Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-193-2012.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. D. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Ul. M. č. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so sídlom v H. H., Ul. Q.. Z. č. XX, proti odporkyni: Základnej umeleckej škole Frica Kafendu Vrútky, so sídlom vo Vrútkach, Ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 20, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v I., Ul. Y. č. X, v konaní o zaplatenie 477,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 7C/212/2011-62 zo dňa 2.2.2012, takto
rozhodol:
Vo výroku, ktorým bolo konanie medzi účastníkmi zastavené, odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 39,17 eur a zaplatiť ich na účet JUDr. Dušana Kazára, advokáta v H. H., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal odporkyňu zaplatiť jej sumu 450,50 eur s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci, vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že navrhovateľka v rozhodnom období od júla 2008 do októbra 2009 vykonávala činnosť triedneho učiteľa, a preto jej podľa presvedčenia súdu za toto obdobie patril príplatok za činnosť triedneho učiteľa, v zmysle § 14 zák. č. 553/2003 Zb. v znení účinnom do 31.10.2009 a to vo výške 5 % tarifného platu.
Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Prvostupňový súd podľa jej názoru, i keď vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, nesprávne jednotlivé dôkazy vyhodnotil, na základe čoho, potom dospel i k nesprávnemu rozhodnutiu. Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia, postavenie triedneho učiteľa mala na základe zákona č. 245/2008 Z . z., ktorý vstúpil do platnosti 1.9.2008, upravovať Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole. Tu poukazovala odporkyňa na to, že postavenie triedneho učiteľa napokon aj jeho povinnosti, citovaná vyhláška neupravovala, ani neukladala riaditeľovi povinnosť poveriť učiteľa funkciou triedneho učiteľa tak, ako je tomu na základných školách v zmysle ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z .z. o základnej škole. Až novelou vyhlášky MŠ SR č. 245/2011 došlo k zakotveniu v § 2 ods. 3 povinnosti, určiť pre každú triedu na školský rok triedneho učiteľa, na ktorý odkazuje súd prvého stupňa s
vymedzením povinnosti triedneho učiteľa, ale tak už bolo vyššie uvedené, toto ustanovenie v rozhodnom období neplatilo a nadobudlo účinnosť až 1.9.2011. Ďalej považovala za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sa súd nevysporiadal s právnym stanoviskom odporkyne k danej veci a to najmä, pokiaľ ide o rozhodný dátum 1.11.2009, kedy došlo k zmene zákonnej úpravy a to vydaním nového Zákona č. 317/2009 Z .z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorým došlo k zmene systému odmeňovania pedagogických zamestnancov, zaraďovaním do jednotlivých kariérnych pozícií, kedy nebol zo strany odporkyne priznávaný a vyplácaný príplatok za činnosť triedneho učiteľa žiadnemu z pedagogických zamestnancov, ktorých má škola približne 40. Uvedeným zákonom, okrem zaraďovania do platobných tried a celkového hodnotenia pedagogických zamestnancov, došlo i k definovaniu v rámci platných právnych predpisov k pojmu triedneho učiteľa a jeho činnosti, v rámci tzv. špecializovanej činnosti pedagogického zamestnanca a i k zmene úpravy zák. č. 553/2003 Z. z.. Na základe uvedených zmien, potom bolo rozhodnuté, že od 1.11. bude prideľovaný príplatok za špecializovanú činnosť triedneho učiteľa každému pedagogickému zamestnancovi na základe poverenia, o čom bolo rozhodnuté na pracovnej porade dňa 30.9.2009. V rozhodnom období jún 2008 - október 2009, bolo v platnosti Nariadenie vlády 238/2004 o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov v znení ktorej, zamestnávateľ upraví v pracovnom poriadku ďalšie činnosti, súvisiace so základným úväzkom pedagogického zamestnanca. Zároveň v § 7 ods. 5 zákona 553/2003 