Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-80-2010.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/80/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci navrhovateľky C. Z., nar.XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX B., E.. D. Č.. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Róbertom Antalom, advokátom, Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom L., Správou katastra B., na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. ako parcela F. K. "., Č. XXX/X S. J. o výmere XXX H..
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen znalecké trovy vo výške 73,91 eura a na účet právneho zástupcu žalobkyne vedeného v Č., C..R.., pobočka L. L., číslo účtu XXX XXX XXX/XXXX trovy konania vo výške 808,31 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na katastrálnom úrade L. L., Správa katastra B., na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. ako parcela F. K. „. Č.. XXX/X, ktorú nehnuteľnosť vždy užívala ako vlastníčka, zdedila ju po svojej matke a v prípade, ak by sa mýlila, že ju nadobudla takýmto spôsobom, trvala na tom, že vlastnícke právo nadobudla vydržaním.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov V., H., znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobkyne a jej právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcely registra „. Č. XXX/X orná pôda o výmere XXX H. vedenej v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H.. Tento pozemok užívali ako svoje výlučné vlastníctvo jej právni predchodcovia a to nevlastný otec Pavol Midriak, nar. XX. X. XXXX, ktorý zomrel X. X. XXXX a po jeho smrti jej matka C. H., rod. F., nar. X. X. XXXX, ktorá zomrela. Na základe dedičského rozhodnutia štátneho notárstva Zvolen zo 4. 8. 1986 číslo D 806/86 - 14 nehnuteľnosť zdedila ona. Stala sa tak jej výlučnom vlastníčkou a ako vlastníčka ju od roku 1986 užívala a užíva dodnes. V priebehu roku zistila, že na správe katastra je táto parcela zapísaná ako vlastníctvo žalovaného, pričom ona sama nehnuteľnosť nerušene užívala najmenej od roku 1986 ako výlučná vlastníčka v presvedčení, že jej vlastnícky patrí. Do jej užívania nikto nijakým spôsobom nikdy nezasahoval, ani si na ňu nerobil nárok a pred ňou ju
takto nerušene užívali jej právni predchodcovia. Táto parcela je oplotená, uzavretá prístupovou bránou už z čias, kedy ju užíval jej nevlastný otec. Nie je zrejmé, na základe čoho došlo k zmene vlastníckeho práva, keď od roku 1960 takto predchodcovia a po nej žalobkyňa nehnuteľnosť užívali. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo z dedičských rozhodnutí a v prípade, ak sa mýli, má za to, že vlastnícke právo nadobudla vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, keďže predmetný pozemok nerušene užívala po dobu najmenej 23 rokov, pričom ho mala v oprávnenej držbe presvedčená o tom, že jej vlastnícky patrí. Trvala na tom, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko bez takéhoto určenia jej bude znemožnený výkon jej vlastníckeho práva garantovaný aj ústavou.
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nemohla predmetnú parcelu zdediť, pozemok bol v tom čase zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako majetok slobodného mesta obce H. ako parcela č. XXX pod bodom 1 a na základe ROEP-u bol zapísaný na Mesto Zvolen. Pozemky, ktoré boli predmetom dedičského konania, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva boli zapísané vo vložke XXXX C.ko parcela XXX C. XXX a tieto zdedila žalobkyňa. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na geometrický plán, tento nebol na geodézii zapísaný. Ak tvrdí, že nehnuteľnosť nadobudla vydržaním, k vydržaniu nemohlo dôjsť, lebo žalovaný nemal v úmysle previesť na žalobkyňu, alebo jej predchodcov vlastníctvo. Okrem toho k tomu, aby mohla byť žalobkyňa dobromyseľnou držiteľkou, muselo by dôjsť zo strany mesta k faktickému odovzdaniu pozemkov, čo sa nestalo. Nespochybňuje, že parcelu č. XXX/X má žalobkyňa oplotenú, ale to neznamená, že mohla k nej nadobudnúť vlastnícke právo. Taktiež si myslí, že obecný pozemok nie je možné vydržať. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosť vydržali jej predchodcovia a teda ju užívali od roku 1943, má za to, že správne mala byť podaná žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a nie určovacia žaloba.
