Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-44C/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom Magurská 3, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti a o uloženie povinnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2022, doplnenou dňa 11.5.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabrániť obťažovaniu žalobcu nadmerným hlukom v nočných hodinách od 22:00 hod. do 6:00 hod. rannej spôsobený hlasnou hudbou, hlasnou konverzáciou, spevom, krikom, štekotom psa, búchaním po radiátore, búchaním s vchodovými dverami, búchaním s oknami, s balkónovými dvermi zo svojho bytu č. 1 na prízemí, na Amurskej 1 v Košiciach, ako aj emisiami cigaretového dymu v nočných hodinách od 22:00 hod. do 6:00 hod. rannej z balkóna alebo z okien svojho bytu, najmä v letných mesiacoch v zmysle ust. a nasl. .

2. Druhým výrokom sa domáhal, aby sa žalovaný zdržal v budúcnosti konania, ktorým by mohol ohroziť vážnosť, česť, dôstojnosť a dobré meno žalobcu, najmä rozširovaním hanlivých, znevažujúcich, urážlivých, potupných alebo nelichotivých správ, alebo informácií o osobe žalobcu pred ľuďmi v jeho susedstve, alebo inde pred ľuďmi, na verejnosti, čím by negatívne formoval osobnú mienku ľudí o osobe žalobcu. Výrokom č. 3 sa žalobca v zmysle ust. -13 domáhal zverejnenia písomného ospravedlnenia na nástenkách vo vchodoch bytového domu Amurská č. 1, 2,3 v Košiciach s uvedením celého svojho mena a priezviska žalobcu, so svojím vlastnoručným podpisom, na dobu 60 dní s presne špecifikovaným textom. Posledným výrokom sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- € a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný vlastnia byty na rovnakej adrese C. H. XXXX/X A. D. na F. I. J. v bezprostrednom susedstve, vertikálne jeden nad druhým. Od seba ich oddeľuje len strop žalovaného a podlaha žalobcu. Od roku 2015, od kedy žalovaný prerobil svoj byt na prízemí a začal ho prenajímať mladým ľuďom, žalobca trpí v noci od žalovaného neustály nadmerný hluk vo forme rušenia nočného kľudu, hlučných nočných párty mladých ľudí, štekaním psa v byte, nočného varenia, hlasnej hudby a pod. Tento hluk je o to bolestivejší pre žalobcu, že je vodič hromadnej autobusovej dopravy a do práce chodí neustále nevyspatý pre nadmerný hluk suseda, ktorý ho hlukom neustále nadmerne obťažuje. Žalobca sa snažil riešiť situáciu štupľami do uší, privolaním polície, dohováraním, podávaním

trestných oznámení, čo vyústilo do incidentu, kedy sa nezdržal a slovne zaútočil na podnájomníkov ako susedov, za čo bol aj trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie. Žalovaný poškodzuje žalobcu aj na jeho osobnosti, kedy porušuje jeho právo na ochranu osobnosti, najmä právo na ochranu jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu jeho súkromia a dobrého mena. Žalovaný rozširuje o osobe žalobcu nepravdivé nepotvrdené negatívne správy o údajnej agresivite žalobcu, ohrozujúce pokojné bývanie vlastníkov bytov a bezpečnosť života vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaný zozbieral 22 podpisov z celkového počtu 87 vlastníkov bytov a zvolal dňa 6.10.2020 mimoriadne zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu na Amurskej 1, 2, 3 v Košiciach, kde podľa vyjadrení žalobcu, žalovaný ovplyvňoval ľudí o údajnom sústavnom narušovaní pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov zo strany žalobcu, o údajnom ohrozovaní bezpečnosti a dobrých mravov v obytnom dome. Žalovaný na zhromaždení vlastníkov požadoval návrh spoločenstva na odpredaj bytu žalobcu a následné vysťahovanie žalobcu z bytu súdnou cestou. To sa žalovanému nepodarilo pre nedostatok hlasov.

4. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení namietal, že žaloba je len účelová a ničím nepodložená. Žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz, preto navrhol súdu žalobu zamietnuť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorými uznal súd žalobcu za vinného z trestného činu nebezpečného vyhrážania. Sám žalobca pravidelne narušuje pokojné bývanie žalovaného neustálymi útokmi na neho, jeho podnájomníkov a susedov. Napadol aj suseda K. E., kde mu spôsobil zranenia s trvalými následkami, opakovane volá políciu za narušovanie nočného kľudu, čo sa ani raz nepotvrdilo. Žalovaný si kúpil byt, aby mal blízko do práce, ale po pol roku sa odsťahoval pre správanie žalobcu. U žalovaného sa často menia nájomníci (za 5 rokov 15 podnájomníkov), ale dôvodom je správanie sa žalobcu. Každý z podnájomníkov po jeho útokoch odišiel. Žalovaný preto prichádza o peniaze pre jeho správanie, čím mu vzniká škoda. Žalovaný chcel riešiť túto situáciu tým, že požiadal o zvolanie schôdze vlastníkov bytov, ktorá bola zvolaná na deň 6.10.2020, na ktorej žalovaný žiadal o podporu väčšiny obyvateľov bytov o súhlas so spísaním a podaním návrhu na súd na nariadenie predaja bytu žalobcu. Na schôdzu bol žalobca pozvaný. Žalovaný zvolal schôdzu podľa platného zákona a domového poriadku s tým, že žalobca bol o tom riadne upovedomený a mohol prísť na schôdzu a vyjadriť sa. Len konštatovanie, že žalovaný poškodzuje žalobcu nestačí, žalobca nepreukázal, aby neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere, nebola splnená ani druhá podmienka- vyjadrenie intenzity zásahu pre vznik nároku na peňažné zadosťučinenie. Ohľadom psa uviedol, že žalovaný nikdy nemal psa a ani jeho podnájomníci, nakoľko mal podmienku prenájmu bytu bez domáceho miláčika. Psa mal sused nad ním, pán E.. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o obťažovaní žalovaným, že žalovaný púšťa hlasnú hudbu, vedie hlasnú konverzáciu, spieva, kričí a búcha a pod. Žalovaný tiež nefajčí a má podmienku prenájmu bytu, aby išlo len o nefajčiarov, ale napriek tomu nikto nemôže byť obmedzený na svojich právach, t.j. fajčiť vo svojej nehnuteľnosti alebo na verejnom priestranstve. Žalobca nepreukázal, aby bol obťažovaný nad mieru primeranú pomerom.

5. V doručenej replike žalobca uviedol, že dochádza ku skutočnému obťažovaniu žalobcu zo strany žalovaného a často v takej intenzite, ktorú normálny človek veľmi ťažko zvláda. Slovné alebo písomné vzájomné prestrelky medzi sporovými stranami nemajú žiaden význam. Preto je potrebné, aby sa vec dôsledne prejednala so všetkými informáciami a dostupnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú, že žalobca nemá dôvod sa takto, krajnými dostupnými občianskoprávnymi prostriedkami brániť voči neznesiteľnej dlhodobej ujme zo strany svojho suseda. Žalovaný sa veľmi aktívne zúčastňoval trestných pojednávaní vo veci oznamovateľky podnájomníčky G. D. v úmysle žalobcovi čo najviac poškodiť. Voči žalobcovi podávala trestné oznámenia aj podnájomníčka B. F.. Priestupkové konanie však dopadlo v prospech žalobcu. Žalovaný rovnako v snahe škodiť žalobcovi podal na žalobcu trestné oznámenie za poškodenie motorového vozidla vo výške škody 1.422,- €, čo sa samozrejme preukázalo ako lož, pretože v konaní polície nepokračovala a konanie zastavila. Žalobca sa bránil, že ide o krivé obvinenie, preto bolo dňa 4.7.2022 začaté trestné konanie voči žalovanému pre krivé obvinenie. Sám žalobca bol svedkom situácie, keď v jedno februárové ráno v roku 2021 si náhodou nechtiac na svojom wc v kúpeľni, z dôvodu blízkosti stúpačkovej a vetracej šachty, ktorú mal 20 cm za svojou hlavou vypočul rozhovor žalovaného s jeho podnájomníčkou B. F. o tom, že na políciu s ňou pôjde on a povedal, že budeš „klamať, klamať, klamať!“ Skutočnosť, že ostatní susedia sa nesťažovali môže byť, že bezprostredný hluk sa hlavne v nočných hodinách výrazne prenáša iba do bezprostredných bytov medzi poschodiami, nie však do strán. Žalovaného byt sa nachádza na prízemí, teda iných bezprostredných susedov už žalobca v suteréne nemá.

