Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoE-315-2011.pdf
PDF · 72.46 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/315/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Máčaj, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: K. F., nar. X.X..XXXX, bytom A. XXX, pre vymoženie 716,99 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na žiadosť súdneho exekútora: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, pod č.k. EX 132/2005, na odvolanie oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 13.1.2011 č.k. 13Er/180/2005-20, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd predmetnú exekúciu s použitím § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil na podnet exekútora z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Druhým odsekom výroku zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 288,61 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie v časti zastavenia konania s použitím § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a odkazom na podnet exekútora a v časti náhrady trov exekúcie odôvodnil výlučne tým, že „...pri výpočte odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zohľadnil počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a počet jednotlivých úkonov....“ . Paušálnu odmenu priznal exekútorovi za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) , c) a d) so zdôraznením, že táto odmena patrí exekútorovi vo výške 3,32 Eur bez ohľadu na to koľko upovedomení a príkazov a koľkým subjektom vydal alebo koľkým subjektom bolo doručované (?).
Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený i súdny exekútor.
Oprávnený odvolaním napadol uznesenie aj v časti zastavenia konania tvrdiac, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal skutočným posúdením otázky nemajetnosti povinného, uspokojil sa len s konštatovaním, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného bez toho, že by sa zaoberal opodstatnenosťou tohto podnetu a skúmania, či súdny exekútor vykonal všetky úkony k zisteniu majetkových pomerov povinného. V časti priznaných trov exekútorovi, namietol, že súd prvého stupňa priznal exekútorovi 99,60 Eur ako odmenu a 75,- Eur za hotové výdavky bez toho, že by uviedol z čoho vychádzal pri priznaní týchto trov a akým spôsobom posúdil l účelnosť počtu 15 hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu, ako aj špecifikáciu jednotlivých úkonov, za ktoré exekútorovi odmenu priznal. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (?).
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, výslovne iba v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, podal odvolanie exekútor, v odvolaní doplnil pôvodne vyúčtovanie trov exekúcie o trovy
odvolacieho konania, namietal neopodstatnenosť krátenia mu vyúčtovaných trov exekúcie a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov exekúcie od oprávneného vo výške 308,42 Eur.
Povinný odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania tzn. v oboch výrokoch (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.
Z podania exekútora doručeného súdu prvého stupňa dňa 29.9.2010 a označeného ako „Návrhy na zastavenie exekučného konania“ vyplýva to, že exekútor okrem prejednávaného prípadu aj vo viacerých veciach označených číslom konania, žiada zastavenie exekučného konania, z dôvodu, že v týchto veciach bol zistený nepatrný, resp. nebol zistený žiadny majetok povinného, alebo len majetok zaťažený inými exekučnými konaniami. Takéto podanie exekútor podal po tom, čo usúdil, že zrejme dôjde k zmene súdneho exekútora a zdôraznil, že bolo by vhodné najprv rozhodnúť o zastavení konania a nie o prípadnom návrhu o zmenu súdneho exekútora, keďže je daná objektívna nemajetnosť povinného a aj nový exekútor by zistil tú istú skutočnosť. Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.11.2010 si vyčíslil a uplatnil si náhradu trov exekučného konania sumou 396,30 Eur.
Následne prvostupňový súd vo veci konal vydaním predmetného uznesenia.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 36 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie cit. ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Takéto odôvodnenie musí teda obsahovať i uznesenie súdu a to i v časti zastavenia konania (aj exekučného), ako aj v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda preskúmateľné.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v oboch jeho výrokoch je v rozpore s ust.. § 157 ods. 2 O.s.p.. Neobsahuje, na základe akého myšlienkového postupu dospel súd k záveru, že exekučné konanie je nutné zastaviť a pre splnenie akých zákonných predpokladov, ani to prečo je k náhrade trov exekúcie dôvodné zaviazať oprávneného (a nie povinného), ani za aké konkrétne činnosti a v akom časovom rozsahu bola exekútorovi priznaná odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, na základe akých úvah súd dospel k záveru o účelnosti práve daného času vynaloženého na každý z úkonov, ani za aké úkony a v akej konkrétnej výške bola exekútorovi priznaná odmena určená paušálnou sumou a rovnako ani to, náhrada ktorých konkrétnych hotových výdavkov a v akej konkrétnej výške bola exekútorovi súdom priznaná. Rozhodnutie je tým i nepreskúmateľné.
Odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu v rozpore so zákonom došlo k znemožneniu účastníkom realizácie ich procesného práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vo veci rozhodnúť pri splnení podmienok na takýto postup, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v každej jeho časti riadne odôvodniť.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.