Svedkyňa S. V. na pojednávaní uviedla, že pracuje u žalovaného ako majetkoprávny referent od roku 1992. Môže potvrdiť, že parcela „. XXX/X sa zapísala do Listu vlastníctva na základe ROEP-u podľa zákona 180/1995, dovtedy nemala založený List vlastníctva. Táto parcela nie je totožná s parcelou XXX/X založenou geometrickým plánom a skladá sa z dvoch parciel XXX/XX a XXXX. Žalobkyňu je vlastníčkou parcely XXX a XXX na Liste vlastníctva č. XXX a vlastní z nich jednu polovicu. Keď sa skončil ROEP, posielali informatívne listy vlastníkom, ktorí sa mohli ozvať a potom sa ich námietky skúmali. Zo strany žalobkyne neboli žiadne námietky podané.
Svedok E. H., hlavný referent Správy katastra B. potvrdil, že parcela č. XXX/X a XXX/X, ktoré sú vedené v dedičských rozhodnutiach podľa neho nie sú správne identifikované, lebo boli brané späť z piatich pozemnoknižných parciel. Geometrický plán, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, zrejme zapísaný nebol, nenašiel sa v zbierke listín a pri zápise vlastníckeho práva vychádzali z ROEP-u.
Znalec A.. J. F. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX zistil, že pozemok parcela F.-U. číslo XXX/X o výmere XXX H. nie je totožný s parcelou č. XXX C. XXX. Len časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX E.e identická s pozemkom navrhovateľky, zvyšná časť pozemkov žalobkyne vedená v F.-M. číslo XXX a XXX je identická s časťami parcely F.-U. XXX/X a XXX/X, ktoré zodpovedali pozemnoknižným parceliam č. XXX, resp. XXX/X. Pôvodná parcela pozemnoknižná číslo XXX sa v pozemnoknižných mapách nenachádza. Parcelu č. XXX/X v znaleckom náčrte označil ako časť XXX oranžovou farbou, ako plochu, ktorú užívali právni predchodcovia žalobkyne od roku 1969.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Z výpisu katastra nehnuteľnosti. obce B., katastrálne územie B., výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že parcela registra „U. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2 je vedená na vlastníctva Mesto Zvolen, Námestie slobody 22.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva Zvolen č. „D“ 543/73-10 zo dňa 13. 3.1975 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po J. H., nar. XX. X. XXXX, ktorý zomrel dňa X. X. XXXX a bolo potvrdené
dedičstvo okrem iného aj parcela č. XXX/X, dom č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 C. H., rod. F., nar. X. X. XXXX, manželke. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 4. 1975.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene č. D 806/86 - 14 zo dňa 4. 8. 1986 súd zistil, že bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke C. H. rod. F., nar. X. X. XXXX, zomrelej dňa X. X. XXXX a bolo ním potvrdené nadobudnutie dedičstva domu č. XXX/X s dvorom a záhradou postavenému na parcele XXX/X, XXX/X podľa rozhodnutia štátneho notárstva vo Zvolene D 543/73 - 10 C. Z., rod. F., nar. XX. X. XXXX, dcére v celosti. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. 8. 1986.
Z výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 920-1-69 Strediska geodézie vo Zvolene súd zistil, že parcela U. XXX/X je vedená na J. H. manželky C., rod. F.. Z vyhlásenia zo dňa 26. 9. 2010 súd zistil, že dolu podpísaný S. L. s manželkou, bytom B., H., Z. M. XXX/X čestne vyhlásili, že nehnuteľnosť, ktorá bola vytvorená z parcely registra „U. XXX/X zapísanej na Liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie H. nerušenie a dobromyseľne užíva najmenej 20 rokov po svojej právnej predchodkyni matke žalobkyňa. Pozemok je najmenej 20 rokov oplotený, pričom medzi pôvodnými vlastníkmi domu č. XXX prebehla v minulosti reálna deľba a to tak, že C. H. nerušene užívala časť domu na parcele registra „. XXX a parcela č. XXX záhradu a rodina R. druhú časť domu na parcele registra „. Č.. XXX C. XXX. Vyhlásenie podali ako susedia žalobkyne.
