Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/22/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: D. I., U.. XX.X.XXXX, R. I. XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Kolesárom, Laurinská 12, Bratislava, proti odporcovi: H. R., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, R., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Kocianom, Miletičova 7, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 14.10.2010 medzi N. I., U.. XX.XX.XXXX a odporcom, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. p. bytového domu R. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX v Bratislave na ulici R. Č.. XX, postavenom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX a XXX/ XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. H., kat. úz. H., je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 31.1.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi N. I. a odporcom, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. p. bytového domu R. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX v Bratislave na ulici R. Č.. XX postavenom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX a XXX/XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. Vrakuňa, kat. úz. Vrakuňa je voči navrhovateľovi neúčinná. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.10.2010, č. k. , právoplatným dňa 29.12.2010, bol N. I. zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 114.519,02 eur s príslušenstvom navrhovateľovi. N. I. je študent bez trvalého pracovného pomeru, nemá žiadny stály príjem a jediným jeho hodnotným majetkom bola nehnuteľnosť - byt č. XX na R. Z.. Č.. XX v Bratislave. N. I. na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy predmetný byt daroval odporcovi, čím ukrátil navrhovateľa ako svojho veriteľa, nakoľko sa tým zbavil jediného hodnotného majetku bez protiplnenia. Odporca je pritom starý otec N. I., je teda vo vzťahu k nemu blízkou osobou.

Na pojednávanie nariadené na 20.6.2012 sa navrhovateľ nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, svoju neúčasť vopred neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že N. I. nikdy nemal záujem ukrátiť veriteľa, nakoľko mu predniesol niekoľko návrhov na vyporiadanie pohľadávok navrhovateľa, pričom navrhovateľ ich bezdôvodne odmietol. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, nešlo o štandardný dar, ale o vrátenie daru, nakoľko predtým odporca daroval v roku 2008 predmetný byt N. I.. Keďže obdarovaný sa voči odporcovi nesprával úctivo a skutočnosť, že odporca daroval tento byt vnukovi, vyvolávala nespokojnosť v rodine, odporca už od roku 2009 ústne vyzýval p. I. na vrátenie predmetnej nehnuteľnosti. Stalo sa tak až v roku 2010. Odporca nemal akúkoľvek vedomosť o tom, že p. I. má nejaké záväzky voči navrhovateľovi. Zo strany N. I. nešlo o zbavovanie sa majetku, ale o vrátenie daru, ktoré odporca požadoval od svojho vnuka, nakoľko sa o neho nestaral. Vrátenie daru odporca požadoval už dávno pred tým, ako vznikol záväzok N. I. na plnenie v prospech navrhovateľa. N. I. aktívne pracuje na získaní finančných prostriedkov potrebných na vyporiadanie svojho záväzku voči navrhovateľovi.

Vo svojej výpovedi odporca uviedol, že získal byt na R. Z.. Č.. XX v Bratislave po rozvode ako náhradný byt. Je na tom zdravotne veľmi zle, preto sa s vnukom N. I. dohodol, že mu byt daruje a on sa o neho postará. On sa však o neho nestaral, preto sa o neho museli starať dcéry, ktoré to ale odmietali, keďže daroval byt vnukovi. Na základe toho sa rozhodol, že chce darovaciu zmluvu zrušiť a vnuka vyzval, aby mu byt vrátil. Nevedel však, či mu vnuk už byt vrátil, nepamätal si, či podpisoval darovaciu zmluvu. Ďalej uviedol, že nevie o tom, že by mal jeho vnuk N. I. nejaké dlhy, ani o tom, či má nejaký majetok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedkov a obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. a Okresného súdu Bratislava V sp. zn. a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 27.7.2007 uzatvorili N. I., U.. XX.XX.XXXX ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. p. bytového domu v Bratislave na H. Z.. Č.. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 620/10000, a to za dohodnutú kúpnu cenu 3.450.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 3.8.2007.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 25.5.2010, č. k. - 44, právoplatným dňa 6.7.2010 určil, že navrhovateľka C. L. je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. p. na H. Z.. Č.. XX v Bratislave, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu vo veľkosti 620/10000.

Dňa 14.10.2010 uzatvorili N. I. ako darca a zároveň oprávnený z vecného bremena a odporca ako obdarovaný a zároveň povinný z vecného bremena darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. p. bytového domu R. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX v Bratislave na ulici R.Á. Č.. XX postavenom na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX a XXX/XXX . vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3944/647689 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. H., kat. úz. Vrakuňa a zároveň zriadenie vecného bremena v prospech N. I., ktoré zodpovedalo právu doživotného bývania v predmetnej nehnuteľnosti bez obmedzenia.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.10.2010, č. k. - 63, právoplatným dňa 14.12.2010 uložil N. I. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 114.519,02 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 17.9.2010 do zaplatenia, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu sp. zn. vyplýva, že návrh na začatie konania v tejto veci bol podaný na súd dňa 26.7.2010 a N. I. bol doručený dňa 16.9.2010.