Z. z. v platnom znení bolo uvedené, že okruh pracovných činností vykonávaných zamestnancami, ktorým sa tarifný plat určí podľa ods. 4, dohodne zamestnávateľ v kolektívnej zmluve, alebo ich vymedzí vo vnútornom predpise. Všetka tzv. vedľajšia činnosť, za ktorú patrí zamestnancovi tarifný plat, bola upravená v pracovnej náplni učiteľa a v pracovnom poriadku základnej umeleckej školy, medzi ktorú patrí aj vedenie pedagogickej dokumentácie, za ktorú boli zamestnanci odmeňovaní základným tarifným platom, prípadne osobným príplatkom. Považovala ďalej za potrebné uviesť, že príplatok za činnosť triedneho učiteľa nie je nárokovateľnou zložkou platu. Ako vyplynulo z pracovnej náplne z 1.7.2002, učiteľ okrem iného, vykonáva a plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce, podľa pokynu priameho nadriadeného a riaditeľa školy. Súd prvého stupňa sa podľa jej názoru vôbec nezaoberal námietkami, vznesenými v podanom odpore zo dňa 3.11.2011 vo vzťahu k ust. § 18, § 19 a § 20 O.s.p., kedy považovali za potrebné poukázať na to, že ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov, alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Účastník na strane odporcu v tomto prípade nebol riadne označený, vzhľadom na tú skutočnosť, že má pridelené IČO a teda podľa jej názoru smeruje návrh proti účastníkovi, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci + 1x režijný paušál. Prvostupňový súd podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver, keď návrhu čiastočne vyhovel. Výklad ust. § 2 ods. 3 vyhlášky č. 324/2008 do novely zo strany odporkyne nie je správny. Toto ustanovenie sa vzťahuje na podmienky, ktoré musí pedagogický zamestnanec splniť, aby ho mohol riaditeľ poveriť funkciou triedneho učiteľa a nemôže sa vykladať tak, že nemusí byť touto funkciou poverený žiadny pedagogický zamestnanec, čo je na rozhodnutí riaditeľa školy.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2). Pre posúdenie nárokov navrhovateľky tak, ako to napokon vyplýva i z dôvodov napadnutého rozhodnutia, nebol v tomto prípade rozhodujúci obsah pracovnej náplne navrhovateľky, ale fakticky výkon činnosti, ktorú vykonávala so súhlasom zamestnávateľa a to ešte i pred 1.11.2009, kedy bola oficiálne poverená výkonom triednictva (v priebehu konania neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že odporkyňa nesúhlasila s výkonom činnosti navrhovateľky). Aj v tomto smere prvostupňový súd svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom zdôvodnil, keď na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že navrhovateľka i pred oficiálnym poverením (od 1.11.2009) vykonávala tie isté činnosti, ktoré jej vyplynuli z oficiálneho poverenia ako triednej učiteľky a preto jej v zmysle § 14 zák. č. 553/2003 účinného do 31.10.2009 patrí príplatok za činnosť triednej učiteľky.
Pokiaľ odporkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, z dôvodu neuvedenia identifikačného čísla v súlade s § 79 Občianskeho súdneho poriadku, tu je potrebné zdôrazniť, že právna úprava v citovanom zákonnom ustanovení upravuje náležitosti návrhu na začatie konania. Jej účelom je označenie účastníkov tak, aby nemohlo dôjsť k zámene účastníkov a tým i k prípadnej nevymožiteľnosti súdneho rozhodnutia. Neupravuje procesnú spôsobilosť (spôsobilosť byť účastníkom konania) a preto ani nemožno konštatovať, že by neuvedenie identifikačného čísla malo za následok stratu spôsobilosti právnickej osoby byť účastníčkou konania (procesná spôsobilosť je upravená v ust. § 19 a nasl. O.s.p.). Odporkyňa v tomto konaní bola označená ako v návrhu, tak aj v rozsudku prvostupňového súdu menom a sídlom, čo je v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce a preto ani na túto námietku zo strany odporkyne neprihliadol.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po 31,50 eur + 1x režijný paušál 7,63 eur, čo spolu predstavuje 39,17 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.