Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-267-2011.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/267/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľa: E. R., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpeného spoločnosťou: PROSMAN A PARTNERI, advokátska kancelária s.r.o., Dolné Bašty 2, Trnava, IČO: 36 865 281, proti odporcovi: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, U., zastúpenému splnomocnenkyňou: C. H., S. XXXX/XX A., o zaplatenie 842,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu čo do vyhovujúcej časti proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 30. júna 2011, č. k. 8C/212/2010-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e a v časti splatnosti napadnutý rozsudok m e n í tak, že odporcovi povoľuje zaplatiť navrhovateľovi 724,61 Eur s príslušenstvom v splátkach po 50,- Eur mesačne zročných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 724,61 Eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 469,13 Eur od 11.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 404,33 Eur od 11.6.2010 do 2.7.2010 s 9% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 365,48 Eur od 3.7.2010 do 4.8.2010, zo sumy 355,48 Eur od 5.8.2010 do 7.9.2010, zo sumy 345,48 Eur od 8.9.2010 do 8.10.2010, zo sumy 335,48 Eur od 9.10.2010 do 16.11.2010, zo sumy 325,48 Eur od 17.11.2010 do 7.12.2010, zo sumy 315,48 Eur od 8.12.2010 do 8.1.2011, zo sumy 305,48 Eur od 9.1.2011 do 3.2.2011, zo sumy 295,48 Eur od 4.2.2011 do 9.3.2011, zo sumy 285,48 Eur od 10.3.2011 do 15.4.2011, zo sumy 275,48 Eur od 16.4.2011 do 23.5.2011, zo sumy 265,48 od 24.5.2011 do 10.6.2011 a zo sumy 255,48 Eur od 11.6.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 275,11 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 470 ods. 1, § 454, § 555 veta prvá Občianskeho zákonníka, v časti príslušenstva s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ ako otec poručiteľa, ktorý zomrel X.X.XXXX z dôvodu existencie listiny o vydedení vo vzťahu k odporcovi ako synovi poručiteľa predpokladal, že sa stane dedičom po poručiteľovi a z toho dôvodu uhradil za poručiteľa jeho dlh voči spoločnosti T-Mobile, v celkovej sume 469,13 Eur( vyplývajúci z faktúry č. 2703296110 zo dňa 22.4.2007, splatnej 11.5.2007, v sume 316,11 Eur pozostávajúci z mesačných poplatkov v sume 498,- Sk, z poplatkov za hlasové služby 7.165,55 Sk, z
poplatkov za nehlasové služby v sume 327,80 Sk a z DPH v sume 1.520,40 Sk a z faktúry č. 2704172163 zo dňa 22.5.2007 splatnej k 11.6.2007, v sume 153,02 Eur pozostávajúcej z mesačných poplatkov v sume 45,80 Sk, z poplatkov za hlasové služby v sume 3.379,68 Sk, z poplatkov za nehlasové služby v sume 448,30 Sk, z DPH v sume 736,- Sk). Navrhovateľ z rovnakých dôvodov ako uhradil záväzky poručiteľa voči spoločnosti T-Mobile, zaplatil aj náklady spojené s pohrebom poručiteľa, pozostávajúce zo sumy 405,66 Eur, zaplatenej za to za zhotovenie betónovej krypty na spevnenie starého hrobu v sume 265,55 Eur, za kvety a vence na pohreb poručiteľa v sume 156,71 Eur, za chladiaci box v sume 5,97 Eur, za oblečenie poručiteľa do hrobu v sume 42,16 Eur a za vyhotovenie obrázkov v sume 11,62 Eur, čo predstavuje spolu 482,01 Eur, od ktorých navrhovateľ odpočítal príspevok štátu v sume 76,35 Eur (2.300,- Sk).
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že podľa osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Annou Markovou, notársky úrad so sídlom Trnava č.k. 20D/811/2007,Dnot 110/07 zo dňa 10.6.2010 po D. R. zomr. X.X.XXXX jediným dedičom po poručiteľovi je jeho syn - S. H. (odporca) , ktorý v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16C/7/2008 úspešne napadol listinu o jeho vydedení poručiteľom. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 10.6.2010. Čistá hodnota dedičstva, ktorú nadobudol odporca po poručiteľovi ako jediný dedič je 30.878,62 Eur. V prípade, že by listina poručiteľa o vydedení odporca bola platná, dedičmi po poručiteľovi boli jeho rodičia E. R. (navrhovateľ) a I. R..
