Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-41-2012.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/41/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, tohto času pobyt neznámy, zastúpená opatrovníčkou: R. G., pracovníčkou Okresného súdu Humenné za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Stropkov, Nám. SNP 7 o zaplatenie 568,82 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni sa trovy konania nepriznávajú.
Súd zaväzuje navrhovateľa uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 109,94 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajší súd dňa 4.10.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 568,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 515,39 eur od 8.12.2006 do zaplatenia a trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14.2.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka. a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Ďalej uviedol, že postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 29.9.2005 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a zriadil odporkyni na účte prečerpanie ( tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ prehlásil, že odporkyňou sa nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že odporkyňa využila povolené prečerpanie na účte, prípade sa dostala do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru riadne a včas nehradila, navrhovateľ ju vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 568,82 eur, ktorá pozostávala z istiny 515,39 eur, riadneho úroky vo výške 53,43 eur, úroku z omeškania 0,00 eur a ostaného príslušenstva a poplatkov 0,00 eur v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Odporkyňa neuhradila žiadnu sumu.
Súd vydal dňa 14.11.2011 v predmetnej veci podľa posledného podania navrhovateľa zo dňa 11.11.2011 platobný rozkaz. Následne súd vykonal šetrenie pobytu odporkyne a keďže nezistil iný jej pobyt, zrušil platobný rozkaz a uznesením jej ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníčku.
Opatrovníčka odporkyne uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a vzniesla námietku premlčania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, podaním navrhovateľa zo dňa 11.11.2011, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 28.5.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Vo svojom podaní zo dňa 28.5.2012 uviedol vedľajší účastníka na strane odporkyne, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni na základe zmluvy k úverovému účtu zo dňa 29.9.2005 finančné prostriedky, ktoré odporkyňa nesplácala v zmysle dohodnutýjch zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal dňa 29.3.2006 a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal celý dlh splatným. S poukazom na uvedené vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej návrhom, pretože návrh bol súdu doručený dňa 4.10. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), na ktoré je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať a s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19. februára 2009, sp.zn. 25 Cdo 539/2008 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júla 2005, sp.zn. 21 Cdo 2313/2004). Vedľajší účastník navrhol, aby sa k tomuto podaniu a najmä k vznesenej námietke premlčania vyjadril aj odporkyňa, na podporu ktorej vedľajší účastník do konania vstúpil. Priemerní spotrebitelia nedokážu poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ale taktiež nevedia ani náležíte právne argumentovať a využiť všetky námietky, ktoré proti uplatňovanej pohľadávke zo strany dodávateľa majú a to vrátane možnosti vzniesť námietku premlčania. Účinne vznesená námietka premlčania znamená, že premlčané právo už navrhovateľovi nemožno súdom priznať a v súdnom konaní by bol neúspešný. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania už vedľajší účastník nepoukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, ktorá je právnym titulom uplatňovaného nároku.
Podľa predložených listín odporkyňa dňa 29.9.2005 požiadala postupcu o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu.
Potvrdením o poskytnutí flexikreditu pre majiteľa účtu - odporkyňu postupca potvrdil, že tejto bol poskytnutý úver vo výške 15.000,-Sk na jej účte v zmysle zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty od 30.9.2005 po dobu plnenia uvedených podmienok.
V zmysle čl. I. bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok tieto upravujú vzťahy majiteľa účtu a Všeobecnej úverovej banky, a.s. v súlade s platným právom.
Všeobecné obchodné podmienky sú záväzné pre zmluvné strany obchodného vzťahu a sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky ako sú napr. Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok, Zákon o platobnom styku, Zákon o bankách a inými citovanými právnymi predpismi ( čl. I bod 2 Všeobecných obchodných podmienok ).
Podľa článku III. bodu 46 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, VÚB, a. s. je oprávnená na základe ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie VÚB, a. s., poskytuje na obdobie 12 mesiacov. Toto obdobie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpánia na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania VÚB, a. s., písomne informuje majiteľa účtu. Na povolenie prečerpania nevzniká majiteľovi účtu právny nárok.