Z vyhlásenia zo dňa 4. 10. 2010 súd zistil, že dolu podpísaná C. R. čestne vyhlásila, že žalobkyňa nerušene a dobromyseľne užíva najmenej 20 rokov nehnuteľnosť po svojej právnej predchodkyni a predmetný pozemok je najmenej 20 rokov oplotený, pričom medzi pôvodnými vlastníkmi domu č. 402 prebehla v minulosti reálna deľba tak, že C. H. nerušene užívala časť domu na parcele registra „M. Č.. XXX a záhradu parcela registra „M. XXX a jej rodina R. užívala druhú časť domu na parcele registra „M. XXX a záhradu č. XXX.
Z vyhlásenia zo dňa 4. 10. 2010 súd zistil, že dolupodpísaná U. H., nar. X. X. XXXX, bývalá manželka nevlastného brata žalobkyne potvrdila, že žalobkyňa nehnuteľnosť užíva najmenej 20 rokov po svojej právnej predchodkyni matke C. H.. Čestne vyhlásila, že predmetný pozemok je najmenej 20 rokov oplotený, pričom medzi pôvodnými vlastníkmi prebehla v minulosti reálna deľba tak, že C. H. nerušene užívala časť domu na parcele registra „M. XXX a záhradu parcela „M. XXX a rodina R. druhú časť domu na parcele registra „M. XXX a záhradu parcela registra „M. XXX.
Zo správy Katastra Zvolen súd zistil, že parcela XXX/X bola na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie H., kde je evidovaný ako vlastník Mesto Zvolen zapísaná na základe ROEP-u podľa geometrického plánu č. XXX-X-XX zo dňa 31. 1. 1969 boli pozemnoknižné parcely č. XXX, XXX naidentifikované na M.-F. parcelu XXX/X.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne na určenie vlastníckeho práva je odôvodnený. Žalobkyňa v prvom rade preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorý je daný tým, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti a bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Na podanie žaloby mala žalobkyňa vecnú legitimáciu a preukázala naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by bolo ohrozené jej vlastnícke právo. Rozhodnutím súdu sa tak dosiahne želaný výsledok a to zosúladenie právneho stavu so stavom evidovaným v katastri.
Žalobkyňa pôvodne odvodzovala svoje vlastnícke právo z dedičského rozhodnutia po nevlastnom otcovi, po ktorom zdedila nehnuteľnosti jej matka a následne po matke ona sama. Aj keď v dedičských rozhodnutiach je vedená parcela XXX/X, v konaní bolo preukázané, že sa nejedná o identickú parcelu so súčasnou parcelou XXX/X podľa parcelných čísiel, na druhej strane však bolo nepochybne preukázané, že ako nevlastný otec žalobkyne, tak matka užívali a následne po nich zdedila žalobkyňa parcely, ktoré užíva aj v súčasnosti. Nejde teda o žiadnu novú parcelu, ale len o tú, ktorú užívali pôvodne predchodcovia a v súčasnosti žalobkyňa. Žalobkyňa z opatrnosti odvodzuje svoje vlastnícke právo vydržaním. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva a v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nej priamo zo zákona. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady: a) že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej doby; c) spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo patrí. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa všetky tieto podmienky vydržania splnila. V prvom rade mal súd preukázané, že žalobkyňa bola oprávnenou držiteľkou nehnuteľnosti, keďže sama minimálne od roku 1986 nehnuteľnosť užívala. V konaní nebolo sporné, že ide o ten istý pozemok, ktorý je oplotený minimálne od roku 1986, užívala ho žalobkyňa a predtým jej právni predchodcovia a čestným vyhláseným bolo preukázané, že tento pozemok nadobudli predchodcovia žalobkyne reálnou deľbou. Do užívania tejto nehnuteľnosti nikto nijakým spôsobom žalobkyni