Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-52-2012.pdf
PDF · 60.18 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/52/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Stanislava Hájička na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.06.2012 prejednal sťažnosť odsúdeného
P. K.,
nar. XX. XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., K. cesta č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne, sp.zn. 8Pp/152/2011 zo dňa 14.03.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného P. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn., 8Pp/152/2011 zo dňa 14.03.2012 bol návrh odsúdeného P. K. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý.
Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného. Podstata jeho námietok smerovala k tomu, že súd prvého stupňa pri posudzovaní podmienok pre podmienečné prepustenie mal postupovať podľa zák. č. 140/1961 Zb., ktorého podmienky sú pre neho priaznivejšie, ako súčasne platného zák. č. 300/2005 Z.z. Žiadal preto, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 437 ods. 1 Tr.zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. (Tr.zák.) v znení neskorších predpisov.
Z ustanovenia § 437 ods. 2 Tr.zák. vyplýva, že pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších prepisov, postupuje sa podľa tohto zákona. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nie je splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie, pretože táto lehota začne odsúdenému plynúť až dňa 07.02.2013, teda po vykonaní 2/3 uloženého trestu odňatia slobody, keďže trest za trestný čin podľa zák. č. 140/1961 Zb. bol odsúdenému uložený až po nadobudnutí účinnosti zák. č. 300/2005 Z.z. a trestný čin najprísnejšie trestný vykazuje znaky zločinu. Z uvedených dôvodov nepovažoval preto krajský súd sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.