Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10CoP-16-2012.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/16/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matka - I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX, v zastúpení JUDr. Marek Belka, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie Q., Q. Y. XXXX a otec - U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. M., (bývajúci I. XXXX u D. M.), o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na základe odvolania matky a na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11P/46/2011-44 zo dňa 18.1.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o nedoplatku výživného na maloletého G. Y., nar. X.XX.XXXX v sume 400 eur za dobu od 7.10.2011 do 18.1.2012 a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
N e d o t ý k a sa výroku rozsudku o osobnej starostlivosti o maloletého G. a výroku o úprave styku s maloletým.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod následkami výkonu rozhodnutia od 7.10.2011 až do zaplatenia. Nedoplatok na výživnom za dobu od 7.10.2011 do 18.1.2012 vo výške 400 eur súd povolil otcovi splácať v 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. tak, že maloletého G. prevezme pred domom matky v stanovenú hodinu, a v stanovenú hodinu ho matke odovzdá. Otec je povinný stretávať sa s maloletým G. v rodinnom dome u starej matky U. Y., bytom G. XXXX. Matka je povinná maloletého na styk pripraviť a otcovi styk umožniť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2011, podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine treba upraviť práva a povinnosti rodičov k nemu. Matka sa o dieťa osobne stará, zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov neboli známe také skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby maloletý nemohol byť zverený do jej starostlivosti. Styk otca s dieťaťom súd upravil podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine.
Konštatoval plnenie vyživovacej povinnosti matkou dieťaťa formou osobnej starostlivosti, dieťaťu kupuje aj stravu, oblečenie, zabezpečuje lekársku starostlivosť. Otec potom ako odišiel v septembri 2011 zo spoločnej domácnosti vyživovaciu povinnosť k dieťaťu riadne neplnil, zaplatil iba sumu 26 eur pred Vianocami v roku 2011. Otec je živnostník, podal daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie.
Žije s priateľkou, prispieva na kúrenie 300 eur. Uviedol, že má zapožičiavané finančné prostriedky, tie sa bude snažiť splácať po tom, ako sa v mesiaci február má zamestnať, zohľadňujúc tú skutočnosť, že bol napr. v Čechách, kde zarobil 400 eur. Súd nezistil také skutočnosti na strane otca, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať, mať príjem z pracovnej činnosti a plniť si tak vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na dané okolnosti určil výživné v sume 100 eur na maloletého G., nakoľko matka je bez akéhokoľvek príjmu, poberá rodičovský príspevok, platí náklady na kúrenie, elektriku mesačne 70 eur, telefón 80 eur. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ otec má finančné prostriedky pre uspokojovanie svojich potrieb, ktoré vznikajú aj na strane maloletého G., je povinný sa podieľať primeranou sumou na ich úhrade.
O trovách konania rozhodoval zmysle § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Proti rozsudku okresného súdu, čo do výrokov určenia vyživovacej povinnosti a nedoplatku výživného podal otec v zákonnej lehote odvolanie, domáhal sa v uvedených výrokoch zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že matke dieťaťa platil pravidelne, dával jej finančnú hotovosť do ruky, naposledy v októbri 2011 sumu 520 eur, čo matka dieťaťa asi pred súdom zabudla uviesť. Zanechal jej v rodinnom dome rodičov aj finančnú hotovosť - 2.600 eur, čo matka dieťaťa našla a si ponechala. Z označených peňazí zaplatil na maloletého G. výživné. Súd nepreveril dostatočne jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, podotýkal, že podniká v oblasti výstavby altánkov, v aktuálnej dobe je bez práce, nie sú žiadne objednávky. Nemá z čoho platiť výživné v určenej sume, je ochotný platiť 50 eur, prípadne prispievať synovi na výživné kúpou oblečenia, potravín a hračiek. Určené výživné v sume 100 eur mesačne je aj neprimerané vysoké, odvolateľ vyslovil podozrenie, že nebude použité iba v prospech maloletého syna.
Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote aj matka. Vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jej názoru je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v sume 200 eur mesačne, teda v ňou uplatňovanej výške. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti otec prispieval na domácnosť sumou 600 eur mesačne. Do septembra 2011 jej bolo známe, že jeho mesačný príjem bol cca 1.000 eur. Uviedla, že zo strany otca ide o úmyselné zatajovanie príjmov, teda účelové klamstvo. Otec má príjem z inej, než závislej činnosti, vykonával murárske a maliarske práce „na čierno“. Majetkové pomery povinného rodiča nie sú závislé len od jeho reálneho príjmu vo finančnom vyjadrení a už vôbec ich nemožno odvodzovať iba z daňového priznania, kde otec vykázal nulovú daňovú povinnosť. Je všeobecne známou skutočnosťou, že mnohí živnostníci majú zaužívané evidovanie príjmu z pracovného pomeru v takej výške, aby spoločnosť nebola zaťažená odvodovými povinnosťami v súvislosti s príspevkami do fondov sociálnej a zdravotnej poisťovne a s daňovými povinnosťami.
Poukazovala ďalej na to, že je v 9. mesiaci tehotenstva, na predĺženej materskej dovolenke, jej príjem tvoria iba prídavky na dieťa v sume 22 eur mesačne, nemocenské dávky nepoberá od 31.1.2012, jej možnosti získať si príjem sú objektívne obmedzené pre zabezpečenie starostlivosti o dieťa v útlom veku. Otec zo svojho príjmu 1.000 eur mesačne, bez ohrozenia svojej výživy môže prispievať na maloletého G. sumou 200 eur. Matka uvádzala v podrobnostiach aj svoje mesačné výdavky či už na úhradu nákladov elektriny, vody, nákupu dreva, výdaje na maloletého syna, napr., na stravu, vitamíny, lekársku starostlivosť, ošatenie. Maloletý od septembra 2012 nastúpi do škôlky, čo znamená ďalšie zvyšovanie výdavkov. Súd sa nevysporiadal ani okolnosťou, že o maloletého sa od septembra 2011 stará výlučne sama, jej mesačný príjem je pritom v hrubom nepomere s príjmom otca. Tvrdenie otca o jeho výdavkoch je jeho účelová snaha urobiť o sebe dojem, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ otec nebude prístupný k plneniu vyživovacej povinnosti v ňou navrhovanom rozsahu, navrhovala vykonať znalecké dokazovanie na zistenie jeho skutočného príjmu. Súd pri určovaní výšky výživného nebral do úvahy záujem dieťaťa, nevykonal ani dôkazy potrebné pre zistenie a vyhodnotenie reálnych majetkových pomerov rodičov a následne výživné určil v nedostatočnej výške. Matka žiadala preskúmať všetky predpoklady pre určenie objektívnej výšky výživného a domáhala sa zmeny rozsudku okresného súdu, v rámci tejto zmeny žiadala určiť výživné sumou 200 eur mesačne.
Rodičia písomné vyjadrenie k odvolaniam nepredložili. Písomné vyjadrenie k odvolaniu rodičov nepredložil ani kolízny opatrovník.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výrokoch napadnutých odvolaním (o určenie vyživovacej povinnosti otca a určenie nedoplatku výživného) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p ) zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/,h/ O.s.p. a podľa 221 ods. 2 O.s.p. v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nedotknutým zostali výroky o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, o úprave styku otca s maloletým, tie odvolaním napadnuté neboli.
Odvolací súd konštatoval opodstatnenosť odvolania obidvoch rodičov. Okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav nezistil riadne, dôkazy nevykonal v potrebnom rozsahu a aj tie dôkazy, ktoré vykonal, riadne nevyhodnotil. Tieto nedôslednosti v postupe súdu prvého stupňa majú za následok nesprávne právne posúdenie určenia začiatku vyživovacej povinnosti otca, výšky výživného a nedoplatku výživného. Rozsudok okresného súdu je aj nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca v období spätne, t.j. pred podaním návrhu.
Predmetom konania je právna vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Ide o konanie nesporové, uplatňuje sa v ňom zásada vyšetrovacia, čo znamená, že súd nie je viazaný dôkazným návrhom účastníkov, je povinný vykonať dôkazy aj z vlastnej iniciatívy, ak je to potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu.
Doposiaľ je v preskúmavanej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť matka, rodičia neupravili dohodou práva a povinnosti k dieťaťu, preto úprava ich práv a povinnosti (aj čo do určenia vyživovacej povinnosti otca) podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine je plne opodstatnený.
