Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-8-2023.pdf
PDF · 114.06 KB
Case nature
Subarea
26Co/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, XXX XX E. F., zastúpenej: AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom: Farská 1311/33, 949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom: Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 740 951, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2023 – 25 zo dňa 31.07.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12C/62/2023 – 25 zo dňa 31.07.2023 m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni a k maloletému dieťaťu – B. C. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky. Zároveň súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené, syn bol zverený do jej starostlivosti, upravený bol styk otca s maloletým dieťaťom. Žalovaný sa správa agresívne, máva výbuchy zlosti, bojí sa ho, je násilnej povahy, žalovaný má psychické problémy, bol hospitalizovaný vo E. F.. Správa sa agresívne aj pred dieťaťom, napadol jej otca, maloletý sa ho bojí. Jeho agresívne správanie sa stupňuje, bojí sa ho. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy a to sms správy, potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného za fyzické napadnutie B. H. zo dňa 27.6.2023, potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného za vulgárne vyjadrenia na žalobkyňu zo dňa 20.6.2023, lekársku správu B. I. B. zo dňa 06.07.2023 so záverom fobicko úzkostná porucha, akútna reakcia na stres, odporučené psychologické vyšetrenie, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol žalovanému uložený dočasný zákaz vstupu do nehnuteľností – rodinného domu súp. č. XX J., trestné rozkazy Okresného súdu Nitra, ktorými bol žalovaný uznaný vinným z neoprávneného vniknutia do obydlia, z vyhrážania sa zabitím B. K., rozkazy Obvodného úradu Nitra a Obvodného úradu Bratislava o uložení sankcie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania sa. 3. Súd prvej inštancie mal v danej veci za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Je podľa neho osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Potreba dočasnej úpravy vyplýva zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňa dostatočným spôsobom – listinnými dôkazmi preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni, nie je to len subjektívne presvedčenie žalobkyne, ale je aj objektívne preukázané potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia a nariadením neodkladného opatrenia v tomto zmysle súdom ako aj viacerými potvrdeniami o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch ako aj začatím trestného stíhania a vydanými trestnými rozkazmi Okresným súdom Nitra. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal teda za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni. Nariadením neodkladného opatrenia je podľa neho možné dosiahnuť ochranu žalobkyne, ako aj maloletého dieťaťa; nariadením neodkladného opatrenia chcel súd prvej inštancie zabrániť akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch a žalobkyni poskytol okamžitú a efektívnu súdnu ochranu tým, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a to z dôvodu, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010. 4. Súd prvej inštancie na predmetný návrh aplikoval ustanovenia § 324 až 329 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 5. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh zamietne, resp. že napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Dôvod pre takýto postup vzhliadol žalovaný v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. g) CSP. 8. V odôvodnení odvolania žalovaný ďalej uviedol, že sa so žalobkyňou zoznámil v roku 2014 po tom, čo úspešne absolvoval protialkoholickú liečbu a pobyt v resocializačnom zariadení. Žalovaný má abstinovať už 11 rokov bez recidívy. Túto skutočnosť pred žalobkyňou nikdy nezatajil, vedela podľa neho od začiatku o jeho zdravotnom stave. Počas celej doby ich spolužitia mal žalovaný riadne pracovať, riadne chodiť do práce, starať sa o rodinu, finančne aj inak zabezpečovať chod domácnosti; postavili si spoločné bývanie, so žalobkyňou sa v roku XXXX zosobášili a v roku XXXX, konkrétne XX.XX.XXXX sa im narodil syn B.. Manželstvo bolo podľa neho spočiatku harmonické, avšak problémy nastali v období, keď mal syn X roky. Syn zle spával, žalobkyňa bola vyčerpaná starostlivosťou o dieťa. Žalovaný nikdy nevyvolával napätie a hádky pred maloletým. Častokrát to bola práve žalobkyňa, ktorá žalovaného bezdôvodne napádala, že je lenivý a vyleží jamu na gauči, keď si na chvíľu chcel oddýchnuť. Neustále ho komandovala, sekírovala a vytvárala veľmi zlú atmosféru v domácnosti, žalobkyňa bola tá, ktorá ako prvá stupňovala napätie, nenávisť a zlobu. Keď bolo toto jej správanie už neúnosné, žalovaný ju upozornil, aby bola ticho, avšak vo svojich útokoch na jeho osobu neprestávala, následne na ňu zvýšil hlas a skríkol: "Drž už hubu!" Nemalo to žiaden efekt, stále ho slovne napádala, čo vygradovalo do takej miery, až ju žalovaný vulgárne urazil a použil pri tom expresívnejšie slová. Takáto vyhrotená situácia sa opakovala maximálne trikrát, pričom so žalobkyňou žalovaný neriešil iné závažné problémy vo vzťahu. Žalovaný uviedol, že podľa vyjadrenia psychologičky p. Mgr. Márie Jančiarovej, ktorú maloletý navštevuje a ktoré má žalovaný od nej, sa jeho psychický stav zhoršil zmenou pomerov v domácnosti. Z uvedeného ale podľa žalovaného nevyplýva, že by žalovaný a vyslovene jeho správanie malo mať negatívny dopad na psychiku maloletého. Je podľa neho prirodzené, že maloleté dieťa, a to v takom útlom veku, aký má maloletý B., citlivo vníma zmenu v rodinnom prostredí, rozvod rodičov, ich nedorozumenia, uvedené je bohužiaľ bežným dopadom rozvodov rodičov na ich deti, avšak účelovo za to obviňovať len žalovaného nie je podľa neho na mieste. Žalovaný sa ohradil voči tomu, že by sa prejavoval voči žalobkyni agresívne, že by mával výbuchy zlosti, rozbíjal nábytok v dome a že by sa ho mala odôvodnene báť. Uvedené nie je podľa neho pravda, sú to len účelovo vymyslené klamstvá zo strany žalobkyne za účelom zamedziť styk žalovaného s jeho synom. K psychickým problémom, ktoré má údajne žalovaný, žalovaný uviedol, že v minulosti mal problémy s alkoholom, o čom žalobkyňa vedela, avšak sa úspešne podrobil protialkoholickej liečbe a absolvoval aj pobyt v resocializačnom zariadení, pričom už XX rokov abstinuje, nepije ani hlt alkoholu a nedošlo u neho ani k žiadnej recidíve. Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že dňa 27.06.2023 si žalovaný prišiel prevziať syna, keď sa k nemu priblížil jej otec za účelom odovzdania dieťaťa, žalovaný ho mal fyzicky napadnúť a spôsobiť mu zranenia, s ktorými je už piaty týždeň práceneschopný. Maloletý mal byť svedkom tohto napadnutia a odvtedy sa má žalovaného báť. Existuje podľa neho aj videozáznam, ktorý si nahrávali (žalobkyňa s jej otcom) na mobilný telefón a je predložený na polícii a kde vidieť, že tento incident bol vyvolaný naschvál s cieľom úplne odstrihnúť žalovaného od jeho syna. Otec žalobkyne použil slová, že žalovaného chcú za každú cenu dostať do basy a urobiť z neho kriminálnika. Svedkom uvedeného bola aj matka žalovaného, pričom otec žalobkyne sa pod ťarchou dôkazov priznal, že celý incident vyvolali a mali ho pripravený.
