Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/106/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová v právnej veci navrhovateľky: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.. Č.. XX, A., zast. advokátom: JUDr. Peter Šrobár, Laurinská č. 12, Bratislava, proti odporcovi: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L.. Č.. XX, A., zast. advokátom: JUDr. Vladimír Girášek, Medená ul. č. 35, Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. januára 2010, č. k. -202, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala určiť, že kúpna zmluva, ktorú dňa 20.09.1999 uzavrela ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim a predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na B. L. Č.. XX A., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M., je neplatná. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , , a a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka v čase uzavretia kúpnej zmluvy s odporcom, t. j. v čase vykonania právneho úkonu vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a skutočnosť, že jej nebola uhradená kúpna cena za byt jej umožňovala od tejto zmluvy odstúpiť. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že aj znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom V.. Ľ. Q. potvrdil, že navrhovateľka napriek tomu, že trpí psychickou poruchou - incipentným organickým psychosyndrómom ľahkého stupňa, v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola schopná rozpoznať rozdiel medzi zmluvou o prevode vlastníctva bytu a darovacou zmluvou s doživotným právom užívania bytu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorý si však náhradu trov konania z dôvodu nemajetnosti navrhovateľky neuplatnil a preto mu súd právo na ich náhradu nepriznal. Vrátenie sumy 86,32 eur z preddavku na znalecké dokazovanie odporcovi odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že preddavok na trovy dôkazu boli zaplatené v sume 232, 36 eur a znalcovi bolo priznané znalečné v sume 146,04 eur, z dôvodu ktorého zvyšok vrátil odporcovi.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že kúpna zmluva uzavretá dňa 20.09.1999 medzi predávajúcou navrhovateľkou a kupujúcim odporcom, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X na B. L. Č.. XX M. A., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie M., je neplatná. Poukázala na skutočnosť, že jej úmyslom bolo uzavrieť s odporcom darovaciu

zmluvu s právom doživotného užívania predmetného bytu, pričom omyl navrhovateľky spočíval v skutočnosti, že realizovala právny úkon, ktorý realizovať nechcela. Uviedla, že odporca od začiatku príprav listín na prevod vlastníctva bytu vedel, že jeho prejav vôle bude smerovať k uzavretiu kúpnej zmluvy bez práva doživotného užívania, čím ju uviedol do omylu a z jeho prejavov vôle je zrejmé, že nikdy nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, skutočnosť, ktorú odporca potvrdil aj vo svojom výsluchu, ale aj jeho právny zástupca v písomných vyjadreniach. Namietla záver znaleckého posudku, ktorý nereflektoval na základnú spornú otázku tohto konania, ktorou bola spôsobilosť navrhovateľky rozoznať v rozhodnom období (v čase kedy došlo k uzavretiu zmluvy) rozdiel medzi darovacou zmluvou s právom doživotného užívania a zmluvou o prevode vlastníctva bytu bez zriadenia vecného bremena, keďže znalec znaleckým posudkom iba odpovedal na schopnosť navrhovateľky uzavrieť zmluvu, nie však na schopnosť rozoznať jednotlivé zmluvné typy pod vplyvom stresu. Poukázala na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že navrhovateľka bola zo strany odporcu uvedená do omylu, k zmluve sa nikdy nemala možnosť vyjadriť, iba ju na poslednej strane v sídle notára podpísala. Namietla, že ani svedkovia vypočutí v priebehu prvostupňového konania sa nevedeli k spôsobu a forme akou navrhovateľka chcela previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vyjadriť, pričom sporným nebolo, že navrhovateľka chcela previesť svoje vlastnícke právo k danému bytu na svojho syna - odporcu, ale forma akou to chcela urobiť. Vytkla súdu prvého stupňa, že právne neposúdil právny význam omylu, do ktorého bola odporcom uvedená, nakoľko právny význam má len podstatný omyl, ktorý v danom prípade spočíval v tom, že navrhovateľka ako účastník právneho úkonu sa mylne domnievala, že jej vôľa smeruje k určitému úkonu, zatiaľ čo išlo o úkon iný, t. j. zo strany odporcu pri predkladaní listín navrhovateľke došlo k zámene darovacej zmluvy s doživotným užívacím právom za Zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa v spojení s a nasl. , pričom odporca si bol pred uzavretím tejto zmluvy vedomý, že došlo k omylu, ktorý je podstatný a rozhodujúci pre uskutočnenie daného právneho úkonu. Nakoľko sa v tomto prípade zo strany odporcu jednalo o lesť, je právny úkon neplatný bez ohľadu na to, či bol omyl podstatný alebo nepodstatný.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.

V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľka ako predávajúca uzavrela s odporcom ako kupujúcim dňa 20.09.1999 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa v znení , predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X, na X. W. bytového domu na B. L. Č.. XX - XX M. A., súpisné číslo XXXX, číslo vchodu XX, vybudovanom na parcele č. XXXX a zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, pre hlavné mesto A., K.Á. Ú. A. - M. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z čl. 6 zmluvy vyplýva, že navrhovateľka touto kúpnou zmluvou predáva kupujúcemu odporcovi celý predmet kúpnej zmluvy za cenu určenú znaleckým posudkom J.X.. Q. S. vo výške 273.830,- Sk (čl. 8 zmluvy), ktorá bola kupujúcim predávajúcej uhradená v celosti pred podpisom tejto zmluvy, pričom vklad tejto zmluvy bol povolený Okresným Ú. A. X, katastrálny odbor dňa 27.09.1999, pod č. M.- XXXX/XX.

Z ustanovenia vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl

vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

Pri posúdení otázky, či v danom prípade existujú dôvody neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20.09.1999 podľa , závery súdu prvého stupňa zodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci a sú v súlade s hmotným právom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa posúdenia charakteru omylu v konaní navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi pri uzavretí spornej zmluvy.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď za účelom preukázania, či navrhovateľka bola schopná rozpoznať rozdiel medzi zmluvou o prevode vlastníctva bytu a darovacou zmluvou s doživotným právom užívania pre navrhovateľku, nariadil znalecké dokazovanie, ktoré doplnil výsluchom znalca povereného na vypracovanie znaleckého posudku a ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľka bola schopná chápať zmysel ňou vykonaného právneho úkonu. Zároveň je nutné zdôrazniť, že navrhovateľka podala návrh na súd prvého stupňa dňa 04.05.2001 (t. j. pred 11 rokmi) a naďalej v byte, ktorého vlastníkom na základe uvedenej zmluvy je jej syn (odporca) nerušene býva, pričom povinnosť platiť poplatky spojené s užívaním bytu, znáša odporca výlučne sám.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia , rozhodol vecne správne.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa zamietajúcim návrh navrhovateľky, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.