nezasahoval, nikto si na tento pozemok nerobil vlastnícky nárok. Skutočnosť, že geometrický plán, na základe ktorého bola identifikovaná nehnuteľnosť aj v dedičských rozhodnutiach nie je identická so súčasným stavom, nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa splnila aj nepretržitosť vydržacej doby, keď nehnuteľnosť užívala viac ako 23 rokov. Bola tiež splnená podmienka spôsobilého predmetu vydržania, nakoľko predmetom vydržania je aj pozemok, ktorý je predmetom sporu. Nejednalo sa v danom prípade o vec, ktorá nemôže byť predmetom vlastníctva, alebo o vec, ktorá by mohla byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb. Keďže mal súd preukázané, že žalobkyňa užívala a užíva predmetnú nehnuteľnosť viac ako 23 rokov, má ju oplotenú, nikto do jej vlastníckeho práva nezasahoval, bola dobromyseľná, nakoľko ju užívala ako vlastníčka, domnievala sa, že vlastnícke právo nadobudla na základe dedičského rozhodnutia po matke dospel súd k záveru, že nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech. Súd preto zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech, aby zaplatil žalobkyni na účet jej právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania a to znalecké trovy vo výške 100,- €, ide o zálohu, ktorú zložila žalobkyňa na znalecké dokazovanie a z ktorej boli poukázané znalecké trovy, ďalej súdny poplatok vo výške 99,50 €, za kópie zo spisu 1,80 € a trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov a to za úkony právnej služby vo výške 510,21 €, cestovné trovy vo výške 48,94 €, náhrada za stravu času vo výške 147,86 €, spolu 808,31 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu za 7 úkonov právnej služby a 7 x režijný paušál a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 53,49 €+ 10,16 € DPH, 6,95 € režijný paušál a 1,32 € DPH, ďalej podľa § 14 ods. 2? písm. b) Vyhlášky 655/2004 Zbierky zákonov za rokovanie s protistranou dňa 20. 7. 2010, za právny úkon 36,99 € + 7,03 € DPH + 7,21 € režijný paušál a 1,31 € DPH, za podanie žaloby dňa 19. 10. 2010 a zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 12. 2010, za právny úkony po 55,49 € + 10,54 € DPH + 7,21 € režijný paušál + po 1,37 € DPH, za zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 2. 2011 za právny úkon 57,- € +11,40 € DPH + 7,21 € paušál + 1,37 € DPH, za zastupovanie na pojednávaní dňa 9. 2. 2011 za právny úkon 57 € + 11,40 € DPH, 7,41€ režijný paušál a 1,48 € DPH, za zastupovanie na pojednávaní dňa 2. 5. 2012 a 20. 6. 2012 po 58,69 €, po 11,74 € DPH, po 7,63 € režijný paušál a po 1,53 € DPH. Titulom cestovných výdavkov súd priznal náhradu na pojednávanie dňa 20. 7. 2010 8,72 €, na pojednávanie 8.
12. 2010 8,84 €, 9. 2. 2011 9,64 €, 2. 5. 2012 11,- € a 20. 6. 2012 10,74 €. Cestovné výdavky boli vyčíslené titulom cestovného z Banskej Bystrice do Zvolena 23 km x 2 = 46 km pri priemernej spotrebe Audi A8 14,8/100 km pri cene pohonných hmôt 1,28 € dňa 20. 7. 2010, 1,29 € dňa 8. 12. 2010, 1,415 € dňa 9. 2. 2011, 2. 5. 2012 1,614 € a 20. 6. 2012 1,57 €. Súd tiež priznal náhradu za stratu času vo výške 147,86 € za dni 20. 7. 2010 po 0,5 hod., spolu jedna hodina cesty = 2 polhodiny straty času po 12,02 €, t.j. 24,04 € + 4,57 € DPH za dni 20. 7. 2010 a 8. 12. 2010, sumu 24,70 € + 4,94 € za deň 9. 2. 2011 za dve polhodiny straty času po 12,35 €, za dni 2. 5. 2012 a 20. 6. 2012 po 25,42 € + 5,08 € DPH, za dve polhodiny straty času po 12,71 €.
Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen znalecké trovy vo výške 73,91 € podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).