Svedok N. I., vnuk odporcu, uviedol, že mu kúpil byt na Vilovej ul. otec s tým, že tam bude (svedok) bývať. Jemu sa ale byt nepáčil, preto sa rozhodol, že ho predá. Bolo mu doručené rozhodnutie o tom, že všetky tie kúpne zmluvy týkajúce sa tohto bytu sú neplatné a všetko sa vracia do pôvodného stavu,

ale nepamätal si, kedy. Byt na R. XX mu daroval odporca , lebo on na neho naliehal, aby mu ho dal, že sa bude o neho starať. Keďže sa o odporcu nestaral, lebo to nestíhal, začal na neho odporca naliehať, aby mu ho vrátil, bolo kvôli tomu aj napätie v rodine, preto sa asi po pol roku svedok rozhodol, že byt odporcovi vráti. Nijako to nesúviselo s tým, že sa tak stalo asi mesiac po tom, čo mu bol doručený návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo oni to riešili už asi po roka pred tým. Odporca ho vyzýval na vrátenie bytu vždy ústne, bolo to pri návštevách u neho alebo u odporcu, spomínal to opakovane. Z kúpnej ceny, ktorú dostal od navrhovateľa za byt na H. ul., vrátil peniaze otcovi, ktorý mu byt kúpil, rozdiel riadne zdanil a zostalo mu približne 170.000,- Sk Ďalej svedok uviedol, že nemá žiadne peniaze, nehnuteľnosti ani iný hodnotný majetok. On ponúkal navrhovateľovi určité riešenie spočívajúce v tom, že by mu postúpil pohľadávku, ktorú má voči p. Š., od ktorého on kúpil ten byt. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v jeho prospech, bol to určitý kompromis v rodine, že keby odporca zomrel a jeho dcéry by chceli byt predať, museli by sa dohodnúť s ním (svedkom). K fotografiám z facebooku, ktoré založil do spisu navrhovateľ, sa svedok vyjadril tak,že ide o staršie fotografie z obdobia 2 - 3 rokov pred tým, ako sa toto udialo, naviac na tie cesty bol pozvaný, takže si nemusel platiť náklady, resp. je tam aj fotografia zo študijného pobytu v Kanade, ktorý mu zaplatil otec. Napokon svedok uviedol, že odporca nevedel, o tom, že má (svedok) nejaké dlhy a ani sa ho na to nepýtal.

Svedkyňa M. I., dcéra odporcu, matka N. I., uviedla, že o tom, že jej otec daruje byt vnukovi, ona a jej sestra nevedeli v čase uzatvárania darovacej zmluvy. Až následne na nejakom rodinnom stretnutí otec s tým vyšiel, že byt prepísal na vnuka. Ona a jej sestra boli proti tomu a naliehali na otca, aby to dal do pôvodného stavu. Otec im to povedal asi 4 - 5 mesiacov po tom, ako ten byt previedol na vnuka. Otec argumentoval tým, že vnuk sa bude o neho starať, čo sa ale nezakladalo na pravde, lebo aj tak všetko obstarávala ona. Jej syn sa o otca veľmi nestaral, preto ona opakovane naliehala na otca, aby to dali do pôvodného stavu. Asi tak po roku s tým otec súhlasil a dohodli sa aj so synom, že to vrátia do pôvodného stavu. Ona ale nevedela, či k tomu vráteniu aj došlo. Ona nevedela, že by mal jej syn nejaké dlhy. Vecné bremeno v prospech jej syna bolo urobené preto, aby syn nebol poškodený, lebo otec mu ten byt roky sľuboval.

Svedkyňa F. R., dcéra odporcu, teta N. I., uviedla, že sa dozvedela až neskôr, že odporca daroval byt na R. Z.. XX N. I., bolo to urobené v tajnosti. Povedal jej to pri príležitosti rodinného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo u jej sestry. Ona to otcovi veľmi vyčítala, lebo vedela, že synovec sa o neho nedokáže postarať. Žiadala otca, aby zrušil darovaciu zmluvu. Čo otec po tom urobil, nevedela uviesť, nebola prítomná, keď to riešil so synovcom. Ona nebola nikdy prítomná pri tom, keď odporca žiadal od N. I., aby mu vrátil ten byt. Nevedela, že by mal N. I. nejaké dlhy.

Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť.

V konaní sa navrhovateľ domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi N. I. ako jeho dlžníkom a odporcom, bližšie špecifikovaná vyššie, je voči nemu neúčinná z dôvodu, že N.K. I. urobil tento právny úkon v úmysle ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky.