Žalovaný má za to, že otec žalobkyne naďalej úmyselne naťahuje svoju práceneschopnosť, aby dokázal ublíženie na zdraví, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o účelovú práceneschopnosť. Predmetná vec – priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na zdraví bola podľa žalovaného z Okresného úradu Nitra postúpená na OR PZ Nitra, obvodné oddelenie PZ Veľké Zálužie, čo preukázala doloženým dôkazom žalobkyňa. Podľa posledných informácií žalovaného bola predmetná vec z polície – OR PZ prekvalifikovaná opäť na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, číslo spisu: OU-NR- OVVS2-2023/047543-004. Žalovaný sa vyslovene ohradil voči tomu, že by žalobkyňu sledoval, nebodaj sa jej vyhrážal, bombardoval ju správami či jej želal smrť. Rovnako tak žalovaný nikdy žalobkyňu ani ich syna fyzicky nenapadol (žalobkyňou uvádzané zaháňanie päsťami a pľutie na nich). Má za to, že zámerom žalobkyne prostredníctvom jej návrhu a podávaných trestných oznámení je jednoznačná diskreditácia osoby žalovaného za účelom ho vylúčiť zo života maloletého a zakázať mu styk s ním. Žalobkyňa a jej otec chcú vyslovene žalovaného dostať do väzenia, čo mu potvrdil aj maloletý, ktorý žalovanému viackrát oznámil, že nesmie u neho spať, lebo by podľa slov svojej matky/žalobkyne išiel žalovaný do basy, na čo má aj doklad od polície. K trestnému oznámeniu žalobkyne na žalovaného zo dňa 20.06.2023 za vulgárne vyjadrenia zo strany žalovaného na žalobkyňu uviedol, že sa jedná len o potvrdenie o podaní trestného oznámenia, kde žalobkyňa uviedla, že sa na jej adresu žalovaný vulgárne vyjadruje, uráža ju a maloletému o nej rozpráva rôzne nepekné veci. Je podľa žalovaného právom každého podať trestné oznámenie, pričom sa jedná len o uvedenie skutočností zo strany žalobkyne, rovnako tak môže na žalobkyňu hocičo uviesť aj žalovaný. Žalovaný nemá vedomosť o tom, ako bolo uvedené trestné oznámenie napokon vybavené, avšak bez nejakého záveru príslušných orgánov to nepovažuje za relevantný dôkaz, ide len o ničím nepreukázané tvrdenia žalobkyne. K lekárskej správe od B. B. I. zo dňa 06.07.2023, prikladanej ako dôkaz k návrhu, uviedol, že v predmetnej lekárskej správe sú opäť len tvrdenia žalobkyne o tom, ako ju údajne bývalý manžel psychicky týra, že sa o seba a syna bojí, že nespí, že trpí úzkosťou a pod., aj v tomto prípade ide len o slová zo strany žalobkyne, ničím nepodložené, jej subjektívne tvrdenia, s tým, že lekár ako záver uviedol fobicko-úzkostnú poruchu, akútnu reakciu na stres. Má za to, že v tomto prípade bez nejakého hlbšieho skúmania a len na základe subjektívnych tvrdení žalobkyne vyvodiť záver, že žalovaná má úzkosť (ktorú si už sama pri popise jej stavu pred lekárom uviedla) a fóbiu priamo zo žalovaného, je predčasné. V tomto období podľa žalovaného všeobecne veľa ľudí trpí úzkosťami, je to aktuálne veľmi častá diagnóza vyvolaná viacerými podnetmi, zároveň konkrétne v prípade žalobkyne môže ísť o osobu, ktorá je všeobecne nachýlnejšia na úzkosti. Na základe jednej jedinej veľmi stručnej lekárskej správy nie je podľa neho možné jednoznačne určiť žalobkyňou tvrdené ohrozenie jej osoby zo strany žalovaného. Žalobkyňa okrem tejto jednej jedinej lekárskej správy nedoložila do konania žiadnu inú lekársku správu týkajúcu sa napr. nejakého fyzického napadnutia či zranenia, žiadnu lekársku správu vo vzťahu k maloletému. K ďalším dôkazom a to konkrétne k uzneseniu Okresného súdu Nitra o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol žalovanému uložený dočasný zákaz vstupu do nehnuteľností – rodinného domu súp. č. 11 Alekšince, uviedol, že návrh, na základe ktorého bolo vydané, je ešte z roku 2011, t. j. ide o 12 rokov starú vec. K trestným rozkazom Okresného súdu Nitra a Rozkazu o uložení sankcie za priestupok opäť uviedol, že ide o rok 2010, 2011, v jednom prípade o rok 2012. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, žalobkyňa ako dôkazy predložila rozhodnutia, trestné rozkazy z roku 2008, 2010 , prevažne dôkazy z roku 2011 (problémové obdobie života žalovaného), pričom žalovaný už XX rokov úspešne bez recidívy abstinuje, vedie riadny život, pracuje, riadne sa staral o rodinu, o maloletého syna. K predkladanej sms komunikácii medzi stranami sporu uviedol, že nemožno považovať predkladanú sms komunikáciu za nejaký dôležitý, relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval odôvodnený strach žalobkyne zo žalovaného. Samozrejme, vzťahy medzi stranami sporu nie sú podľa neho aj vzhľadom na aktuálnu situáciu dobré, aj komunikácia je horšia, takže je možné, že žalovaný vzhľadom na celkovú frustráciu prameniacu zo správania sa žalobkyne používa expresívnejšie vyjadrovanie sa vo vzťahu k jej osobe, avšak uvedené neodôvodňuje nariadené neodkladné opatrenie. Ďalej uviedol, že žalobkyňa vo vzťahu k maloletému neuviedla žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, prečo by mal žalovaný mať zákaz priblíženia sa aj k jeho synovi. Žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že by bol žalovaný pre svojho syna nebezpečný, o uvedenom nepredložila jeden jediný dôkaz. Žalovaný na záver uviedol, že žalobkyňa celkovo v návrhu uvádzala samé nezmysly a nepravdy, sú to len jej subjektívne ničím reálnym nepodložené tvrdenia, jej snahou je žalovaného za každú cenu vykresliť ako agresora či nevyrovnaného človeka. Jediným cieľom práve týmto účelovým návrhom a podávaním neopodstatnených trestných oznámení je očierniť žalovaného a zamedziť mu resp. úplne zakázať stretávanie sa so synom. Žalobkyňa mala dokonca žalovanému trikrát odmietnuť vydať syna za účelom realizácie styku na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pre žalovaného je jeho syn všetkým, je pre neho extrémne dôležité, aby sa s maloletým stretával, bol plnohodnotnou súčasťou jeho života, mal s ním pravidelný kontakt, keďže syn ho má rád a je s ním šťastný, žalovaného jediným prianím je, aby mal so synom zachovaný tento výborný vzťah, ktorý medzi sebou majú a ktorý sa žalobkyňa aj prostredníctvom tejto žaloby snaží za každú cenu zničiť. Aj na základe vyššie uvedeného, žalovaný nemôže súhlasiť s vydaným uznesením a tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení. Konkrétne nesúhlasí ani s argumentami súdu prvej inštancie uvedenými v bode 6. odôvodnenia, kde súd prvej inštancie uvádza, že mal za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni a že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita. Pri nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia musia existovať závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť, v tomto prípade žalobkyne a aj maloletého, pričom súd musí mať uvedené za osvedčené aj na základe relevantných dôkazov. Žalobkyňa do konania predložila cez 10 rokov staré dôkazy, účelové trestné oznámenia, sms komunikáciu a jednu lekársku správu. 