Matka podala návrh na začatie konania 24.11.2011, súd výživné určil spätne od 7.10.2011. Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach umožňuje určiť výživné na maloleté dieťa aj pred podaním návrhu, avšak z dôvodov tzv. “osobitného zreteľa“. Ak súd prvého stupňa pri určení výživného spätne t.j. pred podaním návrhu zistil dôvody osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného, bolo jeho povinnosťou zdôvodniť túto skutočnosť aj v písomnom vyhotovení rozsudku, ide totiž o skutkovo a právne významnú otázku a účastníci konania majú právo vedieť, prečo a podľa ktorých ustanovení zákona takto súd postupoval. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce dve zákonné kritéria: 1/ odôvodnené potreby dieťaťa, 2/ možnosti a schopnosti povinného rodiča. Okresný súd zisťoval náklady, ktoré matka v súvislosti s materiálnym zabezpečením výchovy dieťaťa vynaložila napr. na nákup mlieka, lekársku starostlivosť, bývanie. Odvolací súd nepochybuje o tom, že tieto náklady matka aj skutočne uhradzuje a poskytuje dieťaťu aj osobnú starostlivosť. Nedostatok príjmu matky resp. jej znížený príjem nemožno kompenzovať výživným pre maloleté dieťa. Na druhej strane je správne a spravodlivé, aby na materiálnom zabezpečení starostlivosti o maloleté dieťa sa podieľal primerane možnostiam a schopnostiam aj rodič, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo.
Súd dôsledne nevykonal dokazovanie ohľadne možností a schopností otca prispievať výživným na maloletého, nezisťoval v konkrétnych súvislostiach jeho príjem a majetkové pomery. Bolo povinnosťou súdu prešetriť aj z peňažného denníka, resp. z iných dostupných listín, napr. faktúr, dohôd, koľko činil príjem otca z podnikania v rozhodnom období, v akej sume uplatňoval odpočítateľnú položku ako daňovník, či v rámci režijných výdajov sa jednalo aj o výdaje nesúvisiace s podnikaním, ktoré by vylepšovali jeho životnú úroveň. Súd síce disponoval správou Daňového úradu Čadca (na č.l. 27 spisu) o príjmoch a výdajoch otca za zdaňovacie obdobie rok 2010, avšak v konkrétnej súvislosti sa s obsahom uvedeného listinného dôkazu nezaoberal, dôkaz nevyhodnotil. Všeobecné konštatovanie súdu prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozsudku „pokiaľ otec má finančné prostriedky pre uspokojovanie svojich potrieb, ktoré potreby vznikajú aj na strane maloletého G., je povinný sa podieľať primeranou sumou na ich úhrade“, nemá oporu doposiaľ vo vykonanom dokazovaní a nemá oporu ani v ustanoveniach
Zákona o rodine o hodnotení možností a schopností povinného rodiča bez poznania jeho konkrétnej príjmovej a majetkovej situácie. Vyhodnotenie a poznanie možností a schopností otca je i v záujme maloletého dieťaťa, nie je vylúčené riešenie otázky zníženia, prípadne zvýšenia výživného v budúcnosti a v označených konaniach bude mať zásadný skutkový, ale i právny význam poznanie zmenených pomerov. Skutkové zistenia okresného súdu a vykonané dôkazy doposiaľ nedávajú objektívny záver ani o príjmových možnostiach a schopnostiach matky a ani o majetkových pomeroch rodičov.
Súhrnom všetkých uvádzaných skutočností musel odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania Občiansky súdny poriadok v konaniach, predmetom ktorých je právna vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa rieši podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
V ďalšom konaní okresný súd podrobne zistí osobné, zárobkové, majetkové pomery oboch rodičov, v podrobnostiach zistí ich príjmy a výdaje, osobitne zistí príjmy, výdaje otca z výkonu živnosti za rozhodné obdobie, ktoré je v prejednávanej veci obdobie roku 2011, prihliadne pritom na pripomienky odvolacieho súdu, zistí ďalej, či sú dôvody osobitného zreteľa pre určenie výživného pred podaním návrhu, ak áno, tieto dôvody v písomnom odôvodnení rozsudku aj vyhodnotí, treba aby zistil aj zmenenú situáciu matky, či a ako ďalšia materská dovolenka ovplyvnila jej príjmové a rodinné pomery.
Až po doplnení dokazovania v označenom smere bude môcť okresný súd v predmetnej veci objektívne rozhodnúť, s tým, že rozhodnutie náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj zdôvodní.
Toto uznesenie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.