Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-141-2008.pdf
PDF · 119.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/141/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľov: 1/ mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XXX/X, Bánovce nad Bebravou, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, 2/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XXX/X, N. D. N. proti odporcovi: N. W., nar. XX.XX.XXXX v B., O., macedónsky štátny príslušník, bytom F. X, XXXX U., Š. o určenie otcovstva s príslušenstvom takto
rozhodol:
U r č u j e, že odporca N. W., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX z matky O. O., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletý O. O., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec N. W. j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. O. sumou 250,- CHF (švajčiarskych frankov) mesačne od 18.06.2007, ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa daného mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Otec j e p o v i n n ý prispieť na úhradu nákladov výbavičky pre maloletého O. O. sumou 300,- CHF (švajčiarskych frankov), ktoré je povinný uhradiť k rukám matky maloletého v splátkach po 50,- CHF (švajčiarskych frankov) mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
Nedoplatok výživného za dobu od 18.06.2007 do 30.06.2012 v sume 15 108,33 CHF (švajčiarskych frankov) je odporca povinný splácať v mesačných splátkach po 250,- CHF (švajčiarskych frankov) mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov štátu v sume 475,96 eur na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Maloletý navrhovateľ, zastúpený kolíznym opatrovníkom, sa domáhal podaným návrhom určenia otcovstva proti odporcovi s tým, že odporca sa v rozhodnom období pre jeho počatie intímne stýkal s matkou maloletého O. O.. Zároveň navrhol, aby ho súd zveril do starostlivosti matky a odporcovi určil vyživovaciu povinnosť odo dňa jeho narodenia vo výške 800,- CHF (švajčiarskych frankov) mesačne a povinnosť zaplatiť k rukám matky sumu 1 000,- CHF z titulu úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka, odporcu prostredníctvom dožiadaného súdu, znaleckým posudkom z odboru genetiky č. 17/2011 podaného znalkyňou RNDr. Helenou Polákovou a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä rodným listom maloletého navrhovateľa a dokladov o príjmoch a výdavkoch účastníkov.
Matka maloletého navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. O. mala pohlavný styk iba s odporcom a inú známosť nemala. Iba odporca môže byť otcom mal. O.. S odporcom sa stretávala asi len do štvrtého - piateho mesiaca jej tehotenstva, potom mu to otec zakázal, zobral mu aj telefón. Odporca v roku 2007 montoval plastové okná a jeho zárobok bol v tom čase 4 500,- až 5 500,- CHF, možno viac, potom už v kontakte neboli. Matka maloletého bola asi od marca 2007 alebo od mája 2007 na materskej dovolenke, na tejto bola 3 roky a dostávala len základný rodičovský príspevok, čo bolo v tej dobe asi 4 500,- Sk (218,72 CHF), prídavok na dieťa asi 500,- Sk (24,30 CHF) a asi pol roka poberala ešte dávku v hmotnej núdzi vo výške 750,- Sk (36,45 CHF). Maloletého O. kojila mesiac, mala problémy a dlhšie to nešlo. Kupovala mu Nutrilon, ktorý mu dávala skoro 1,5 roka a jedna škatuľa stála 420,- Sk (20,41 CHF - 21,31 CHF) a táto mu vydržala na týždeň. Na plienky dávala asi 1 000,- Sk mesačne (48,61 CHF - 50,74 CHF), kupovala mu detské krémy, šampóny, inú kozmetiku a kaše. Minula na to celý rodičovský príspevok a ešte si požičiavala od rodičov, čo im teraz spláca. Po materskej bola rok nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce a poberala dávku v hmotnej núdzi. Od mája do septembra 2011 brigádne pracovala v Helle v sklade a poberala mesačne odmenu v rôznej výške podľa odpracovaných dní, no maximálne 116,- eur (143,03 CHF). Od septembra 2011 sa v Helle zamestnala na pracovnú zmluvu, a to na dobu určitú jedného roka. Jej čistý mesačný príjem je 420,- eur (506,10 CHF) aj s bonusom na dieťa a v tomto čase jej zvýšili mzdu a mala by poberať 450,- až 460,- eur (542,25 CHF - 554,30 CHF). Za obdobie pracovného pomeru jedenkrát dostala vyššiu mzdu, a to 540,- eur (650,70 CHF), čo bolo v súvislosti s vrátením preplatku dane a teraz dostala trinásty plat a jej júnová výplata za máj bola v celkovej výške 640,- eur (771,20 CHF). V tej výplate bol však doplatený aj rozdiel v súvislosti s preradením do vyššej platovej triedy za mesiac apríl a máj. Trinásty plat nebol vo výške riadneho platu, dávajú to ako kedy, niekedy 10 %, niekedy 20 % zo mzdy. Žije s rodičmi v 3-izbovom dome, kde má s malým 1 izbu. Rodičom mesačne prispieva na domácnosť vo výške 150,- eur (180,75 CHF) a kupuje potraviny do domácnosti aj pre nich, taktiež hygienické potreby, malému oblečenie. Mesačne platí synovi poistku 25,- eur (30,13 CHF) od marca 2012. Syn od septembra 2011 navštevuje materskú školu, za ktorú platí školné 10,- eur (12,05 CHF) mesačne a stravné 27,50 eur (33,14 CHF) mesačne. Odporca navrhol výživné vo výške 250,- CHF mesačne, s čím matka maloletého napokon súhlasila a súhlasila, aby uvedenú sumu mohol odporca poukazovať vo švajčiarskych frankoch. Príspevok na výbavičku žiadala priznať vo výške 1 000,- CHF. Malému kupovala kočík, ktorý stál asi 6 000,- Sk (291,63 CHF), autosedačku, ktorá stála asi 2 500,- Sk (121,51 CHF), postieľku, ktorá stála asi 5 000,- Sk (243,03 CHF). Ďalej kupovala vaničky, košieľky, dupačky, oblečenie. Doklady o kúpe uvedených vecí už nemá žiadne. Mala ich odložené dlhšiu dobu, a to aj bločky z Nutrilonu, no po čase vybledli a nebolo na nich nič vidno, tak ich zahodila. Malému kupovala aj športový kočík, keď mal 1,5 roka. Do desiatich mesiacov mal autosedačku tzv. vajíčko a potom kupovala druhú na sedenie, ktorá stála do 2 000,- Sk (101,47 CHF). Najviac stálo zimné oblečenie a to overaly. Minulý rok na narodeniny mu kúpila bicykel a stál asi 150,- až 200,- eur (184,95 CHF - 246,60 CHF). Minulý rok mu kúpila aj kolieskové korčule za 100,- eur (123,30 CHF) a bola v tom zahrnutá prilba a chrániče. Od odporcu od narodenia dieťaťa a ani počas tehotenstva nedostala ani cent, synovi nič neposlal ani pri príležitosti žiadneho sviatku. Pri príležitosti menín a narodenín kupujú synovi darčeky okrem matky maloletého, jej rodičia.