6. Duplika nebola súdu doručená.

7. Súd na prejednanie veci nariadil viacero pojednávaní, na ktorých právni zástupcovia sporových strán zotrvali na svojich vyjadreniach. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 sa zúčastnil len žalobca, nakoľko už v tom čase nemal právneho zástupcu. Pojednávaní sa zúčastňoval žalovaný. Súd na pojednávaní vypočul obe sporové strany a svedka.

8. Žalobca v rámci výsluchu podrobne opísal jednotlivé incidenty, ku ktorým došlo v konflikte so žalovaným. Žalobca uviedol, že ho obťažovali E. so psom. V čase výsluchu v byte žalovaného neboli žiadne psy. Obťažoval ho aj jeden s podnájomníkov s kašľom asi mesiac. Nepáčilo sa mu, že v rámci priestupkového konania pre oznámenie p. F. bol vypovedať aj žalovaný, aby pomohol Sklenárovej. Žalobca pracoval ako vodič v MHD. Nakoľko však mal problémy v zamestnaní, pretože bol nevyspatý a podráždený, psychologička ho neodporučila na výkon tejto práce. Spev mu vadil v dobe, keď v byte boli podnájomníčky D. a F., ktoré si robili v dobe pandémie žúrky. Cigaretový dym uniká cez stúpačky, keďže boli urobené lajdácky. Nezaťažuje ho, keď niekto fajčí, ale to, že sa šíri cigaretový dym k nemu do bytu. Z dôvodu cigaretového dymu stále vetrá a preto ani nekúri, žije v studenom byte. K zásahu do jeho osobnosti uviedol, že v zápisnici z mimoriadneho zhromaždenia vlastníkov bytov žalovaný uviedol, že žalobca je násilnícky typ. Zásah vnímal v tom, že tu bol daný návrh na odpredaj bytu. Na schôdzu neprišiel. Hanlivé a nelichotivé správy rozširoval žalovaný na Okresnom úrade, kde žalovaný vypovedal, kde prišiel dobrovoľne a pracovníčka úradu ho vypočula. To považuje za verejnosť. Rovnako ako keď podnájomník, ktorý kašľal vedel o histórii konfliktov, aj to je verejnosť. Pri zbere podpisov žalovaný uviedol, že je nebezpečný, zneužil to, čo mu uviedol Pallér. Bolo to uvedené v zápisnici. Zníženie svojej dôstojnosti vidí v jeho práve, aby sa dobre vyspal. Samotný domový poriadok to špecifikuje, preto sa ho to týka bytostne. Z dôvodu konania schôdze ho poškodilo to, že sa mu nikto zo susedov nezdravil. Postupne tí, s ktorými sa rozprával, tí sa mu zdravili. Susedia sa mu ospravedlňovali, že poskytli podpisy, že boli oklamaní žalovaným. Nevedel uviesť kto konkrétne. Aj v prípade, keď nájomníčky mu nadávali pred políciou (D., F.). K výške nemajetkovej ujmy uviedol, že keby požadoval len ospravedlnenie, povedal by to žalovaný len cez zuby, ale za tých 7 rokov psychického teroru je táto suma, ktorú požaduje smiešna. Má byť výstrahou pre žalovaného, aby ďalej v tomto nepokračoval. Bojí sa chodiť do bytu, nevie, či sa vyspí. Situáciu riešil priamo so žalovaným viackrát, bol aj osobne za ním, ale žalovaný bol arogantný. Vždy kontaktoval správcu a následne políciu. Komunikoval so žalovaným aj cez e-maily, zasielal mu aj poštu, dával mu oznamy do schránok a nalepil mu aj na dvere upozornenie. Následne na neho podal žalovaný trestné oznámenie za zásah do súkromia.

9. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že žalobca ho už 9 rokov šikanuje. Po tom čo sa nasťahoval do kúpeného bytu v roku 2014, ho zobudila polícia, ktorú zavolal žalobca za rušenie nočného kľudu. Následne ho takto zobudil žalobca, pričom žalovaný spal. Keď zistil, že mu nemôže v noci zvoniť, začal využívať štátne orgány tým, že posielal pravidelne hliadky v noci. Musel chodiť vypovedať na políciu, okresný úrad, považoval to za šikanu. Následne, keď sa odsťahoval, obťažoval týmto spôsobom jeho nájomníkov. V rámci výpovede opísal incident, pre ktorý bol žalobca odsúdený za nebezpečné vyhrážanie. Tým, že mu nájomníci odchádzali predčasne, spôsobovalo mu to škodu. Neboli dodržané výpovedné lehoty. Žalobca potom chodil zvoniť na jeho novú adresu, posielal listy a nalepil odkaz na dvere. Poškodil mu auto, aj keď na to nemal dôkaz. Neobťažoval žalobcu cigaretovým dymom, hlukom, zvieraťom, ani netvrdil nájomníkom, že si môžu robiť v byte čo chcú. Mal podmienky, že v byte sa nesmie fajčiť, ani nosiť zvieratá. Nájomník, ktorý mal kašľať, kašľal len týždeň. Polícia nikdy nič nezistila po jej privolaní, nesťažovali sa iní susedia. Schôdzu zvolal preto, aby žalobca prišiel a všetko vysvetlil. Na schôdzu neprišiel.

10. Svedok K. E. na pojednávaní uviedol, že žalobca je človek s ktorým sa nedá vychádzať, nakoľko všade naokolo robí, čo robí. Strpčuje život aj žalovanému, aj tým nájomníkom. So susedmi nemá žiadny vzťah, s každým sa háda. Chytil sa aj s jeho otcom, keď ho zbil, po schodoch ho kopal, otec mal následky. Napadnutím sa mu pohoršil zdravotný stav. Problémy pretrvávali 20 rokov. Problematická bola aj žalobcova mama. Žalobcovi vadilo to, že keď prišiel z nočnej práce, rozťahoval si posteľ, tak to mu vadilo. Žalobca mal veľa potýčok slovných, aj poznámok. Políciu volal na susedov milionkrát z dôvodov, ktoré boli scestné. Obťažoval celý blok.

11. V záverečnej reči žalobca uviedol, že nič z toho sa nemuselo stať, nakoľko nie je v polohe, aby niekomu ubližoval. Musí byť každému jasné na základe toho, čo bolo povedané, že sa len bránil a nechtiac sa dostal aj k súdu v období rokov 2017 až 2019, bol k tomu dotlačený a následne bol riešený v rámci trestného konania. Následne opisoval incident s nájomníčkou. Tvrdil, že dospelo to k tomuto záveru, pretože polícia to poriadne neriešila. Ak by to bol niekto iný, bola by táto reakcia ešte agresívnejšia, hlavne pri práci, ktorú robil. Stačilo málo, aby si žalovaný vstúpil do svedomia a povedal stačilo. Aby urobil opatrenie a vyberal si lepších nájomcov. Ďalej uviedol citát: „Svet nie je preto zlý, že ľudia ubližujú, ale preto, že sa nato ľudia pozerajú a nerobia nič“. Tak sa prizeral aj žalovaný. Takisto nekonala ani polícia. I. F. a L. bola uložená len jedna pokuta 30 € na mieste. Ak by to takto robila aj predtým, zastavilo by sa to. 12. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, vypovedal nekonzistentne. Nepreukázal, že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu jeho dôstojnosti v značnej miere. Neodôvodňuje to preto ani priznanie peňažného zadosťučinenia. Poukázala na body 3 až 4 žalobného návrhu, takto formulovaný petit má charakter určovacej žaloby, čo v konaní o ochranu osobnosti nie je prípustné. Žalobu ohľadne tohto navrhovaného petitu je preto potrebné zamietnuť aj z dôvodu neprípustnosti. Čo sa týka nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy 5.000 € v celosti, v tomto smere uplatnila námietku premlčania. Nakoľko tvrdená skutočnosť, ktorá mala byť základom žaloby, nastala v nezistenom čase v r. 2015, premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 31.12.2015 a uplynula najneskôr dňom 1.1.2019. Žaloba bola súdu doručená až dňa 8.3.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Taktiež žaloba neobsahovala ani odôvodnenie nároku na toto finančné zadosťučinenie. Odôvodnená teda nebola výška a to takým spôsobom, aby bolo preukázané, že bola vážnym spôsobom znížená dôstojnosť žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Záverom svojho prednesu navrhla súdu žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s priestupkovými spismi, so znaleckým posudkom č. 45/2019, výsluchom svedka a listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca je vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na C. M. H. X A. D., zapísaného na LV č. XXXXX v k. ú. J.. Žalovaný je vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na C. M. H. X A. D., zapísaného na LV č. XXXXX v k. ú. J., t.j. byt žalovaného sa nachádza pod bytom žalobcu. Žalovaný byt prenajíma tretím osobám. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby žalovaný nepokračoval v rušení nočného pokoja, ku ktorému malo dochádzať od obdobia roku 2015 zo strany nájomcov žalovaného rôznym spôsobom: hlasnou hudbou, hlasnou konverzáciou, spevom, krikom, štekotom psa, búchaním po radiátore, búchaním s vchodovými dverami, búchaním s oknami, búchaním s balkónovými dverami, prenikaním cigaretového dymu z bytu žalovaného do bytu žalobcu. Žalobca vykonal ústne oznámenie o rušení nočného kľudu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice Nad Jazerom dňa 28.10.2018, 25.10.2019, 25.2.2020, 20.4.2020, 20.6.2020, 26.6.2020, 30.6.2020, 15.7.2020, 3.12.2020, 24.1.2021, 24.2.2021, 11.3.2021, 25.7.2021, 9.8.2021, 10.8.2021, 8.11.2021, 22.11.2021 a 16.1.2022. Trestné oznámenie na žalobcu podala dňa 23.12.2021 nájomníčka B. F. na OOPZ Košice Nad Jazerom. Nájomníčke J. L. boli uložené dve blokové pokuty nezaplatené na mieste za rušenie nočného pokoja podľa ust. § 47 ods. 1, písm. b) zákona o priestupkoch a to dňa 10.1.2022 (čas 00:10 hod.) a dňa 6.2.2022 (čas 00:30 hod.).

