Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_12C-100-2012.pdf
PDF · 120.5 KB
No categories available
12C/100/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti E. D. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. N., X. I. Č.. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, zastúpená JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, IČO: 35569298, o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 248,95 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.04.2009 do zaplatenia a nahradiť mu súdny poplatok 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.02.2012 si uplatnil proti odporkyni právo na zaplatenie 248,95 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 11.04.2009 do zaplatenia titulom neuhradenej faktúry č. 7902679384, splatnej dňa 11.04.2009, z titulu uzatvorenej zmluvy s právnym predchodcom navrhovateľa, číslo 2247265, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 15.06.2012 uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni a to je dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporkyni na službách. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson E320i za cenu 1,- Sk s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pripojení bola 3.990,- Sk. V uvedenom prípade odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Jeho SIM karta bola vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Keby bol prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok protiprávneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody. Odporca bol sankcionovaný za to, že neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela by jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Nesplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyne vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu. Navrhovateľ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Odporkyňa návrh s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu písomne v 2 vyhotoveniach v lehote 15 dní a predvolanie na termín pojednávania neprevzala. Prvý pokus o doručenie bol 21.05.2012, druhý pokus
o doručenie 22.05.2012. V tento deň bola zásielka uložená. Zásielku si odporkyňa v úložnej dobe neprevzala.
Vedľajší účastník na strane odporcu v podaní zo dňa 20.06.2012 uviedol, že žiada návrh v istine a v príslušenstve zamietnuť. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu podal vyjadrenie k návrhu až po tom čo sa dôsledne oboznámil s obsahom návrhu, jeho prílohami, prípadne vyjadrením odporkyne. Nie je známy postup Občianskeho združenia OSA, ktorý vyjadrenie k návrhu bez znalosti spisu nemožno považovať za konanie s náležitou starostlivosťou, čo je v danom prípade nutné rozlišovať. Vedľajší účastník na strane odporcu tvrdil, že predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania z vyššie uvedenej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Tvrdil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, lebo z obsahu návrhu a jej príloh nie je možné určiť, či právo navrhovateľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo, teda sa nedá zistiť v akom rozsahu nesplnil spotrebiteľ riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, za aké obdobie a podobne. Právny predchodca navrhovateľa ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktorých zmluvné podmienky spotrebiteľa nemôžu ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada navrhovateľ zaplatiť od spotrebiteľa vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na čas, aký zastáva do doby viazanosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, ktoré nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. V § 53 ods. 1 O.z. má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom vyslovene zakazuje v spotrebiteľských zmluvách použiť také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Dojednanie, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu, nebolo individuálne dojednané. Za individuálnu zmluvnú podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v nájme v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy / vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón /. Dodatky k zmluvám o pripojení sa svojím obsahom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type mobilného telefónu, maximálnej kúpnej ceny mobilného telefónu, doby viazanosti a zmluvnej pokuty pri dodatkoch. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa uvedené údaje dopisujú. Odporca ako spotrebiteľ uzatvoril zmluvu o pripojení v rámci ktorej sa s predchodcom navrhovateľa dohodli o povinnosti odporcu zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť, zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Obsahom dodatku bolo porušenie akýchkoľvek povinností zo strany odporcu a to nielen povinnosti vymenovaných v článku IV. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu navrhovateľa však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje porušenie akejkoľvek povinnosti na strane spotrebiteľa, spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Dohodnutá zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zaväzuje odporkyňu k jej zaplateniu viazanosti počas celej doby viazanosti, teda počas doby 24 mesiacov. V danej veci zmluvnú pokutu treba považovať ako neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, keď dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, s prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Nárok na zmluvnú pokutu mal právny predchodca navrhovateľa aj v prípade, ak by odporca porušil zmluvu v posledný deň lehoty a to v plnej výške a napriek tomu, že dovtedy neporušil žiadne ustanovenie zmluvy. V rámci dojednania mal navrhovateľ právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Takisto aj v prípade, ak by bol žalovaný napríklad v omeškaní so zaplatením napríklad 3 eur v plnej výške. Neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom na § 53 ods. 5 O.z. je neplatná ako celok, preto v danom prípade nemožno moderovať, znížiť neplatne dojednanú zmluvnú pokutu na výšku pultovej ceny mobilného telefónu. Pre absencie platného písomného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1,2 O.z. sa navrhovateľ nemôže voči odporcovi domáhať zaplatenia žiadnej,
ani zníženej zmluvnej pokuty. Súd neprijateľnú zmluvnú podmienku nemôže moderovať, čo vyplýva aj z rozsudku súdneho dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C 618-10. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, vedľajší účastník na strane odporcu navrhol návrh zamietnuť.
Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav :
Účastníci uzatvorili zmluvu o pripojení zo dňa 28.12.2005, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni SIM kartu 8942102280001353051 pre telefónne číslo 0911 442 777. Účastníci uzatvorili dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 28.12.2005, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón NOKIA 6020. Odporkyňa sa zaviazala počas doby 24 mesiacov nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od zmluvy alebo vypovedať zmluvu o pripojení. V prípade porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 7.500,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporkyni faktúrou č. 7902679384 splatnou 11.04.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane a navrhovateľ BL Telecom debt, s.r.o. Bratislava, IČO: 45 535 108 ako postupník na druhej strane uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedený v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky odporcovi vedenému pod referenčným číslom 1.90980868, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 citovaného zákona zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 43 ods. 4 citovaného zákona účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik
a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje,
b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok,
c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami,
d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.
Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 43 ods. 6 citovaného zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Podľa § 43 ods. 7 citovaného zákona podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.
Podľa § 43 ods. 8 citovaného zákona výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 citovaného zákona zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 citovaného zákona ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545 ods. 1 citovaného zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 citovaného zákona veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545 ods. 3 citovaného zákona ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd na základe predložených listinných dokladov zistil, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi mobilný telefón NOKIA 6020 za kúpnu cenu 1,- Sk, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 3.990,- Sk. V uvedenom prípade, teda odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a preto jeho SIM karta bola vypojená z prevádzky, čím odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti by postupne plnil záväzok, ktorému zodpovedá protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikne v dôsledku neplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. V uvedenom prípade je odporca sankcionovaný za to, že neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta, koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytnutých prostredníctvom SIM karty od koncového zariadenia odporcovi, čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón, koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu, práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto vzniknutej škody na strane navrhovateľa. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute odráža uvedený skutkový stav, nakoľko navrhovateľa chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov. V opačnom prípade pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia zo strany zákazníka by navrhovateľ nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plne neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade b y sa zákazníkovi
neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Funkcia zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby včas a riadne pripravil sa na splnenie zmluvnej povinnosti a potom v čas a riadne plnil. Táto hrozba potom musí byť dostatočne kvantifikovaná, aby svoj účel splnila. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vzniká zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v čase, keď bola podpísaná zmluva o pripojení resp. dodatok k nej. Dohodnutá zmluvná pokuta nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. hodnota dotácie na mobilný telefón, hodnota iných poskytovaných benefitov. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, že odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi navrhovateľa žiadnu platbu. Z tohto pohľadu je potrebné primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý musel navrhovateľ fakticky financovať, úverovať zo svojich prostriedkov. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi. Odporca mal možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu a zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Odporca mal zároveň na výber, aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká bude dotácia zo strany navrhovateľa na kúpnu cenu tohto telefónu. Výška ceny mobilného telefónu totiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. Odporca si teda dokonca ani nemusel mobilný telefón vybrať, čím by výška zmluvnej pokuty bola žiadna. Odporca bol uzrozumený s tým, že ak sa rozhodne pre kúpu akciového telefónu a v závislosti od výberu konkrétneho telefónu, bude výška od zmluvnej pokuty pre prípad porušenia jeho záväzkov. Odporca mal pri dohodnutí výške zmluvnej pokuty značnú účasť a nie je pravdou, že nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. K primeranosti zmluvnej pokuty súd poukazuje na § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa právnej úpravy v § 3a ods. 3 citovaného nariadenia vlády sa považuje za primeranú sankciu do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. V žiadnom inom predpise právneho poriadku SR sa nevymedzuje pojem primeraná sankcia. Uvedenú právnu úpravu ohľadne prijateľnosti sankcie za poskytnutie finančných prostriedkov je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto mobilné zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa vráti odporcovi až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Toto mobilné zariadenie je teda v prípade dodržania viazanosti postupne splatené. Navrhovateľ si v uvedenom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu v prípade ustanovenia § 3a Nariadenia vlády umožňuje a z toho dôvodu sa domnieva, že ním uplatnená zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, nakoľko cena mobilného zariadenia bola 3.990,- Sk, hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola 3.989,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa fakticky financoval mobilné zariadenie, ktoré si odporkyňa sama vybrala a poskytol jej toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Navrhovateľ by neposkytol dotáciu do mobilného zariadenia odporcovi, ak by sa tak odporca sám nerozhodol. Právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne by plnil počas celej doby viazanosti. Navrhovateľ má nárok na náhradu škody od odporcu vo výške zmluvnej pokuty poskytnutej navrhovateľom na nákup mobilného zariadenia.
Súd nemohol súhlasiť s vyjadrením právneho zástupcu na strane vedľajšieho účastníka odporcu, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nesúhlasil s tým, že zmluvy sú vopred pripravené a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť to čo platí zmluvnú pokutu. Spotrebiteľ ovplyvňuje výšku zmluvnej pokuty, výberom konkrétneho typu mobilného telefónu. V spotrebiteľskej zmluve nejde o neprijateľnú podmienku a teda o zmluvné dojednanie, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nemožno tvrdiť, že v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľskej zmluve by vystupovali nerovné subjekty. Neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom
na § 53 ods. 5 O.z. je neplatná ako celok. Nemožno ju moderovať, znížiť na výšku pultovej ceny mobilného telefónu.
Súd z uvedených dôvodov zaviazal odporkyňu na zaplatenie navrhovateľovi zmluvnej pokuty dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení vo výške 248,95 eur. Tým, že sa dostala do omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, zaviazal ju aj na zaplatenie 9,25 % úroku z omeškania ročne z dlžnej sumy od 12.04.2009 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol úspešný, odporkyňa neúspešná, preto navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 16,50 eur, ktoré je odporkyňa povinná nahradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že navrhovateľ BL Telecom debt, s.r.o. je vedený vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., kde konateľmi sú JUDr. Dávid Soukeník a JUDr. Peter Štrpka, preto títo konatelia nemohli sami sebe ustanoviť právne zastúpenie vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).