Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/58/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného J. I. J., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného J. I. J. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.03.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.08.2024, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného J. I. J., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. zo dňa 28.03.2024 bol obžalovaný J. I. J. uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 26.09.2023 v čase o 00:10 hod. po predchádzajúcej dohode a vzájomnej komunikácii prostredníctvom mobilných telefónov, najmä mobilnej aplikácie WhatsApp s osobou z Rumunska pod menom E., v úmysle získať pre seba finančnú výhodu v celkovej výške 1.000,- €, z ktorej obdržal najmenej 500,- €, nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky osobám D. I., nar. XX.XX.XXXX, Q., E. C., nar. XX.XX.XXXX, Q., E. I., nar. XX.XX.XXXX, Q., A. P., nar. XX.XX.XXXX, Q., E. P., nar. XX.XX.XXXX, Q., U. P. J., nar. XX.XX.XXXX, Q., Y. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, Q., L. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q., U. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q., L. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, Q., T. B., nar. XX.XX.XXXX, Q., E. B., nar. XX.XX.XXXX, Q., E. L. G. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, Q., L. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q., T. Y., nar. XXXX, Q., T. L., nar. XX.XX.XXXX, I., J. F., nar. XX.XX.XXXX, I., U. F., nar. XX.XX.XXXX, I., Q. L., nar. XX.XX.XXXX, I., M. L., nar. XX.XX.XXXX, I., M. L., nar. XX.XX.XXXX, I., ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že dňa 25.09.2023 v presne nezistenom čase prevzal za účelom transportu ľudí od osoby menom E. v meste Temešvár, Rumunsko, motorové vozidlo továrenskej značky M. C., EČV: DDZ XXVX (PL), VIN: W následne sa toho istého dňa v čase okolo 19:00 - 19:30 hod. dostavil s uvedeným vozidlom na koniec presne nezisteného miesta v Maďarsku, asi 20 km za mestom Szeged, kde v poli čakali uvedené osoby, ktorým po príchode umožnil nastúpiť do vozidla, následne sa s vozidlom a uvedenými osobami presunul cez hraničný priechod Čunovo - Rajka na územie Slovenskej republiky s úmyslom tieto osoby prepraviť až k hraniciam s Nemeckou spolkovou republikou, pričom predmetné vozidlo bolo dňa 26.09.2023 v čase o 00:10 hod. na Balkánskej ulici, Bratislava - Rusovce, v blízkosti zastávky MHD ŽST Rusovce zastavené hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bratislava - Rusovce, pričom jeho kontrolou bolo zistené, že sa v ňom nachádzajú osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému J. I. J. podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky Sony model XQ BT52 XPeria 10III a podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a zhabanie osobného motorového vozidla značky M. C., EČV: C (PL), VIN: W

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný J. I. J. v zákonnej lehote odvolanie vo výroku o treste odňatia slobody a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a aby mu uložil trest odňatia slobody v kratšej výmere.

V písomných dôvodoch odvolania zo dňa 04.05.2024 prostredníctvom obhajkyne poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre, ktorý v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ukladal páchateľovi za spáchanie trestného činu prevádzačstva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom Krajský súd v Nitre prihliadol na to, že páchateľ v danej trestnej veci bol otcom dvoch maloletých detí, očakával narodenie tretieho dieťaťa a išlo o ojedinelý exces z inak riadneho vedenia života páchateľa. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. , kde bol páchateľovi uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pri zohľadnení osobných a rodinných pomerov a bezúhonnosti páchateľa. V oboch prípadoch tak Krajský súd v Nitre znížil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody aplikáciou § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. a obžalovaný vyslovil, že aj v jeho trestnej veci je aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu náležitá.

Obžalovaný J. I. J. ďalším písomným podaním uviedol, že spáchanie trestného činu ľutuje a išlo z jeho strany o nerozvážne konanie. Doteraz viedol usporiadaný život, nebol doposiaľ súdne trestaný a chce sa starať o svoje maloleté deti. Navrhol uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu dňa 14.08.2024 sa uskutočnilo za prítomnosti obžalovaného J. I. J., obhajkyne, náhradného obhajcu, prokurátora a za prítomnosti tlmočníka z rumunského jazyka do slovenského jazyka a naopak.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, pričom napáda vyslovene iba výrok o treste odňatia slobody. Navrhla, aby odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v kratšej výmere.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Uložený trest zohľadňuje poľahčujúce okolnosti ako aj uloženie trestu pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody.

Obžalovaný J. I. J. navrhol uloženie kratšieho trestu odňatia slobody, pretože spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorým poskytol údaje o mene a adrese hlavy organizovanej skupiny. Uviedol, že má dve maloleté deti nachádzajúce s v Rumunsku.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného J. I. J. nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu konštatuje, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a v súlade s vyslovil, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku nevykoná, zaniklo právo obžalovaného na podanie odvolania vo výroku o vine. V

tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie , z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Obžalovaný J. I. J. bol teda rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 28.03.2024 uznaný za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa , Tr. zák.

Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov je primeraný. Neboli pritom splnené podmienky pri ukladaní trestu odňatia slobody pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, čo odvolací súd podrobne rozvedie v ďalšej časti odôvodnenia.