15. Dňa 6.10.2022 o 18:00 hod. sa konala mimoriadna bytová schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov na Amurskej č. 1 v Košiciach ohľadom problematiky žalobcu. Zo zápisnice z mimoriadneho zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 7.10.2022 vyplýva, že prítomných bolo 10 vlastníkov bytov. Predsedom tohto mimoriadneho zhromaždenia bol správca B. D., ktorý uviedol, že bolo oznámené narušovanie pokojného bývania a ohrozovanie bezpečnosti života vlastníkov bytov v bytovom dome na Amurskej 1, ktorý návrh podal žalovaný, na základe zozbieraných podpisov v počte 22 z celkového počtu 87 vlastníkov. Žalovaný oboznámil všetkých prítomných so vzniknutým problémom s tým, že podá návrh na odpredaj bytu a následné vysťahovanie z bytu súdnou cestou. Žalobca na schôdzu neprišiel. Za návrh bolo 7 vlastníkov a 3 sa zdržali hlasovania.

16. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. - 144 zo dňa 19.5.2020 bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. - 120 zo dňa 30.1.2020, ktorým bol žalobca uznaný za vinného, že v D. I. C. M. H. X na prízemí bytového domu dňa 26.11.2018 v čase okolo 00.20 hod, sa slovne vyhrážal poškodenej G. D. a poškodenému E. D., takým

spôsobom, že ich chytil nič netušiacich odzadu za krk a vulgárne im vynadal ohľadom ich psov a povedal im, či si spomínajú na prípad z Bratislavy, kde nejakí mladí ľudia provokovali iného a ten ich následne zastrelil, že môže ísť do hrobu a poberie ich so sebou, čím svojím konaním u nich vzbudil obavu o život a zdravie, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok.

17. Žalobca sa okrem uloženia povinnosti žalovanému zabrániť obťažovaniu žalobcu domáhal uloženia povinnosti zdržať sa v budúcnosti konania, ktorým by mohol ohroziť vážnosť, česť, dôstojnosť a dobré meno žalobcu, najmä rozširovaním hanlivých znevažujúcich, urážlivých, potupných alebo nelichotivých správ, alebo informácií o osobe žalobcu pred ľuďmi v jeho susedstve alebo inde pred ľuďmi na verejnosti, čím by negatívne formoval osobnú mienku ľudí o osobe žalobcu. Zároveň sa domáhal od žalovaného ospravedlnenia a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €.