Súd prvého stupňa potom konštatoval, že odporca v zmysle § 470 ods. 1 ako dedič poručiteľa, zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ktoré s ohľadom na vykonané dokazovanie predstavujú sumu 404,33 Eur, pričom hodnota nadobudnutého dedičstva odporcom predstavovala 35.480,08 Eur. Rovnako odporca ako dedič poručiteľa zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že poručiteľ mal v čase smrti dlh voči spoločnosti T- Mobile vo výške 469,13 Eur, ktorý dňom smrti prešiel na odporcu. Navrhovateľ v konaní preukázal, že namiesto odporcu, ktorý mal podľa práva plniť, sám dlh poručiteľa voči spoločnosti T-Mobile splnil. Podľa pokladničných príjemiek uhradil sumu 316,11 Eur a 153,02 Eur. Je zrejmé, že odporca sa v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, teda vo vzťahu k navrhovateľovi obohatil o sumu 469,13 Eur uhradenej navrhovateľom spoločnosti T-Mobile, keďže išlo o dlh poručiteľa, ktorý na neho prešiel smrťou ako na jeho dediča. Ďalej ustálil , že odporca zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa v sume 404,33 Eur. Odporca by mal navrhovateľovi zaplatiť sumu 873,46 Eur, v priebehu konania odporca preukázal poštovými poukážkami, že celkove v splátkach zaplatil navrhovateľovi sumu 148,85 Eur. Po zohľadnení čiastkových úhrad, rozdiel medzi uplatnenou sumou 873,46 Eur a sumou 148,85 predstavuje 724,61 Eur. Vyhlásenie odporcu v osvedčení o dedičstve o tom, že súhlasí so zaradením pohľadávok uplatnených v tomto konaní do pasív dedičstva, kde boli pohľadávky špecifikované, čo do dôvodu a výšky nebolo možné považovať v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka za uznanie dlhu odporcu voči navrhovateľovi. Osvedčenie o dedičstve obsahuje len písomný súhlas odporcu so zaradením predmetných pohľadávok určených čo do dôvodu a výšky do pasív dedičstva, ale neobsahuje záväzok odporcu tento dlh zaplatiť, čo je jednou z náležitostí riadneho uznania dlhu.
V časti príslušenstva, tzn. úrokov z omeškania súd prvého stupňa ustálil, že do omeškania sa odporca dostal až právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve, ktorá nastala 10.6.2010 a ktorým bolo potvrdené, že odporca ako jediný dedič nadobúda dedičstvo po poručiteľovi spätne ku dňu jeho smrti. Týmto sa odporca tie dozvedel , že ako jediný dedič po poručiteľovi zodpovedá za primerané náklady spojené s jeho pohrebom a tiež v akom rozsahu, v akej výške a vo vzťahu ku komu za ne zodpovedá. Rovnako sa odporca s právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve dozvedel, že zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré za odporcu uhradil navrhovateľ voči spoločnosti T-Mobile, pričom v osvedčení o dedičstve bola uvedená výška i dôvod dlhov a kto ich za odporcu spoločnosti T-Mobile uhradil. Z uvedených dôvodov sa do omeškania teda odporca dostal dňom 11.6.2010, ku ktorému dňu súd určil úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Navrhovateľ si však do 2.7.2010 zo žalovaných súm uplatnil úrok z omeškania len vo výške 8,5% a preto do tohto obdobia súd vyhovel návrhu a priznal úrok v takejto výške. Súčasne
súd potom prihliadol na to, že čiastočné platby odporcu identifikované ako platby pohrebných trov navrhovateľ odrátava z nákladov spojených s pohrebom. Súd tiež uplatnenú pohľadávku navrhovateľa čiastočne znížil a to o sumu 1,33 Eur (40,- Sk), nakoľko navrhovateľom uplatnenú náhradu za druhý pár ponožiek nepovažoval za primerané náklady spojené s pohrebom. Rovnako zamietol návrh i vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu, keď upravil dobu odkedy sa odporca dostal do omeškania a pri omeškaní taktiež zohľadnil čiastočné úhrady pohľadávky navrhovateľa odporcom.
