Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-64-2010.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/64/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým, v trestnej veci obžalovaného L. W., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2012 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaný L. W., nar.: XX.XX.XXXX v J., bytom W., L. č. XXX/XX
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa 30.12.2008 v čase o 19.00 hod. v obci Gajary viedol osobné motorové vozidlo zn. Z. Y. XXX R EČ: MA-XXXBA, na Grafovej ul. pred domom č. 608 sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a zrazil chodca poškodeného A. M., nar.: XX.XX.XXXX, stojaceho na pravej strane cesty v smere jeho jazdy, po nehode s vozidlom nezastavil, z miesta dopravnej nehody ušiel, následne cca po 15 minútach sa však vrátil späť, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c), § 51 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č 315/1996 Zb. o cestnej premávke, pričom poškodený A. M. utrpel komplikovanú zlomeninu panvového prstenca s úrazovým poškodením močových ciest, zlomeniny lopatiek, zlomeniny rebier vpravo aj vľavo, pomliaždenie hlavy, krku a hrudnej chrbtice, pomliaždenie ľavého členku, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 30.12.2008 do 17.01.2010,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému uložený trest podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 02.07.2010 obžalobu na obžalovaného L. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, pričom o následkoch vyhlásenia bol poučený. Následne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedal kladne.
Súd nezistil zákonné prekážky pre prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine, preto ho podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov prípravného konania nemal rozumné pochybnosti o skutkových a právnych záveroch uvedených v obžalobe, pričom nezistil ani žiadne také pochybenia obžaloby, ktoré by mu bránili prijať vyhlásenie obžalovaného a preto uznal obžalovaného vinným skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby. Zároveň rozhodol, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal, nevykoná; vykonal len dokazovanie ohľadom výroku o treste. Súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko pri vedení motorového vozidla dostatočne nevenoval pozornosť cestnej premávke, čím zrazil chodca - poškodeného, ktorý v dôsledku toho utrpel zranenia uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 30.12.2008 do 17.01.2010. Obžalovaný naviac z miesta činu odišiel bez zastavenia, teda neurobil žiadne opatrenia pre poskytnutie zdravotnej pomoci poškodenému napriek tomu, že tak mohol urobiť bez nebezpečenstva seba alebo iného, čím svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu neposkytnutia pomoci poľa § 178 Trestného zákona.
Prečinu ublíženia na zdraví sa obžalovaný dopustil vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, nakoľko ako držiteľ vodičského oprávnenia vedel o povinnosti vodičov dostatočne venovať pozornosť dopravnej situácii, avšak túto nerešpektoval, spoliehajúc sa, že k následku nedôjde. Prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona obžalovaný spáchala v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, keď ako vodič vedel, že v zmysle § 51 ods. 3 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. je povinný po nehode zastaviť a privolať odbornú pomoc, avšak neurobil tak a bol uzrozumený s tým, že poškodeného nechal zraneného na vozovke.
Súd sa podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil so správami o povesti obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča a odpisom registra trestov a zistil, že obžalovaný bol dosiaľ štyrikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých prípadoch vykonal podmienečný trest odňatia slobody. V skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, uložené tresty odňatia slobody mu boli zahľadené. Obžalovaný sa viackrát dopustil priestupkov v cestnej premávke pre rýchlu jazdu alebo nedodržanie povinností vyplývajúcich pre vodiča z príslušných právny predpisov o premávke na pozemných komunikáciách. V mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť, nebol riešený za žiadny priestupok v rámci ochrany verejného poriadku, v evidencii priestupkov nemá od roku 2006 žiadny záznam.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný spáchanie skutku priznal a trestný čin úprimne oľutoval, čím bola u obžalovaného splnená poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. j) Trestného zákona. Naproti tomu súd zistil, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch trestných činov v ich jednočinnom súbehu, čím bola u obžalovaného daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. j) Trestného zákona. Pri určení druhu a výmeru trestu súd zároveň prihliadal na spôsob jeho spáchania, následok a zavinenie, rovnako prihliadal na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že obžalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví z vedomej nedbanlivosti, nakoľko dostatočne nevenoval pozornosť situácii na vozovke, pričom vzhľadom na všetky okolnosti mal vedieť, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený trestným zákonom. Čo sa týka prečinu neposkytnutia pomoci, tento spáchal v nepriamom úmysle, pravdepodobne v dôsledku stresu a zľaknutia vyvolaného spáchaným trestným činom, keď z miesta činu bezprostredne po jeho spáchaní odišiel bez zastavenia. Na miesto činu sa následne v priebehu 15 minút vrátil, k poškodenému však už bola privolaná záchranná
služba. Obžalovaný vedie riadny život, je bezúhonný, v mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Z uvedených dôvodov, ako aj pre rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že napriek závažnému následku spočívajúcemu v ťažkej ujme na zdraví poškodeného, je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody postačujúce v záujme ochrany spoločnosti a prevýchovy páchateľa. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd uložil obžalovanému úhrnný trestu trest odňatia slobody podľa zásad ukladania úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, súd podľa zásad ukladania úhrnného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Zákonom stanovená hranica trestnej sadzby uvedená v osobitej časti Trestného zákona je pre trestný čin ublíženia na zdraví v jeho prísnejšej skutkovej podstate daná v rozmedzí od 1 do 5 rokov. Súd uložil obžalovanému trestu odňatia slobody v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, nakoľko má za to, že vzhľadom k doterajšej bezúhonnosti obžalovaného a jeho čiastočnému nedbanlivostnému zavineniu postačuje na dosiahnutie účelu trestu, teda ochrany spoločnosti a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu. Súd súčasne konštatuje, že podľa zásad úhrnného trestu ostáva horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby v danom prípade bez zmeny.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona súd uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, teda uložil mu skúšobnú dobu v druhej polovici zákonnej hranice. Súd rozhodoval s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery, povahu trestnej činnosti, ako aj následkom spáchaného trestného činu, pričom dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje uloženie podmienečného trestu. Počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.
Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, súd vzhľadom k spôsobu a závažnosti následkov spáchaného trestného činu má za to, že obžalovaného je potrebné na určitý čas vyradiť z cestnej premávky. Preto mu zároveň podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá v trvaní 3 roky, ktorého účelom je náprava obžalovaného a splnenie ochrannej funkcie trestu, keďže obžalovanému sa po túto dobu zakazuje osobitná činnosť spočívajúca v riadení motorových vozidiel akéhokoľvek druhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.