18. Podľa v platnom znení (ďalej aj „“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

20. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

21. Podľa - 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (ods. 3).

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie trvania neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Rovnako žalobca nepreukázal zásah do jeho osobnosti, ktorý by trval alebo hrozila obava jeho opakovania v budúcnosti, ani taký vážny zásah, ktorým by bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, ktorý by odôvodňoval, či už ospravedlnenie alebo priznanie nemajetkovej ujmy formou peňažného zadosťučinenia.

23. Žalobca sa výrokom I. podanej žaloby domáhal tzv. negatórnou žalobou, aby žalovaný zabránil zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, presne špecifikovaným spôsobom. Súd zistil, že sú splnené podmienky aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca a žalovaný sú vlastníkmi bytov. Súd skúmal, či je splnená aj podmienka existencie neoprávneného zásahu. Neoprávnený zásah, ktorým tretia osoba zasahuje do vlastníckeho práva musí v čase konania trvať. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, aby takýto zásah v čase konania trval, t.j. štekotom psa, spevom, hlasným rozhovorom, hlasnou hudbou a pod. Medzi žalobcom a žalovaným pretrvávajú napäté vzťahy, spôsobené vzájomnými konfliktami, ktoré vyvolával žalobca opakovaným privolaním policajných hliadok, ktoré, okrem dvoch prípadov, nezistili rušenie nočného kľudu. Súd konštatuje, že udelené boli len dve blokové pokuty nájomníčke J. L., ktorá toho času už nie je nájomníčkou žalovaného. Iné spôsoby neoprávneného zásahu neboli žalobcom preukázané, neboli navrhnuté také dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia. Väčšina riešených skutkov bola postúpená na prejednanie Okresnému úradu Košice a súd nezistil ani z pripojených priestupkových spisov také skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre toto konanie.

Z výpovede svedka K. E., ml. vyplynulo, že jeho rodina bývala nad bytom žalobcu, s ktorým mali dlhodobé problémy, pričom vlastnili psa, ktorého štekot rušil žalobcu. Predmetom tohto konania však nebol neoprávnený zásah zo strany rodiny Pallérovcov, ale zo strany žalovaného, preto súd na všetky tvrdenia žalobcu ohľadom tejto rodiny neprihliadal a v rámci výsluchu svedka tieto otázky ani nepripustil, nakoľko sa netýkali veci samej. Spevom mali žalobcu obťažovať nájomníčky p. D. a p. F., ktoré toho času nie sú nájomníčkami žalovaného. Ani obťažovanie žalobcu prostredníctvom kašľa jedného z nájomníkov neodôvodňuje neoprávnený zásah žalobcu. Nie každý zvuk vychádzajúci z bytu suseda, v tomto prípade žalovaného predstavuje neprimerané obťažovanie. Susedia v bytovom dome musia strpieť istú mieru zvukov (po zatvorení balkónových dvier, vchodových dvier, či okien a pod.), ktoré vychádzajú z okolitých bytov a žalobca nepreukázal, aby to bolo nad mieru primeranú pomerom. Prenikanie cigaretového dymu do bytu žalobcu, je rozpore s tvrdením žalovaného, že ako prenajímateľ trval na tom, aby v byte boli nefajčiari, nakoľko by mu vznikala škoda tým, že by musel byt premaľovávať po skončení nájmu. Fajčenie na balkóne nie je zakázané žiadnym zákonom a žalobca nepreukázal, aby toto bolo nad mieru primeraným pomerom.