9. Na odvolanie žalovaného reagovala žalobkyňa svojím vyjadrením, v ktorom uviedla, že napadnuté uznesenie zo dňa 31.07.2023 považuje za správne a tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní označila za nepravdivé. Žalovaný sa ku nej mal počas manželstva správať agresívne. Jeho neprístojné chovanie si mal opakovane priznať, potvrdiť jej ho v osobnom rozhovore a aj v správach, z ktorých časť predkladá súdu ako dôkaz. Keď mu v správe napísala, že sa ho bojí, že jej pľul do tváre a vulgárne jej nadával, tak jej mal odpísal: „Ja som idiot, mal som strach a schoval som ho za agresiu.“ V správach jej mal písať, že má obrovské výčitky za to, čo im spôsobil. Písal, že synovi B. nikdy nechcel ublížiť a stále to ľutuje. Priznal aj to, že synovi ubližoval a že si to vyčíta. Žalovaný mal podľa žalobkyne pravidelne počas manželstva výbuchy zlosti, nadával aj jej aj synovi, ohrozoval ich, rozbíjal zariadenie. Ich manželstvo nebolo harmonické ani zďaleka. Po sobáši sa jeho správanie postupne menilo. Začalo to už tým, že ju nechcel zaviesť ani do pôrodnice so slovami, že on ide do roboty a kedy to chce vlastne rodiť. Neskôr, keď mal syn asi X mesiacov, bol žalovaný chorý a žalobkyňa sa ho mala spýtať dva krát, či nejde radšej k lekárovi, načo nijako nereagoval a na tretí krát vybuchol a hodil mobil do notebooku, čo zobudilo aj syna, zobrala ho do náručia a utešovala. Na to žalovaný vyletel z postele, vulgárne jej nadával a zaháňal sa päsťami, zo strachu si kľakla aj s dieťaťom na rukách a prosila ho, aby prestal. Od tej doby sa to zhoršovalo a neskôr stupňovalo. Jej otec nikdy podľa žalovanej nepovedal, že žalovaného chcú za každú cenu dostať do basy a urobiť z neho kriminálnika. Kontakt medzi žalovaným a jej otcom bol obmedzený iba na odovzdanie a prevzatie dieťaťa. Tvrdenie, že ich syn žalovanému hovoril, že pôjde do basy, považuje za vymyslenú výhovorku, ktorá má ospravedlniť útok na jej otca. Nepravdivé je podľa nej aj vyjadrenie žalovaného, že “Pri vrátení syna žalobkyni, žalovaného čakal aj jej otec, ktorý prevzal syna a odovzdal ho žalobkyni a vzápätí na žalovaného slovne zaútočil, následne otvoril dvere na žalovaného aute a kričal na jeho mamu "Čo si to za k....a vychovala?“ Audiovizuálny záznam incidentu preukazuje, že tieto tvrdenia žalovaného sú lživé. Incident sa odohral tak, že jej otec požiadal slušne žalovaného, aby naďalej neosočoval a neobťažoval žalobkyňu a jej mamu, vzhľadom na to, že tieto útoky trvali rok po rozvode formou sms, vykrikovania a pod. a naďalej sa stupňovali. Na to sa ho žalovaný pohŕdavo a výsmešne spýtal: „Čo chceš ty kokot starý?“ Na to jej otec otvoril dvere na aute, aby zobral autosedačku, ktorú dávala žalovanému ráno pri rannom odovzdávaní a spýtal sa jej bývalej svokry, čo to vychovala za syna. Na to žalovaný chytil jej otca pod krk, začal mu vulgárne nadávať slovami: „Ty čo vyprávaš kokot skurvený“, začal do neho sácať a jej otec sa začal brániť. Jeho matka vykrikovala, aby ho nechal, žebráka, pričom vstúpila medzi žalovaného a jej otca. To, že žalovaný mal prekážku v tom, aby mohol dobiť jej otca, ho ešte viac vyprovokovalo a preto udieral jej otca čo najväčšou silou päsťami do tváre. Nadával mu do „buzerantských kokotov a zkurvysynov, hajzlov vyjebaných skurvených“. Následne začal veľmi vulgárne nadávať. Keď jej otec požiadal jej matku, aby zavolala políciu, žalovaný sa začal rozčuľovať, že na koho chce volať políciu, že on je „kokot“ a že udrel prvý a udieral jej otca päsťami naďalej. Po tom jej matke začal nadávať, že je „prijebaná, že má držať piču“. Žalobkyni začal nadávať, že je „kurva“ a že klame, že ich žiadni policajti