záujem; pôjde o záujmy v oblasti hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, kultúrnej, či sociálnej oblasti, pokiaľ sú zabezpečované štátom a to jednotne, pre všetky subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať.

Na základe takto vymedzeného chápania verejnej potreby zastáva odvolací súd právny názor, že zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je potrebné považovať za uspokojovanie verejnej potreby. V tomto smere pri svojej úvahe vychádzal aj z článku 40 , ktorý garantuje v rámci práva na ochranu zdravia každému občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky, čomu korešponduje záväzok štátu vytvoriť podmienky umožňujúce realizáciu tohto práva. Za účelom splnenia povinnosti implikovanej v článku 40 SR štát zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti prostredníctvom jej poskytovateľov ( o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), a to zabezpečením vytvorenia verejnej minimálnej siete poskytovateľov, ktorá predstavuje usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť ( o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve). Chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby svedčí aj definícia v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v znení novely č.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na novelu Z. z, o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinnú od 21.12.2008, ktorou sa v ust. definovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ako služba vo všeobecnom hospodárskom záujme, čo nasvedčuje chápaniu zdravotnej starostlivosti ako verejnej potreby.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa, v ktorom uvádza, že nákup a zásobovanie liekmi patrí medzi činnosti, ktorými nesleduje podnikateľské záujmy zamerané na dosahovanie zisku, ale zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti realizovanej vo verejnom záujme.

So zreteľom na uvedené úvahy odvolací súd uzavrel, že v danej veci bolo obsahom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorých zabezpečením odporca, ako verejne dostupný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, realizoval lekárenskú starostlivosť, ktorá je formou zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej štátom ako verejnej potreby v rámci ústavne garantovaného práva na ochranu zdravia.

Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade ide o obchodnozáväzkovo-právny vzťah podľa ust. , ktoré sa vzťahuje aj na vzťahy medzi podnikateľmi a štátom, pričom za štát sa v zmysle druhej vety ust. považujú všetky štátne organizácie pri uzavieraní zmlúv, ktorých obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Odporca v dobe vzniku záväzku bol nemocnicou štátnou, príspevkovou organizáciou a odoberal tovar (dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok) za účelom riadneho naplňovania svojho poslania - poskytovania zdravotnej starostlivosti, nie pri svojej podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. V tomto záväzkovom vzťahu teda nevystupoval v postavení podnikateľa, ale v postavení štátnej organizácie. Svojou povahou, vzájomným vzťahom účastníkov uzavretej zmluvy, ako aj účelom išlo o relatívny obchod a ako zmluvná strane nesie preto aj zodpovednosť za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu, čo v danom prípade znamená zodpovednosť za omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe uvedeného odvolací súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v celom rozsahu (14,25 % ročne podľa v období za omeškanie s plnením dlhu do 31.12.2008 a v období od 01.01.2009 do 30.6.2009 a od 01.07.2009 do zaplatenia) tak, ako si ich vyčíslil navrhovateľ podaním zo dňa 12.02.2010 (č. l. 88 spisu), pričom vyčíslením úroku z omeškania sa odvolací súd

nezaoberal, nakoľko odporca výšku vyčísleného úroku z omeškania nenamietol a túto, ak by sa vec posudzovala podľa považoval za správnu.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a preto odvolací súd v súlade s ust. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že priznal navrhovateľovi v odvolaní vyčíslený úrok z omeškania, teda sumu 2.190,83 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a , v spojení s a úspešnému navrhovateľovi priznal odmenu za jeden úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa á 91,29 eur (z hodnoty sporu v odvolacom konaní 2.190,83 eur), paušálna náhrada vo výške 7,21 eur a 19 % DPH, spolu 117,50 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.