24. Súd nevypočul ako svedkov príslušníkov Policajného zboru, nakoľko mal z iných listinných dôkazov (zápisnice o ústnom podaní trestného oznámenia) preukázané skutočnosti, o ktorých mali vypovedať, t.j. že medzi sporovými stranami boli konflikty a, že žalobca podával trestné oznámenia. Procesnej situácii žalobcu nepridáva skutočnosť, že ako vypovedal svedok, žalobca mal konflikt okrem svedkovej rodiny aj s inými susedmi, žalovaný tvrdil, že mal konflikty so všetkými nájomcami, o čom svedčí aj jeho právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin (prečin nebezpečného vyhrážania). Skutočnosť, že žalobca prišiel o prácu pre tvrdené obťažovanie nebolo súdu preukázané, nakoľko ako sám žalobca vypovedal, o prácu prišiel pretože neprešiel cez psychologické testy, ktoré sa vodičom Mestskej hromadnej dopravy vykonávajú každých 5 rokov. Nebolo preukázané, aby sa tak stalo pričinením žalovaného. Súdu žalobca nepredložil psychologickú správu o príčinách nedostatku jeho psychickej zdatnosti. Naopak, súd o osobnosti žalobcu mal obraz na základe záverov psychologického vyšetrenia (znalecký posudok č. 45/2019). Zo záverov mal súd preukázané, že žalobca je sociálne nezrelý, nemá dostatok schopnosti na zvládanie vzťahov. Jadrovým problémom jeho fungovania je sociálny postoj k ľuďom- je uzatvorený, vzťahy k ľuďom má plytké, málo srdečné, k svojím koníčkom a k svojmu priestoru má naopak nadmerný emočný postoj. Navonok sa tvári nezaujato, ale svojím témam dáva významnejšiu dôležitosť, sebapreceňovanie (v teréne osobnosti sú aj nezrelé narcistické črty). Prejavy v správaní sú disharmonické, maladaptívne, emočne chladnejšie, od ľudí má síce odstup, ak sa kontaktuje, očakáva rešpekt, uznanie. Ak sa mu ho nedostáva, do popredia sa dostávajú potláčané hostílno- agresívne pohnútky, hnev na ľudí, emočný chlad.

25. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobu vo výroku I. je potrebné zamietnuť.

26. Vo zvyšku sa žaloba týkala zásahu do osobnosti žalobcu správaním žalovaného, ktorý zvolal mimoriadne zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pri zbere podpisov mal o ňom rozširovať hanlivé, znevažujúce, potupné a nelichotivé správy alebo informácie o osobe žalobcu pred ľuďmi v susedstve. Rovnako zásah do jeho osobnosti vnímal zo strany žalovaného aj inde na verejnosti pred ľuďmi, čím by negatívne formoval osobnú mienku ľudí o osobe žalobcu.

27. Súd skúmal, či sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, t.j. protiprávne konanie, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou. v zmysle ust. stanovuje, že ak bol vykonaný zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, môže sa domáhať ochrany buď žalobou, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, alebo žalobou, aby sa odstránili následky týchto zásahov, alebo podať satisfakčnú žalobu, ktorou bude požadovať primerané zadosťučinenie. Možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti. Výšku náhrady posúdi súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Žalobca sa domáha upustenia zásahov do budúcnosti, kde sú skúma trvanie neoprávneného zásahu alebo existenciu hrozby opakovania do budúcnosti. Zároveň sa domáha tzv. satisfakčnou žalobou aj písomného ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €, vo vzťahu ku ktorej bola vznesená námietka premlčania. Žalovaný namietal, že výroky III. a IV. žaloby sú neprípustné v konaní

o ochranu osobnosti z dôvodu, že majú charakter určovacej žaloby. Súd uvádza, že zákonná formulácia nevylučuje kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Voľba formy zadosťučinenia je na žalobcovi, pričom musí vychádzať z intenzity zásahu. Žaloba je teda aj v tejto časti prípustná.