V časti náhrady trov konania rozhodnutie odôvodnil s použitím § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len čiastočný úspech, avšak neúspech mal v pomerne nepatrnej časti, plnú náhradu trov konania v sume 275,11 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 50,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 224,61 Eur. Čo sa týka neúspechu navrhovateľa v konaní, tento pozostáva len z nepriznanej sumy 1,33 Eur a z nepriznanej časti príslušenstva. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 224,61 Eur a to za 3 úkony právnej služby (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky NS SR č. 655/24 Z.z.), 21,83 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 NS SR č. 655/2004 Z.z., 2 x 7,21 Eur za rok 2010, 1 x 7,41 Eur za rok 2011, ďalej priznal náhradu za cestovné výdavky v sume 23,73 Eur, za cestu na trase Trnava - Piešťany, na pojednávanie a späť, 87 km x spotreba 6,6 l/100 km x cena paliva (1,360 Eur) a za náhradu za stratu času v sume 24,70 Eur (§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) dňa 21.6.2011 2 polhodiny a 12,35 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak priznal v súlade s vyúčtovaním advokáta navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie odporca, v ktorom namietal, že v súvislosti s dedičským konaním vedeným pod sp. zn. 20D/81u/2007, 3Dnot/110/07-150, sa síce zaviazal uhradiť navrhovateľovi pohľadávky zahrnuté v pasívach dedičstva, tieto však predstavovali pohľadávku vyplývajúcu z faktúry za užívanie telefónu spoločnosti T-Mobile 316,11 Eur a pohľadávka vyplývajúca z ďalšej faktúry tejto spoločnosti vo výške 153,12 Eur, ako aj pohľadávku vyplývajúcu z dokladu o zaplatení nakúpeného šatstva (ošatenia) pre poručiteľa, ale znovu namieta, že celková čiastka na paragóne č. 526221 je v sume 1.250,- Sk, čiže 41,49 Eur a nie 482,01 Eur, ako je uvádzané v návrhu a v požiadavkách navrhovateľa, paragón javí známky nedôveryhodnosti. Z hodnoty za kvety vo výške 156,71 Eur žiada odpočítať hodnotu preukázanú pokladničnými blokmi z kvetinárstva v Trenčíne, nakoľko poručiteľ, teda jeho otec nepracoval v Trenčíne, nezomrel v Trenčíne a navrhovateľ kupoval pohrebné vence a kvety v Trnave. Tiež napadol rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania s poukazom na to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhol, aby súd vzal do úvahy, že navrhovateľ, ktorý spravoval a užíval majetok po nebohom, hlavne jeho družstevný byt, tento byt prenajímal od roku 2007 do roku 2010 za veľmi výhodných podmienok, ale napriek tomu zostal dlh voči bytovému družstvu za neuhradené služby a nájomné vo výške 2.854,35 Eur, ku ktorému si družstvo uplatnilo i poplatok z omeškania vo výške 1.995,77 Eur, takže spolu dlh na byte predstavoval 4.850,12 Eur. Túto sumu musel v plnej výške uhradiť, teda týmto ho navrhovateľ poškodil a aj napriek tejto skutočnosti, žiada od neho zaplatiť i úroky z omeškania a súdne trovy. Žiadal, aby súd spravodlivo zvážil, či predmetné konanie navrhovateľa je etické a či je spravodlivým, aby navrhovateľovi platil tieto jeho vykonštruované neúmerné nároky. Pokiaľ by bol vedel, že navrhovateľ, ( jeho starý otec ) mu spôsobil na bytovom družstve dlh, nebol by súhlasil ani s výškou uplatňovaného nároku na náhradu pohrebných trov. V dedičskom konaní však navrhovateľ úmyselne zatajil pravdu o pohľadávkach na bytovom družstve. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, pohľadávku vyplývajúcu za kvety a vence, znížil o sumu v pokladničnom doklade z kvetinárstva v Trenčíne , aby mu odvolací súd odpustil úroky z omeškania a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a aby súd zohľadnil sumy, ktoré už navrhovateľovi zaplatil . Na zvyšnú časť pohľadávky žiadal, aby mu boli povolené v splátky vo výške 30,- až 40,- Eur mesačne a to vzhľadom na jeho súčasné pomery.
Navrhovateľ odvolanie proti rozsudku nepodal. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že v danom prípade v odvolaniu uvádzané dôkazy nie je možné v zmysle § 205a O.s.p. vykonať. Pokiaľ odporca namieta pohľadávku týkajúcu sa nákladov na pohreb spočívajúcich v sume vyplatenej navrhovateľom za nákup pohrebných šiat pre poručiteľa (paragón č. 526221),zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.6.2001 vyplýva, že na tomto doklade bol opravovaný iba dátum jeho vystavenia, čo nemá vplyv na zaplatenú cenu navrhovateľom a navyše odporca súhlasí s tým, že môže ísť iba o opravu chyby v písaní a netrval na predložení jeho originálu.
Námietka odporcu voči výške platby za kvety a vence na pohreb poručiteľa rovnako bola vyriešená súdom prvého stupňa konštatovaním, v odôvodnení rozsudku, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko uhradená suma vo výške 156,71 Eur a počet vencov a kytíc, sa súdu javí ako primeraný výdavok na pohreb s prihliadnutím predovšetkým na vek poručiteľa, jeho postavenie a miestne zvyklosti súvisiace s pohrebom. Ďalšie návrhy odporcu na dokazovanie týkajúce sa nájmu družstevného bytu, ktorý nadobudol odporca z dedičstva, sú v rozpore s ust.§ 120 ods. 4 a § 205a O.s.p., v zmysle ktorých všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci konania predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odporca od tejto skutočnosti bol súdom prvého stupňa riadne poučený, preto tieto návrhy na doplnenie dokazovania je treba považovať za právne irelevantné. Na základe všetkých týchto dôvodov s poukazom na to, že navrhovateľ svoje nároky v súdnom konaní riadne preukázal a odporca nepredložil žiadne skutočné dôkazy, ktoré by spochybnili tvrdené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 58,68 Eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci vecne správny, dôvodnou je len žiadosť odporcu o možnosť plnenia v splátkach.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné, dôsledné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa nasledovné.
