Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-13-2012.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/13/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. H., nar. XX.XX.XXXX (v konaní pred odvolacím súdom už plnoletý), T. H., nar. XX.X.XXXX, T. H., nar. X.X.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka
- T. H., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. A. č. XXX, zast.: JUDr. Ernest Csonga, advokát, AK so sídlom Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, otec: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. XXX, zast.: JUDr. Pavol Špaček, advokát, AK so sídlom Šamorín, Veterná 43, o návrhu matky na zmenu umiestnenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/36/2010-123 zo dňa 24. novembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravy styku otca s maloletými deťmi. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100 O.s.p., § 26 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je nedôvodný. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k názoru, že v prejednávanej veci od posledného rozhodnutia vo veci, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7P/26/2005 nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Už v uvedenom období maloleté deti odmietali matku, chceli zostať v osobnej starostlivosti otca a znalci taktiež konštatovali syndróm odvrhnutého rodiča ako aj to, že matka má síce vytvorené lepšie osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí, avšak deti ju odmietajú. Výsledkami vykonaného dokazovania neboli preukázané tie skutočnosti, ktoré matka tvrdila v návrhu a to, že všetky maloleté deti momentálne žijú s ňou a nemajú záujem žiť so svojim otcom. Maloleté deti sa v konaní vyjadrili tak, že nič nechcú, aby bolo menené na doterajšom spôsobe ich zverenia, u otca majú vytvorené dobré podmienky, otec sa o nich riadne stará a k otcovi majú vytvorený lepší vzťah než k matke, resp. maloleté deti matku absolútne odmietajú. Kolízny opatrovník taktiež navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti skutkový a právny stav veci súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. V konaní nebola preukázaná žiadna zmena pomerov od ostatného rozhodnutia vo veci. Súd taktiež uviedol, že matka pôvodne v konaní 7P/26/2005 sa sama vzdala odvolania proti tomuto rozsudku a preto sú nepochopiteľné jej tvrdenia v návrhu, že si nevie vysvetliť z akého dôvodu súd rozhodol v tejto veci v jej neprospech. Treba tiež brať do úvahy to, že v uvedenom čase tento rozsudok prijala, v plnej miere ho akceptovala, a v čase pôvodného rozhodnutia súdu vo veci zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca boli pomery také isté, ako sú v
súčasnosti, a preto súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, keď o trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol vo veci tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou, aký vplyv má negatívna medializácia otca v súvislosti s kauzou „ N. “ a bratov „ W. “na psychiku maloletých detí, pričom zdôrazňovala, že psychologické vyšetrenie by bez pochýb zistilo akékoľvek narušenie duševného vývoja detí. Žiadala o doplnenie dokazovania o znalecké psychologické vyšetrenie, kde by ústav stanovil podiel u každého z rodičov na vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča, keď je presvedčená, že podiel otca maloletých detí je značne väčší, nakoľko ich vychováva k nenávisti voči nej a samotné deti nemajú vlastnú mienku, iba tú, ktorú im vštepuje ich otec. Súd síce vykonal dokazovanie výsluchom maloletých aj plnoletých detí, avšak bez účasti psychológa, ktorý by bol schopný sa na základe výpovedí vyjadriť nielen o psychickej vyspelosti detí, ale aj o ich duševnom zdraví. Taktiež uviedla, že rodinný dom, v ktorom deti žijú, podľa udania otca spolu s ním je v jej výlučnom vlastníctve, čo v konečnom dôsledku znamená, že žijú v prostredí, ktoré im vytvorila a ktoré zabezpečuje.
K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že maloleté deti H. boli pozývané na konzultácie rodinných záležitostí dňa 11.4.2011, 20.4.2011 a 1.6.2011 a zo stanoviska RPPS vyplýva jednoznačne, že deti nechcú ísť k matke. Vzhľadom k tomu, že matka uvádza možnú manipuláciu detí, doporučujú posúdiť situáciu detí súdnym znalcom z odboru psychológie.