29. K požadovanému zdržaniu sa konania, ktorým by žalovaný v budúcnosti mohol ohroziť vážnosť, česť, dôstojnosť a dobré meno žalobcu súd uvádza, že žalobca nepreukázal, aby žalovaný o ňom rozširoval hanlivé, znevažujúce, urážlivé a potupné alebo nelichotivé správy alebo informácie a to ani pred ľuďmi v susedstve, ani pred inými ľuďmi. Žalobca neuviedol a nešpecifikoval o aké správy by malo ísť, ani pred ktorými konkrétnymi ľuďmi v jeho susedstve malo k takému konaniu dochádzať. K zásahu do osobnosti žalobcu malo dôjsť zbieraním podpisov u susedov na zvolanie mimoriadneho zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, predmetom ktorého mal byť návrh žalovaného na odpredaj bytu a následné vysťahovanie žalobcu. Súd konštatuje, že tento postup je predpokladaný samotným zákonom v ust. , na základe ktorého môže súd v prípade nevhodného správania sa vlastníka a neustáleho rušenia v bytovom dome nariadiť jeho predaj. Pod takýmto zákonným postupom sa nemôže chápať protiprávne konanie, resp. neoprávnený zásah. Žalobca zásah vnímal v tom, že v zápisnici malo byť uvedené, že je násilnícky typ. Súdu z obsahu zápisnice takéto vyjadrenie nevyplýva. Ak sa žalovaný mal takto vyjadrovať pri zbere podpisov, žalobca ani len neuviedol, komu konkrétne sa mal tak vyjadrovať žalovaný o osobe žalobcu, počas výsluchu nevedel uviesť ktorí susedia ho prestali zdraviť, resp. sa mu ospravedlňovať za to, že podpisy poskytli na základe nepravdivých informácií od žalovaného. Tieto tvrdenia žalobcu ostali nepreukázané. Tvrdenie, že v zápisnici je uvedené, že je tu hrozba o bezpečnosť vlastníkov bytov nebolo nepravdivé, keďže už v čase konania schôdze (6.10.2020) bol právoplatný rozsudok o vine a treste žalobcu (ppl. a vyk. dňa 19.5.2020) za nebezpečné vyhrážanie dvom nájomníkom žalovaného.

30. Žalobca tiež v konaní tvrdil, že negatívnu predstavu o osobe žalobcu vzbudzoval žalovaný tým, že skreslene informoval svojich nájomníkov, ktorí mali vedieť, že sú tam konflikty so žalobcom. Uvedené žalobca nepreukázal. Rovnako výpoveď žalovaného na Okresnom úrade nemožno považovať za zásah do osobnosti žalobcu. Žalobca nenavrhol vykonanie takého dôkazu (hoci aj vyžiadanie zápisnice z tvrdeného priestupkového konania), kde by mal žalovaný vypovedať nepravdivo, resp. v snahe vykresliť žalobcu negatívne, aby podporil tvrdenie oznamovateľky p. F.. Samotná výpoveď žalovaného, hoci ako prípadného svedka je jedným z dôkazných prostriedkov v priestupkovom konaní. Iné skutočnosti žalobca v konaní ani netvrdil. Z uvedeného mal súd za to, že žalobca neuniesol ani v tejto časti žaloby dôkazné bremeno na preukázanie trvania neoprávneného zásahu, alebo hrozby opakovania takéhoto zásahu. Už vôbec nebolo preukázané v danom prípade, aby išlo o taký závažný zásah do osobnosti žalobcu, aby bola v značnej miere znížená vážnosť a česť žalobcu a, aby tým bol odôvodnený nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu nielen formou priznania finančného zadosťučinenia, ale ani len vo forme ospravedlnenia.

31. Voči nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bola tiež vznesená námietka premlčania. Súd konštatuje, že mimoriadna schôdza vlastníkov sa konala dňa 6.10.2020, pred touto schôdzou dochádzalo k zberu podpisov, preto v tomto smere od tohto obdobia do podania žaloby (8.3.2022) neuplynula premlčacia doba 3 rokov. Právo žalobcu nebolo premlčané. Iné obdobie, kedy malo dochádzať k zásahu do osobnosti žalobcu nebolo žalobcom presne špecifikované, preto v tomto smere súd nevedel posúdiť plynutie premlčacej doby.

32. Tak, ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy, nevedel odôvodniť, či preukázať ani jej výšku. Súd konštatuje že neboli splnené podmienky pre vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu (viď bod 27 rozsudku).

33. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov G. D. a E. D., nakoľko ich výsluchy súd nepovažoval za potrebné, nakoľko by vypovedali o skutočnostiach, ktoré vyplynuli z už vykonaného dokazovania (trestného spisu). Súd nevykonal výsluch svedka K. E., st., ktorý sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia a svedok K. E., ml. uviedol, že mu v tom bránia vážne zdravotné ťažkosti. Súd nevykonal výsluch svedkyne J. L., nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálny pobyt svedkyne.

34. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu, z právnych úvah naznačených súdom a z citovaných zákonných ustanovení, súd považoval žalobu za nedôvodnú, preto ju vo výroku I. v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. v spojení s vo výroku II., keď úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).