Nárok uplatnený navrhovateľom je nárok vyplývajúci z ust.§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, zákon upravuje i rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva.
S námietkami odporcu k výške priznanej istiny tvoriacej náklady spojené s pohrebom poručiteľa sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia podrobne a zrozumiteľne vysporiadal a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odporca svoje námietky v odvolaní opakovane uvádza, aj napriek tomu, že pred súdom prvého stupňa akceptoval doklad o kúpe oblečenia pre poručiteľa a preto nebolo dôvodným, aby na ozrejmenie jeho pravosti súd prvého stupňa vykonával ďalšie dokazovanie. Čo sa týka námietky za sumu uplatnenú z titulu kvetinových darov pre poručiteľa na jeho pohreb, aj podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľom uplatnená suma , je čo do výšky primeraným výdavkom.
Tiež nebolo dôvodným navrhovateľovi nepriznať úrok z omeškania, pretože odporca sa s plnením dostal do omeškania , tak ako to ustálil súd prvého stupňa a navrhovateľ si úroky z omeškania riadne uplatnil návrhom, ktorému súd dôvodne vyhovel len čiastočne v súlade so zákonom a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol správne, pričom zohľadnil úspech navrhovateľa v konaní .
Pokiaľ odporca žiada v odvolacom konaní, aby súd vzal do úvahy, že po ukončení dedičského konania zistil, že navrhovateľ, ktorý spravoval a užíval majetok po nebohom, hlavne jeho družstevný byt, z čoho mal majetkový prospech, na druhej strane mu zanechal voči bytovému družstvu dlh, odvolací súd toto považuje za obranu odporcu, ktorú mal vzniesť pred súdom prvého stupňa, prípadne podať protinávrh, s ktorým by bol súd povinný sa vysporiadať, resp. v prípade možného protinávrhu by bol povinný o tomto rozhodnúť.
V § 120 ods. 4 O.s.p. je upravená poučovacia povinnosť súdu, podľa ktorej súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
V § 205a O.s.p. je zakotvený systém neúplnej apelácie, ktorý sa týka preskúmania rozsudkov a uznesení, ktorými sa rozhodlo vo veci samej. Podľa tohto systému odvolací súd je súdom apelačným, nesmie však pritom zásadne prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na nové skutočnosti rozhodnutie možno preskúmať len v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p.
Odvolacím súdom neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa podmienok konania, ani vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ bol riadne poučený súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a dôkazy, na ktoré sa odvoláva mohol predložiť a označiť už v konaní pred súdom prvého stupňa, preto neboli u neho splnené ani podmienky na použitie ním zvoleného odvolacieho dôvodu.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tzn. v časti výšky priznanej istiny s príslušenstvom ( úrokov z omeškania ) a trov konania ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil a len v časti splatnosti istiny považoval odvolanie za čiastočne dôvodné a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určité peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že začiatok lehoty na plnenie (tzv. paričnej lehoty) začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne tri dni. Citované ustanovenie ale zmocňuje súd, aby určil lehotu dlhšiu, alebo aby určil, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom v rozsudku musí určiť ich výšku a podmienky zročnosti a naviac môže stanoviť, že omeškaním s plnením jednej splátky dochádza k strate výhody splátok. Zákon pritom bližšie podmienky pre umožnenie zaplatiť peňažné plnenie v splátkach nezakotvuje. Podľa zaužívanej súdnej praxe sú však pre rozhodnutie súdu o umožnení povinnému uhradiť dlh v splátkach rozhodujúce také hľadiská ako povaha prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov.
Odporca je ženatý, z manželstva pochádza dieťa útleho veku, s ktorým je manželka odporcu na materskej dovolenke. Odporca je zaťažený splácaním úveru, ktorý si čerpali s manželkou na zabezpečenie bývania. S prihliadnutím na okolnosti prípadu tzn. za akej situácie došlo k dlhu odporcu, k povahe prejednávanej veci a priznaného nároku ako i k osobným pomerom odporcu, odvolací súd považoval za dôvodné povoliť odporcovi dlh s príslušenstvom zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 50,- Eur mesačne. Pri určení výšky splátok súd zohľadnil výšku celého nároku ako i to, že odporca svoj dlh navrhovateľovi už čiastočne v splátkach uhradil, čím došlo k zníženiu výšky uplatnenej istiny.
V odvolacom konaní mal čiastočný úspech navrhovateľ a čiastočný odporca, ktorý uspel so žiadosťou o poskytnutie splátok. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.