Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci navrhovateľa: X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, B. B., proti odporkyni: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, X., o zrušenie vyživovacej povinnosti pre dospelé dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -30 zo dňa 10.11.2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, určenú mu rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. počnúc 1.7.2011. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , o rodine v znení platných predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Rozhodujúce faktory na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, majetkové pomery a pod. Povinnosť rodičov vyživovať deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú predpoklady pre jej existenciu ( dieťa je schopné samo sa živiť ), môže sa v prípade zmeny týchto podmienok vyživovacia povinnosť obnoviť. Praktickým príkladom môže byť prípad, ak dieťa, ktoré bolo schopné samo sa živiť, zmenou zdravotného stavu stratí schopnosť pracovať a neexistuje iný spôsob zabezpečenia jeho výživy. V danom prípade však odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť ukončením štúdia a to najvyššie možného dosiahnutého vzdelania v systéme vzdelávania. Ak aj nemala možnosť okamžite po ukončení štúdia sa zamestnať, neznamená to ekvivalent neschopnosti samej sa živiť. Ak by súd neakceptoval argument navrhovateľa, vytvoril by tak precedens, že ktorékoľvek „dieťa“, ak sa stane nezamestnaným, je odkázané na výživu od rodiča, hoci aj v dôchodcovskom veku. Bolo preto dôvodným návrhu navrhovateľa vyhovieť a zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni počnúc dňom 1.7.2011 v súlade s návrhom navrhovateľa. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením a náhradu trov účastníkom konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá uviedla, že napriek tomu, že dňa 6.6.2011 ukončila vysokoškolské štúdium II. stupňa na Prešovskej univerzite - Pedagogickej fakulte v Prešove, nebola schopná samostatne sa živiť. Ďalej poznamenala, že od 7.6.2011 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a nepoberala žiadne dávky v nezamestnanosti. Napriek neúnavnej snahe si pracovné miesto našla až od 3.10.2011 v Materskej škole na Sabinovskej 22/A, Prešov a aj to len na 60 % pracovný úväzok. Jej čistý príjem predstavoval čiastku 259 eur. Podľa názoru odporkyne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je obmedzené žiadnou vekovou hranicou. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -36, kde výživné jej sestre bolo zrušené až od 24.1.2011, teda od termínu nástupu do zamestnania. Výživné od otca nežiada za obdobie, keď mala nejaký príjem, ale len do času, kým po ukončení vysokej školy bola nezamestnaná, aktívne hľadala prácu a nemala nárok na podporu v nezamestnanosti, ani na sociálne dávky. Z uvedených dôvodov žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a zrušil vyživovaciu povinnosť X. B. od 3.10.2011, odo dňa jej nástupu do zamestnania.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ uviedol, že ukončením štúdia nadobudla odporkyňa schopnosť sama sa živiť. Plne sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením.

Podľa ustanovenia , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle tohto ustanovenia plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Kedy nastane zákonom predpokladaný právny stav „schopnosť samo sa živiť“, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktúry na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto aj v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodiča vyživovať dieťa nie vždy zaniká. Zánik práva na výživu v zmysle Zák. o rodine nie je viazaný na konkrétny rok života oprávneného, ako je to napríklad v prípade prídavku na dieťa upraveného .

Pri výklade ust. § 62 ods. 1 Zák. o rodine, možno súhrnne konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

Odvolací súd poznamenáva, že nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť je potrebné vykladať inak, ako skutočnú realizáciu tejto schopnosti, napríklad zaradením do pracovného procesu. Schopnosť samostatne sa živiť sa nadobúda ukončením pravidelného štúdia. Po jeho ukončení môže sa plnoleté dieťa zamestnať a vykonávať akúkoľvek prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, teda nemusí zodpovedať dosiahnutej kvalifikácii a nemusí byť ani v mieste bydliska, dokonca ani na území Slovenskej republiky. Teda aj v prípade, ak po ukončení štúdia sa absolvent nezamestná a je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, nemožno z toho vyvodiť záver, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Trh práce totiž nemôže ovplyvniť trvanie vyživovacej povinnosti rodičov v zmysle zákona a navyše takýto záver by absurdne mohol viesť aj k tomu, že vyživovacia povinnosť rodičov by mohla trvať po celý život dieťaťa. Trvanie vyživovacej povinnosti v zmysle nemôže ovplyvniť ani sociálna politika štátu, teda priznávanie alebo výška sociálnych dávok.

Aj v prípade, že sa dieťa po ukončení prípravy na povolanie nezamestná z objektívnych dôvodov vo vyštudovanom odbore, alebo ak nepokračuje v ďalšom štúdiu, vykonáva prácu v inom, než vyštudovanom odbore, poprípade je evidované ako uchádzač o zamestnanie, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. , teda odvolacie námietky odporkyne považoval za nedôvodné. Závery súdu prvého stupňa nepostrádajú logiku a sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , keďže odporkyňa bola v konaní neúspešná a úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.