Pri rozhodovaní o tom aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, je potrebné vychádzať z toho, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchanie zločinu prevádzačstva, ktorý sa skutkovo týkal neoprávneného prevádzania 21 osôb. Obžalovaný spáchal zločin a v žiadnom prípade nemožno spáchanie trestného činu obžalovaným bagatelizovať. V tomto smere je významným hľadiskom, že išlo o úmyselný trestný čin, t. j. obžalovaný sa ho dopustil cielene s motívom získania finančnej odmeny vo výške 1.000,- € a v rámci tejto odmeny peňažné prostriedky v hodnote 500,- € aj reálne obdržal. Pokiaľ ide o návrh obžalovaného o potrebne korekcie uloženého druhu trestu a to nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, takýto postup hodnotí odvolací súd ako nenáležitý. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné v danej trestnej veci ukladať obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s poukazom na závažné okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný zneužil prirodzený proces migrácie obyvateľstva na území Európskej únie z tretích krajín, najmä Turecka a Afganistanu takým spôsobom, že tento umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky početnému množstvu osôb, ktoré nemali ani štátne občianstvo Slovenskej republiky a ani neboli na jej územie viazaní trvalým pobytom. Za žiadnych okolností nemožno automaticky vychádzať z toho, že ak obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, na čo poukazuje obžalovaný v podanom odvolaní, potom mu musí byť automaticky uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného nie je možné preceňovať v tom smere, že ide o jediné, či najdôležitejšie hľadisko pri ukladaní druhu a výmery trestu. Napokon na bezúhonnosť obžalovaného bolo správne reflektované už súdom prvého stupňa aplikáciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

S poukazom na závažný charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj na úmyselné zavinenie obžalovaného sa preto odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že z hľadiska druhu trestu je nutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je tu nevyhnutné aj z hľadiska generálnej prevencie trestu, aby odradil ostatných od páchania rovnakých trestných činov ako aj z hľadiska individuálnej prevencie, t.j. potrebou ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ktorý bez zábran naložil do dodávky značky Fiat Ducato 21 ľudí. Popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, správne súd prvého stupňa zistil danosť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. tým, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že by obžalovaný aktívne napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, podľa odvolacieho súdu neexistuje podklad pre jej priznanie. Obžalovaný síce na verejnom zasadnutí uviedol, že poskytol údaje o “hlave“ organizovanej skupiny, išlo však len o tvrdenie obžalovaného, pričom odvolací súd z obsahu spisu nevzhliadol žiadnu výraznú pomoc pri objasňovaní trestnej činnosti.

Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa nezistil existenciu priťažujúcej okolnosti, čím v súlade s § 38 ods. 3 Tr. zák. došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Pri ukladaní trestu správne súd prvého stupňa vychádzal z už upravenej trestnej sadzby 7 (sedem) až 9 (deväť) rokov pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. tak, že zníženie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-inu vykonal z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7 (sedem) až 10 (desať) rokov, teda znížením hornej hranice trestnej sadzby o 1 (jeden) rok.

Súd prvého stupňa zároveň správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., keď zistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a s poukazom na stanovisko č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Podľa odvolacieho súdu tak bolo náležité analogicky aplikovať ustanovenie .

Ak obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval na dve konania vedené na Krajskom súde v Nitre, v ktorých boli za spáchanie trestného činu prevádzačstva ukladané navyše nepodmienečné tresty odňatia slobody (a teda nie tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, čoho sa odvolateľ domáha), tak odvolací súd konštatuje, že obžalovaný vykonal iba účelový výsek rozhodovacej činnosti slovenských súdov, ktorý mu vyhovoval a opomenul spomenúť iné trestné veci, v ktorých boli za spáchanie trestného činu prevádzačstva v obdobných prípadoch ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody a to aj prísnejšie ako v danom prípade.

Za všetky odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 06.09.2018, ktorým bol obžalovanému za spáchanie zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Toto rozhodnutie bolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu s tým, že dovolanie obžalovaného bolo odmietnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 10.04.2019).

Pokiaľ obžalovaný požadoval zohľadniť ustanovenie , k uvedenému odvolací súd konštatuje, že v prípade mimoriadneho zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú. V prípade obžalovaného žiadne osobitné pomery páchateľa či okolnosti prípadu mimoriadneho významu odvolací súd nevzhliadol. Odvolací súd nemohol akceptovať aplikáciu Tr. zák. na tom základe, že je občanom tretieho štátu, je bezúhonný a má dve maloleté deti. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa Tr. zák. nie je bežným (pravidelným) postupom súdu a súd k nemu môže pristúpiť len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov.

Navyše obžalovaný možnosti legálneho zárobku v čase spáchania trestného činu istotne poznal, pričom v čase spáchania skutku už mal aj deti. Obžalovaný mal teda aj iné, legálne možnosti na dosiahnutie príjmu a následnej podpory svojej rodiny, zvolil si však jednoduchšiu cestu, a to dosiahnutie príjmu cestou páchania trestnej činnosti. Obžalovaný tak zo svojho vlastného rozhodnutia na seba zobral riziko trestného stíhania a tým logicky stratu možnosti byť v dennodennom živote so svojou rodinou. Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovanému bol tak správne uložený postupom podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v najnižšej možnej výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov (7 rokov znížených o 1/3 -inu = 56 mesiacov).

Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného trestného činu.

Výrok o uložení trestu prepadnutia veci a uložení ochranného opatrenia nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože obžalovaný tento výrok nenamietal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.