Odporca pred dožiadaným súdom dňa 07.01.2011 uviedol, že nevie, či je biologickým otcom mal. O.. Pravdepodobnosť je 50 %. Keď malo dieťa cca 5 - 6 mesiacov, dostal od matky list, v ktorom mu oznámila, že je to dievča, no teraz vidí, že je to chlapec. V čase, keď bola tehotná, tak odporcu využívala a jej cieľom bolo zostať vo Švajčiarsku a chcela povolenie na pobyt. Intímne sa spolu stýkali cca od začiatku novembra 2006 do konca novembra 2006. Odporca pri pohlavnom styku prvé dva razy použil prezervatív. Prechovával k nej city, hovorila mu, že nemôže otehotnieť, že berie antikoncepčné tabletky a odporca jej dôveroval. Odporca v čase výsluchu pracoval ako izolačný klampiar vo firme Roth AG v Malterse. Jeho príjem bol cca 4 600,- CHF v čistom vrátane paušálnych náhrad a detských prídavkov. V uvedenej firme pracoval 2,5 roka do konca januára 2011. Dostal výpoveď z dôvodu nízkeho počtu zákaziek pre firmu. Odporca je ženatý, jeho manželka nepracuje, je v domácnosti a majú spolu dcéru, ktorá mala v čase výsluchu 2,5 roka. Bývajú v trojizbovom byte a platia nájomné 1 167,50 CHF. Za vedľajšie výdavky v súvislosti s bývaním musel za rok 2010 zaplatiť sumu 700,- CHF. Parkovisko ho mesačne stojí 60,- CHF. Mesačne ďalej platí príspevky na zdravotné poistenie za seba, manželku a dcéru v sume 670,- CHF. Do práce jazdí autom zn. Peugeot 106. Ročne platí poistenie za auto asi 1 400,- CHF a daň z motorových vozidiel asi 340,- CHF. Odporca ďalej platí poistenie domácnosti a povinného ručenia asi 300,- frankov ročne, poistenie právnej ochrany cca 290,- CHF až 300,- CHF a životné poistenie pre seba a manželku, čo je 100,- CHF mesačne na osobu. Odporca má úver v GE - Money Bank vo výške 14 000,- CHF, ktorý mesačne spláca po 300,- CHF a tento si bral pred troma rokmi na financovanie auta. Štátna a obecná daň odporcu bola za rok 2009 približne 1 500,- CHF a predbežne rovnako aj za rok 2010. Majetok odporca nemá žiadny a na výživu maloletého O. je ochotný prispievať sumou cca 250,- CHF. V minulosti na výživu maloletého O. neprispieval a súhlasil s jeho zverením matke. Pri výsluchu dňa 06.01.2012 odporca pred dožiadaným súdom uviedol, že od 01.02.2011 je nezamestnaný. Medzitým pracoval za odmenu za sprostredkovanie prostredníctvom Kancelárie na sprostredkovanie dočasných pracovných síl Collardi AG v CH-6210 Sursee. Z fondu nezamestnanosti dostáva 80 % z posledného zárobku, t. j. 3 800,- CHF v čistom mesačne a dodatočne 200,- CHF prídavky na dieťa. Nie je to vždy 3 800,- CHF, záleží na počte kalendárnych dní. Doba poskytovania podpory je 400 dní, potom by dostával ekonomickú sociálnu výpomoc, ak by si nenašiel prácu. V kancelárii na sprostredkovanie dočasných pracovných síl dostával odporca 32,- CHF v hrubom za hodinu. V spoločnosti Roth AG odporca skončil pracovný pomer z dôvodu nedostatku zákaziek, u Collardi AG bol chaos a na október 2011 dostal stále zamestnanie u firmy Sieber Transport AG ako montér a šofér, ale mohol tam ísť iba prvý deň, potom ochorel, musel tri dni zostať v nemocnici a keď sa vrátil, šéf mu dal počas skúšobnej doby výpoveď. Kvôli tomuto stálemu zamestnaniu dal predtým výpoveď v Kancelárii na sprostredkovanie dočasných pracovných síl. Teraz sa znovu prihlásil do iných kancelárii na sprostredkovanie dočasných pracovných síl. Manželka odporcu nepracuje a dcéra V. má 3,5 roka. Životné náklady vo Švajčiarsku sú veľmi vysoké, základné sumy sú na manželský pár 1 700,- CHF a na dieťa do 10 rokov 400,- CHF. Mesačne platí príspevok na zdravotné poistenie 700,- CHF za manželku, dieťa a seba. Odporca má auto Volvo S80, ročník 1999, najazdených 238 000 km. Za poistenie vozidla platí 1 009,- CHF ročne , 500,- CHF ročne daň z motorových vozidiel. Odporca ďalej hradí poistenie právnej ochrany vo výške 290,- CHF ročne, združené poistenie domácnosti a povinného ručenia vo výške 300,- CHF ročne, mesačne spláca 300,- CHF úver v GE Money Bank, ktorého výška je okolo 12 000,- CHF až 13 000,- CHF. Za definitívne štátne a obecné dane zaplatil za rok 2010 sumu 3 500,- CHF. Za rok 2011 bude daňová kalkulácia v tej istej výške. Okrem auta nemá odporca žiaden majetok.
Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava návrhu, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu a žiada, aby bolo určené otcovstvo k maloletému a zároveň upravené práva a povinnosti tak, že dieťa bude zverené matke a styk otca s dieťaťom zostane neupravený z dôvodu, že matka sa vyjadrila, že nebráni styku otca s dieťaťom. Výživné navrhla určiť podľa dôkazov na základe úvahy súdu, aby to zodpovedalo možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám dieťaťa.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA, RNDr. Helenou Polákovou, ktorej úlohou bolo zistiť, či je odporca biologickým otcom mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX. Znalkyňa dňa 22.08.2011 podala znalecký posudok č. 17/2011 a vyslovila v ňom záver, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo odporcu voči mal. navrhovateľovi. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,999999999 %. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo odporcu voči mal. navrhovateľovi za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Podľa § 94 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 5 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že O. O., nar. dňa XX.XX.XXXX, sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn O. O., otcovstvo ktorého nebolo určené súhlasným vyhlásením matky a odporcu. V čase rozhodujúcom pre splodenie mal. O. jeho matka udržiavala s odporcom intímny vzťah. Zo znaleckého posudku z odboru genetiky (analýza DNA) 17/2011 vypracovaného RNDr. Helenou Polákovou, má súd jednoznačne preukázané, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky treba pokladať otcovstvo odporcu voči mal. navrhovateľovi za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že otcom mal. navrhovateľa je odporca
Nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, vychádzal zo skutočnosti, že o mal. O. sa od narodenia stará výlučne matka, v ktorej osobnej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, odporca so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil a túto odporučil aj kolízny opatrovník. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že maloletého O. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zistenia, že matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému O., ktorý je vo veku 5 rokov, je zdravý, nemá zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u detí v jeho veku. Otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosti ešte voči jednému maloletému dieťaťu, a to voči dcére pochádzajúcej z jeho manželstva, ako aj voči manželke, ktorá nepracuje. Ďalej súd zohľadnil zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ako i tú skutočnosť, že o dieťa sa od jeho narodenia výlučne stará iba matka a výkonom tejto osobnej starostlivosti plní v prevažnej miere svoj diel vyživovacej povinnosti k nemu. Otec doposiaľ na dieťa neprispej žiadnym spôsobom. Súd vzal do úvahy aj vyššiu životnú úroveň odporcu, pričom dieťa má právo na tejto sa podieľať. Matka maloletého bola s maloletým od jeho narodenia po dobu troch rokov na materskej resp. rodičovskej dovolenke. V júli 2007 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 4 460,- Sk (216,78 CHF) a v auguste 2007 príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa v sume 11 000,- Sk (534,66 CHF). V mesiacoch júl 2007 až september 2007 poberala rodičovský príspevok 4 440,- Sk mesačne (215,81 CHF), v mesiacoch október 2007 až september 2008 poberala rodičovský príspevok 4 560,- Sk mesačne (221,64 - 231,35 CHF), v mesiacoch september 2008 až december 2008 poberala rodičovský príspevok 4 780,- Sk mesačne (242,52 CHF), v mesiacoch január 2009 až september 2009 poberala rodičovský príspevok 158,67 eur mesačne (239,59 CHF), v mesiacoch október 2009 až