K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne správny, keď súd vykonal rozsiahle dokazovanie, objektívne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol najmä tým, že mimo iného akceptoval vôľu detí, ktoré sú rozumovo aj fyzicky natoľko vyspelé, že podali súdu objektívny obraz o situácii v rodine. Uviedol, že o deti sa riadne stará, plní si rodičovské povinnosti a ako i z výpovedí detí vyplýva, matka nie vždy plnila svoju funkciu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6P/36/2010 je návrh matky, ktorým sa domáha zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca a úpravu styku otca s mal. deťmi. Súd prvého stupňa návrh matky v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh matky zamietnutý.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov,
ktorá zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody iba vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pokiaľ ide o zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa prihliada súd vždy na tú skutočnosť, že zmena výchovného prostredia je zväčša rušivým zásahom do procesu výchovy maloletého dieťaťa; eventuálne odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia s ktorým sa zžilo, s ktorým je citovo naviazané a v ktorom prospieva, nie je žiadúca a spravidla nenapomáha ani telesnému a duševnému vývoju maloletého dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa. ( Pozri R 97/1967) Na základe uvedeného pristupuje súd k zmene rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa hlavne po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa, nie však po zistení zmeny pomerov u druhého rodiča, spočívajúcich v tom, že na rozdiel od doby pôvodného rozhodovania o výchove maloletého dieťaťa vykazuje druhý rodič v podstate rovnakú spôsobilosť k výchove maloletého dieťaťa v intenciách ust. § 36 Zák. o rodine, ktorý mal. dieťa vychováva.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 7P/26/2005-247 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 5C/137/2003-32 tak, že maloleté deti Q., Q., T. a T. H. boli zverené do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 22.5.2005 a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. detí každému po 750,- Sk mesačne. Zároveň bol upravený styk matky s maloletými deťmi na každú párnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. Účastníci sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2008. Zo znaleckého posudku PhDr. C. K., PhD., vypracovaného v konaní 7P/26/2005 vyplýva, že na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania možno konštatovať, že relatívne lepšie osobnostné predpoklady pre starostlivosť o svoje deti má matka. Znalec zároveň konštatuje, že najmä navonok deklarujú deti nevraživosť voči matke a táto nevraživosť nevzniká zo dňa na deň. V ostatnom rozhovore otec uviedol, že nevie, čo s týmto robiť a žiadal návrh ako postupnosť v tejto situácii. Z výpovedí detí, ktoré boli vypočuté v tomto konaní bolo zistené, že žijú spolu so svojim otcom, ktorý sa o nich vzorne stará, sú u neho spokojné a nič nechcú meniť na doterajšom spôsobe života. Uviedli, že nie je pravdou, že by sa matka o nich pravidelne starala, občas im prinesie jedlo alebo im dá peniaze. Matku však nemajú radi a jednoznačne všetky deti uviedli, že je to preto, že keď boli malé, im fyzicky ubližovala. Matka tieto skutočnosti v celom rozsahu odmietla, uviedla, že deti sú ovplyvnené zo strany otca, boja sa ho. Poukázala na to, že v ostatnom období osoba otca je medializovaná v súvislosti s trestnou činnosťou, a to kauzou N.. Uvádzala, že deti žijú tak v závadnom prostredí, ktoré môže mať negatívny dosah na ich ďalší osobnostný vývoj. Zo správy Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Trnava bolo zistené, že proti osobe otca maloletých detí nie je v súčasnosti vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva vo veci poškodených bratov I. W. a P. W., ktorých telá boli nájdené 1.3.2011 v katastri obce S.. Taktiež ani v iných trestných veciach vedených na tomto úrade nie je ku dňu podania správy proti menovanému vedené žiadne trestné stíhanie. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vypočul maloleté deti v prítomnosti psychológa a to každé zvlášť v neprítomnosti otca, okrem mal. Q., ktorý nebol vypočutý zo zdravotných dôvodov, maloleté deti uviedli, že naďalej chcú žiť u otca, kde sa cítia lepšie, ako keď boli u matky a preto kolízny opatrovník aj na odporúčanie ich psychológa súhlasí s tým, aby sa rešpektovala vôľa detí.
Podľa názoru odvolacieho súdu, si súd prvého stupňa zabezpečil dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci a jeho záver o neexistencii dôvodov pre zmenu výchovného prostredia maloletých detí je potrebné považovať za správny. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k takej zmene pomerov od posledného rozhodnutia, ktorá by odôvodňovala jeho zmenu. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom upravené rozsudkom zo dňa 9.6.2008, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti otca a s ktorým rozhodnutím matka súhlasila, nakoľko voči nemu nepodala odvolanie a teda ho žiadnym spôsobom nenamietala a nerozporovala. Vzhľadom na vek maloletých detí správne súd prvého stupňa vykonal v konaní za účelom zistenia a posúdenia návrhu matky ich výsluch a z ich výpovede jednoznačne vyplývalo, že otec sa o nich
riadne stará a s návrhom matky na ich zverenie do jej starostlivosti nesúhlasia. Aj keď matka v odvolaní namietala, že je to z dôvodu vyvíjania nátlaku zo strany otca za účelom čoho žiadala vykonať aj znalecké dokazovanie, odvolací súd je toho názoru, že znalecké dokazovanie v tomto konaní nebolo potrebné vykonať, nakoľko maloleté deti v čase ich výsluchu vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vedeli dostatočne posúdiť starostlivosť otca o ich výchovu ako aj tú skutočnosť, či chcú byť zverené do starostlivosti matky. Maloleté deti, ktoré so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopné samostatne vyjadriť svoj názor, majú právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ich dotýkajú, preto aj v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté, jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že mal. deti boli v priebehu konania vypočuté aj kolíznym opatrovníkom a to v prítomnosti ich psychológa a aj tento odporučil rešpektovať vôľu maloletých detí. V konaní pritom nie je potrebné preukazovať to, ktorý z rodičov má väčší podiel na existencii syndrómu odvrhnutého rodiča konštatovaného u matky, keď z výpovede otca v tomto konaní vyplýval jeho záujem aby tento syndróm neexistoval. Tvrdenie matky, že deťom neprospieva negatívna medializácia otca v súvislosti s kauzou „N.“ a poškodených bratov I. W. a P. W., odvolací súd konštatuje, že zo správy Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Trnava vyplýva, že proti otcovi nie je vedené žiadne trestné stíhanie a preto nie je žiaden dôvod, aby sa súd touto skutočnosťou zaoberal a námietka matky v tomto smere nie je opodstatnená. Rovnako ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá by bola hmotnoprávnym základom pre nové rozhodnutie. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy mal. dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa a v záujme maloletých detí podľa výsledkov tohto konania nie je, aby boli odňaté z výchovného prostredia v ktorom vyrastajú už viac rokov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.