nezavrú. Nakoniec jej bývalá svokra povedala, že sú špinavci, a žalovaný posmešne povedal jej otcovi, že príde aj zajtra a že ho „rozjebe“. Všetko sa to stalo pred očami syna, aj keď sa žalobkyňa snažila ho čo najrýchlejšie zobrať na rukách preč, ale pri preberaní mu spadla legová hračka a prosil ju aby mu to pozbierala. Kým to urobila a zobrala syna, už prišlo k napadnutiu. Odvtedy sa syn na to často pýta, slovami aj gestami jej opisuje ako to videl a čo si pamätá a hovorí jej, že sa bojí, aby aj jeho otec nezbil. Syn odvtedy začal opakovane odmietať stretnutia s otcom. Túto situáciu riešila aj prostredníctvom sociálnej kurately s pánom PhDr. Vojtechom Ružičkom, PhD. Pre úplnosť dodala, že PN jej otca naďalej trvá, keďže ďalšími vyšetreniami sa zistilo, že otec má zlomenú sánku. Žalovaný je momentálne hrozbou pre ňu aj svojho syna pre jeho nevyspytateľné, neovládateľné a agresívne správanie. Syna žalovanému dávala v súlade s rozhodnutím súdu až do dňa 24.06.2023, kedy došlo k predmetnému napadnutiu. Dieťa sa správalo vulgárne a agresívne iba po stretnutí s jeho otcom. Po pojednávaní o úprave styku sa syn od otca vrátil so slovami, že mama je odpad a patrí do smetí a nadával jej, že je „hovno“. Povedal, že tak to hovorí tato. Pri druhom styku, prišlo už k spomínanému napadnutiu. Žalobkyňa sa ohradila voči tvrdeniam žalovaného, že je narcistický manipulátor, lebo to nie je pravda. Vždy mala synovi pekne rozprávať o otcovi, žalovaný však nechápe, že malý ho začal odmietať po tom, ako bol svedkom jeho správania a napadnutia. Tvrdenia žalovaného, že mňa ani syna fyzicky nenapadol, popiera aj on sám v správe z 2. júla 2022, kde jej napísal: „Vychutnal som si pľuvanec do tvojho opičieho ksichtu, ale malý to videl. Raz ti to urobí tiež.“ Žalovaný pľul na ňu aj na dieťa, zaháňal sa opakovane päsťami, porozbíjal dom pred očami syna. Teraz to síce popiera, ale potvrdil to sám aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 24P/13/2023 a sp. zn. 24P/46/2023. Relevantným dôkazom o nevhodnosti styku ich syna so žalovaným je aj audiovizuálny záznam o napadnutí jej otca žalovaným, ktorý dala k dispozícii polícii. Jej bývalá švagriná K. G. a J. C. údajne popisujú vzťah medzi žalovaným a ich synom ako láskyplný, že sa s mím stále hral a podobne. Uviedla, že obe boli v ich spoločnej domácnosti asi 3 krát na návšteve. Žalovaný sa vie podľa nej dobre pretvarovať. Psychologičku vyhľadala iba kvôli synovi, aby jej pomohla spracovať traumy dieťaťa. Psychologička Mgr. Mária Jančiarova PhD. robila emočné testy dieťaťa po tom, ako bol syn svedkom napadnutia jeho dedka. Testy robila bez prítomnosti žalobkyne a po skončení ju informovala ako dopadli. Syn mal ku kartičkám, na ktorých boli pandy s emóciami prideliť kto je to. Pandu s úsmevom pridelil k matke, smutnú k dedkovi, lebo ho bolí hlavička, a kričiacu pandu odhodil na zem. Po otázke prečo ju odhodil, syn povedal, lebo kričí a jemu sa to nepáči. Spýtala sa ho, kto kričí a povedal, že tato doma kričal. Potom už nechcel pokračovať a chcel si kresliť srdiečka. Nakreslil celej rodine a psychologička sa spýtala či nakreslí ocinovi, povedal že nie. Ďalší test robila o mesiac neskôr kde na kartičkách boli tie isté pandy jedna skupina sa usmievala a druhá kričala. Vybral si tú, čo sa usmieva a na otázku prečo si nevybral druhú, odpovedal lebo kričia a aj tato kričal a rozbíjal. K psychickým problémom, ktoré má údajne žalovaný, žalovaný uvádza, že v minulosti mal problémy s alkoholom, o čom mala žalobkyňa vedieť. O bývalom manželovi vedela podľa nej len to, že bol na protialkoholickom liečení. Nevedela o jeho ďalších psychických ochoreniach. Žalovaný je aj dodnes poberateľom invalidného dôchodku aj z dôvodu psychiatrických diagnóz. V súčasnosti má vedomosť o tom, že mal diagnostikovanú depresiu, alkoholizmus a emocionálnu poruchu osobnosti. O trestnej minulosti žalovaného nemala žiadnu vedomosť. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)], bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 16. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím súdu je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. 17. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná integrita, dušená integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. 18. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023 domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a k maloletému dieťaťu (B. C., nar. XX.XX.XXXX) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánu prejednávajúcimi priestupky. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný sa správa agresívne, máva výbuchy zlosti, je násilnej povahy a navyše má aj psychické problémy. Agresívne sa správa aj pred dieťaťom, pred ktorým napadol jej otca. Dieťa sa ho bojí a agresivita žalovaného sa stupňuje. Žalobkyňa k návrhu pripojila trestné rozkazy Okresného súdu Nitra, SMS komunikáciu žalovaného, potvrdenie o podaní oznámenia na žalovaného, lekársku správu, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia a pod. 19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrhu žalobkyne vyhovel z dôvodov uvedených vyššie. 20. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu ako aj z predložených dôkazov a tvrdení oboch strán dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP absentuje jeho základný predpoklad, a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal dopúšťať voči žalobkyni a ich maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni. Tento svoj záver však súd založil väčšinou na základe listinných dôkazov, z ktorých obsahu síce vyplýva, že žalovaný bol opakovane trestne stíhaný, resp. stíhaný v priestupkových konaniach, avšak všetkých týchto skutkov sa žalovaný dopustil v rokoch 2008 až 2011, a preto nie sú spôsobilé preukázať, že žalovaný sa rovnakým spôsobom správa aj v čase rozhodovania súdu o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedený záver sa vzťahuje aj na nariadené predbežné opatrenie, ktorým Okresný súd Nitra žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľnosti svojho otca. Aj v konaní o tomto návrhu ide o popis správania sa žalovaného, avšak z roku 2011, čo nemôže byť relevantné pri posudzovaní správania sa žalovaného v roku 2023. Správanie žalovaného napĺňajúce dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 325 ods. 1 písm. h) CSP nepreukazujú ani potvrdenia o podaní oznámenia žalobkyne a jej otca na žalovaného z 20.06.2023 a 27.06.2023, nakoľko v tomto štádiu ide len o ich tvrdenia a navyše z ich obsahu nie je zrejmé a preukázané ohrozovanie telesnej a duševnej integrity v rozsahu vyžadujúcom dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia. Uvedené sa vzťahuje aj na lekársky nález zo dňa 06.07.2023. Napokon odvolací súd dodáva, že predložená SMS komunikácia zo strany žalovaného voči žalobkyni naznačuje, že medzi stranami sú dlhodobo narušené vzťahy, ktoré vyústili do hádok, pri ktorých boli použité vulgárne výrazy, avšak v konaní nebolo preukázané psychické a už vôbec nie fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh zamietol. 23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.