V zmysle čl. III bod 16 Všeobecných obchodných podmienok je majiteľ účtu povinný nepovolené prečerpanie na bežnom účte vyrovnať najneskôr do 15 dní od vzniku nepovoleného prečerpania, v opačnom prípade má banka právo zmluvu o účte vypovedať.
Podľa článku III. bodu 47 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, VÚB. a. s. je oprávnená jednostranne upraviť výšku povoleného prečerpania, buď smerom nahor, ak klient spĺňa podmienky na jeho zvýšenie, alebo smerom nadol, príp. môže povolené prečerpanie zrušiť, najmä ak majiteľ účtu do uplynutia 12 mesačnej lehoty splatnosti nevyrovná debetný zostatok na bežnom účte. O zmenách VÚB, a. s., písomne informuje majiteľa účtu.
V zmysle článku III. bodu 55 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle VÚB, a. s., majiteľovi účtu upomienku, s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB, a. s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva a uplatní sí svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky, alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, alebo súdnou cestou.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - navrhovateľa, čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Navrhovateľ predložil súdu aj výpis z bankovej knihy postupcu týkajúci sa klienta - odporkyne, v ktorom je uvedený ako dátum výpovede deň 29.3.2006.
Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 6.7.2011 vyzval odporkyňu na uhradenie pohľadávky spolu v sume 920,91 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
V ustanovení § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Ako vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podaním zo dňa 11.11.2011 navrhovateľ upresnil návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že požadoval ročný úrok z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 515,39 eur od 9.12.2006 do zaplatenia namiesto úroku z omeškania vo výške 13 % ročne z uvedenej sumy. Po vydaní platobného rozkazu už predmetom konania zostala iba tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom dňa 14.11.2011.
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odorkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, ktorú zmluvu síce navrhovateľ nepredložil, jej existencia však vyplýva z potvrdenia o poskytnutí flexikreditu. K samotnému uzavretiu zmluvy kontokorentnom úvere podľa predložených listín došlo tak, že odporkyňa dňa 29.9.2005 požiadala postupcu o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu a potvrdením o poskytnutí flexikreditu pre majiteľa účtu - odporkyňu postupca potvrdil, že tejto bol poskytnutý úver vo výške 15.000,-Sk na jej účte v zmysle zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty od 30.9.2005 po dobu plnenia uvedených podmienok.
Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na navrhovateľa, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o kontokorentnom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 29.9.2005 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Jedná sa preto aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka minimálne v otázke premlčania.
Opatrovníčka odporkyne ako aj vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesli námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s touto námietkou vysporiadať.
Ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu postavenia odporkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu, ktoré by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne - spotrebiteľa. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom a preto súd posúdil otázku premlčania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých všeobecná premlčacia doba je trojročná. Navrhovateľ podal svoj návrh dňa 4.10.2011, pričom právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal dňa 29.3.2006, ako to vyplýva z bankovej knihy právneho predchodcu navrhovateľa ohľadne klienta
- odporkyne. Sám navrhovateľ vo svojom návrhu za rozhodujúci dátum na určenie úrokovej sadzby úroku z omeškania považuje deň 30.3.2006, teda deň nasledujúci po dni dátumu výpovede, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu. Uvedeným dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 30.3.2009, no navrhovateľ podal návrh až po uplynutí premlčacej doby, pričom námietka premlčania bola vznesená opatrovníčkou odporkyne a na základe tejto skutočnosti súd nemohol navrhovateľovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako jeho návrh zamietnuť.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Čo sa týka vzťahu navrhovateľ a odporkyňa, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal hoci mala vo veci plný úspech, nakoľko zo spisu súd zistil, že jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
Čo sa týka vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane odporkyne, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 109,94 eur za dva úkony právnej služby po 38,18 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 28.5.2012 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za režijné paušály v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH v sume 18,32 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Súd vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia ako sú vyčíslené vyššie vo výške 109,94 eur aj priznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012, podľa ktorého ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.