V konaní nebolo sporné a bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ má voči N. I. vymáhateľnú pohľadávku, a to na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.10.2010, č. k. - 63 v sume 114.519,02 eur s príslušenstvom, ktorá doposiaľ nebola uspokojená. Taktiež v konaní nebolo sporné, že odporca a N. I. sú blízkymi osobami podľa . Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že N. I. nemá majetok, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že N. I., ktorý je dlžníkom navrhovateľa, urobil v posedných troch rokoch (dňa 14.10.2010) právny úkon (darovaciu zmluvu) v prospech odporcu, ktorý je mu blízkou osobou. V konaní však bolo sporné, či tak urobil v úmysle ukrátiť veriteľa, teda navrhovateľa. V prípade právnych úkonov urobených medzi blízkymi osobami alebo v prospech blízkych osôb sa úmysel ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. V takomto prípade nejde o odporovateľný právny úkon iba vtedy, keď druhá strana (v tomto prípade odporca) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti znamená, že druhá strana vynaložila aktívne všetko úsilie, ktoré možno od nej za daných okolností požadovať, aby sa o úmysle dlžníka dozvedela (musí sa napr. presvedčiť, či právny úkon neukracuje veriteľa, príp. nesmie robiť právne úkony a prijímať na ich základe plnenia na ujmu práv veriteľa dlžníka). To platí aj vtedy, ak dlžník uzavretím odporovaného právneho úkonu plní svoju morálnu, či právnu povinnosť. Osoba dlžníkovi blízka musí vynaložiť s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu musel byť, spoznala alebo sa o tomto úmysle dozvedela. Blízka osoba (v tomto prípade odporca) musí preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nemohla v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu i pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Pokiaľ by blízka osoba takýto dôkaz neprodukovala, resp. pokiaľ by v tomto smere existovala čo i len pochybnosť, odporovacia žaloba by bola voči nej úspešná.

Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu odporcu a svedka N. I., vyplýva, že odporca nevyvinul absolútne žiadnu aktivitu na to, aby sa o úmysle N. I. ukrátiť veriteľa dozvedel, N. I. sa ani len nespýtal, či má nejaké dlhy. Súd mal pri tom za to, že o úmysle N. I. darovacou zmluvou ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa svedčia viaceré okolnosti. Jednalo sa o jediný hodnotnejší majetok N. I., z ktorého by mohla byť aspoň čiastočne uspokojená pohľadávka navrhovateľa, k uzatvoreniu darovacej zmluvy pritom došlo iba necelý mesiac po tom, čo N.Š. I. bol doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ odporca tvrdil, že sa vlastne jednalo o vrátenie daru, aj keby to tak bolo, nemalo by to vzhľadom na vyššie uvedené právny význam (teda ak by aj išlo o splnenie právnej povinnosti), naviac nie je vôbec zrejmé, či boli splnené zákonné dôvody na vrátenie daru podľa teda, že sa N. I. správal voči odporcovi alebo členom jeho rodiny tak, že by tým hrubo porušoval dobré mravy. Skôr o opaku svedčí to, že darovacou zmluvou zo dňa 14.10.2010 bolo zároveň zriadené v prospech N. I. vecné bremeno doživotného bývania v predmetnej nehnuteľnosti.

Ako už bolo uvedené vyššie, v prípade právnych úkonov urobených medzi blízkymi osobami alebo v prospech blízkych osôb, sa úmysel ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Odporcu v tomto konaní zaťažovalo dôkazné bremeno jednoznačne preukázať jednak, že právny úkon nebol urobený v úmysle ukrátiť veriteľa, ako aj to, že odporca nemal vedomosť o tomto úmysle. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca toto nad všetky pochybnosti nepreukázal. Skutočnosť, že N.Š. I. ponúkal navrhovateľovi určité náhradné spôsoby uspokojenia jeho pohľadávky (ktoré však nespočívali v zaplatení pohľadávky navrhovateľa), jeho úmysel ukrátiť veriteľa uzatvorením darovacej zmluvy nijako nevyvracajú, najmä pokiaľ je otázne, či by tieto spôsoby naozaj viedli k reálnemu uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Skutočnosť, že dlžník navrhovateľa (N. I.) sa snaží získať finančné prostriedky potrebné na vyporiadanie jeho záväzku voči navrhovateľovi, nemá na rozhodnutie v tejto veci žiaden vplyv, pričom mu nič nebráni v tom, aby navrhovateľovi svoj dlh splatil aj po rozhodnutí súdu v tejto veci, čo by malo za následok to, že navrhovateľ by už nemal dôvod požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku alebo požadovať náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (teda voči odporcovi).

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).