december 2009 poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne (247,97 CHF). Od septembra 2010 do októbra 2011 poberala matka dieťaťa dávku v hmotnej núdzi 119,10 eur mesačne (146,85 CHF - 164,36 CHF), v mesiaci november 2011 jej bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi 78,14 eur (96,35 CHF) a v mesiacoch december 2011 až apríl 2012 jej bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi 63,07 eur mesačne (76,- CHF). Od júla 2007 až doposiaľ poberá matka aj prídavky na dieťa. Výška prídavku na dieťa bola do decembra 2008 v sume 540,- Sk mesačne (27,40 CHF - 26,25 CHF), v januári 2009 v sume 17,93 eur (27,07 CHF), od februára 2009 do januára 2010 v sume 21,25 eur (32,08 CHF), od februára 2010 do januára 2011 v sume 21,99 eur mesačne (30,35 CHF), od februára 2011 do januára 2012 v sume 22,01 eur mesačne (27,14 CHF) a od februára 2012 doposiaľ v sume 22,54 eur mesačne (27,16 CHF). V súčasnosti je už matka maloletého O. zamestnaná a jej príjem je mzda vo výške v priemere 460,- eur mesačne (554,30 CHF) a prídavky na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne (27,16 CHF). Odporca, otec maloletého O., bol do 31.01.2011 zamestnaný po dobu 2,5 roka ako izolačný klampiar vo firme Roth AG v Malterse s priemerným čistým mesačným príjmom cca 4 600,- CHF. Od 01.02.2011 je nezamestnaný a jeho čistý príjem bol za obdobie február 2011 až november 2011 v sume 18 040,60 CHF, ktoré dostal ako podporu v nezamestnanosti. Okrem toho odporca v uvedenom období aj pracoval za odmenu za sprostredkovanie prostredníctvom Kancelárie na sprostredkovanie dočasných pracovných síl Collardi AG a v uvedenom období dostal odmenu v sume 21 503,40 CHF v hrubom.
Vzhľadom na zistené skutočnosti určil súd otcovi výživné na maloleté dieťa vo výške 250,- CHF (švajčiarskych frankov) mesačne od narodenia dieťaťa naďalej. Takto určené výživné zohľadňuje celodennú starostlivosť matky o dieťa, jej príjem, ktorý od narodenia dieťaťa po dobu takmer štyroch rokov tvorili iba štátne sociálne dávky a v súčasnosti mzda na úrovni 460,- eur (554,30 CHF). Takto určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré od narodenia až do súčasnosti spočívajú najmä v jeho obliekaní, stravovaní, základných hygienických potrebách a samozrejme aj v hraní sa. Určené výživné zároveň zodpovedá možnostiam a najmä schopnostiam otca, pričom súd prihliadol uňho najmä na výšku príjmov, ktoré v dobe od narodenia dieťaťa až do januára 2011 predstavovala čistá mzda 4 600,- CHF a od februára 2011 odmena za prácu a podpora v nezamestnanosti, ktoré v priemere mesačne spolu presiahli sumu 4 000,- CHF mesačne. Iba samotnému uvedenému príjmu otca by nepochybne zodpovedalo výživné v sume 800,- CHF, ktoré pôvodne požadovala matka, no zároveň súd musel zohľadniť aj nevyhnutné vysoké životné náklady otca, jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére, ako aj voči manželke. Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich kritérií, ako aj s prihliadnutím na dobu, za ktorú je výživné priznané a tým aj na výšku výživného, ktoré bude musieť otec dieťaťa spätne doplatiť, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 250,- CHF, ktoré navrhol otec, zodpovedá všetkým uvedeným kritériám. Zároveň súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť jednorázovo prispieť na zvýšené náklady dieťaťa v súvislosti s jeho narodením (na výbavičku), a to sumou 300,- CHF, pričom súd nemal dokladmi preukázanú výšku výdavkov matky na zakúpenie kočíka, oblečenia a ďalších potrieb pre novonarodené dieťa, no zároveň je nepochybné, že uvedené potreby matka dieťaťa zaobstarať musela a z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že výška nákladov na základnú výbavu pre novonarodené dieťa sa pohybuje rádovo v stovkách eur.
Súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému od jej vzniku, t. j. od narodenia dieťaťa dňa 18.06.2007. Od tohto dňa až do 30.06.2012 vznikol odporcovi dlh na výživnom v sume 15 108,33 CHF (13 dní mesiaca jún 2007, čomu zodpovedá suma 108,33 CHF a obdobiu od júla 2007 až do konca júna 2012 zodpovedá suma 15 000,- CHF, ktorá je násobkom mesačného výživného 250,- CHF a 60 mesiacov). Vzhľadom na výšku príjmu odporcu a jeho náklady umožnil mu súd zročné výživné splácať v mesačných splátkach po 250,- CHF spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a rovnako mu súd umožnil splácať aj jednorazovú sumu výživného vo výške 300,- CHF po 50,- CHF. Odporca je tak mesačne povinný poukazovať matke bežné výživné 250,- CHF a splátky nedoplatku výživného po 250,- CHF a splátky jednorazovo určenej sumy príspevku na výbavičku pre dieťa po 50,- CHF. Odporca tak mesačne bude matke poukazovať sumu 550,- CHF až do úhrady sumy príspevku na výbavičku (300,- CHF), následne sumu 500,- CHF až do úplného zaplatenia nedoplatku výživného 15 108,33 CHF a následne už len bežné výživné. Odporcovi samozrejme nič nebráni, aby v prípade možnosti a schopnosti uhradil sumu nedoplatkov na výživnom jednorazovo, alebo vyššími splátkami, no nie nižšími, než je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ by odporca včas neuhradil čo len jednu splátku nedoplatku, alebo ju neuhradil vôbec alebo v minimálne určenej výške, celý dlh by sa stal splatným a oprávnený maloletý by tak mohol podať návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o výživné určené v mene švajčiarsky frank, tak súd určil plnenie výživného v tejto mene v súlade s § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže to neodporuje okolnostiam prípadu a odporca je devízovým cudzozemcom. Pri prepočte peňažných položiek vyjadrených v mene slovenská koruna alebo v mene euro použil súd priemerné ročné kurzy Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky, a to tak, že pokiaľ ide o plnenia (platby a príjmy) v jednotlivých rokoch, súd vzal za rozhodujúci priemerný ročný kurz, a to v roku 2007 vo výške 20,574 Sk za jeden švajčiarsky frank, v roku 2008 vo výške 19,71 Sk za jeden švajčiarsky frank, v roku 2009 vo výške 1,510 švajčiarskych frankov za jedno euro, v roku 2010 vo výške 1,38 švajčiarskych frankov za jedno euro, v roku 2011 vo výške 1,233 švajčiarskych frankov za jedno euro a v roku 2012 priemerný kurz za prvý polrok vo výške 1,205 švajčiarskych frankov za jedno euro.
Z dôvodov uvedených vyššie určil súd výšku výživného tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a nad rámec určeného výživného, v časti, v ktorej matka požadovala vyššie výživné, návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, a to s poukazom na to, že účastníci si ich neuplatnili, maloletému navrhovateľovi trovy nevznikli, ako aj s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Štát v konaní platil trovy znaleckého dokazovania vo výške 475,96 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo potrebné vykonať pre postoj odporcu k určeniu otcovstva, rozhodol súd o náhrade trov štátu tak, že zaviazal odporcu zaplatiť ich na účet súdu. U odporcu zároveň nie sú splnené podmienky, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, keďže v konaní bol preukázaný jeho príjem a výdavky a vychádzajúc z nich je odporca schopný trovy štátu uhradiť bez toho, aby tým bola ohrozená jeho výživa a výživa osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak sa trovy konania štátu v určenej lehote nezaplatia, bude ich súd vymáhať.