Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-339-2011.pdf
PDF · 88.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/339/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. P. X, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou so sídlom X. M. XX, XXX XX J., proti odporcovi: POINT EXTRA, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 2896/33, 010 01 Žilina, IČO: 31 618 341, zastúpeného JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom M. P. XX, XXX XX J., v konaní o návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/156/2009-111 zo dňa 11. 7. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/156/2009-111 zo dňa 11.7.2011 vo výroku, ktorým súd určil, že odstúpenie odporcu od kúpnej zmluvy uzavretej nahradením prejavu vôle odporcu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 8C/626/1997 zo dňa 23.3.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/184/2007 zo dňa 22.10.2007 v znení, ktoré sa stalo prílohou tohto rozsudku, ktoré urobil odporca svojím písomným prejavom zo dňa 30.7.2009 a ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 4.8.2009, je neplatné, m e n í t a k , že návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/156/2009-111 zo dňa 11.7.2011 vo výroku, ktorým bol protinávrh odporcu zamietnutý, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/156/2009-111 zo dňa 11.7.2011 vo výroku o trovách konania m e n í t a k , že žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy uzavretej nahradením prejavu vôle odporcu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 8C/626/1997 zo dňa 23.3.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/184/2007 zo dňa 22.10.2007 v znení, ktoré sa stalo prílohou tohto rozsudku a ktoré odstúpenie urobil odporca svojím písomným prejavom zo dňa 30.7.2009, doručeným navrhovateľovi dňa 4.8.2009 (prvá veta výroku). Protinávrh odporcu, ktorým sa domáhal určenia, že jeho jednostranný právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy, urobený listom zo dňa 17.7.2009 (poznámka odvolacieho súdu správne má byť uvedené: zo dňa 30.7.2009), doručeným navrhovateľovi dňa 4.8.2009, je platný, zamietol (druhá veta výroku). O trovách konania rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi vlastné trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 257,64 eur.
V dôvodoch svojho rozhodnutia zrekapituloval argumenty účastníkov, na základe ktorých sa domáhali určenia neplatnosti, resp. platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej nahradením prejavu vôle odporcu rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/626/97-375 zo dňa 23.3.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/184/2007-420 zo dňa 22.10.2007 (ďalej už len kúpna zmluva), ako aj podstatný obsah listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, najmä rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/626/97-375 zo dňa 23.3.2007, výzva odporcu zo dňa 7.4.2008 na zaplatenie kúpnej ceny, odpoveď navrhovateľa na výzvu zo dňa 7.4.2008, zápočet pohľadávok navrhovateľa zo dňa 24.7.2009, ako aj odstúpenie odporcu od kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.2009. Vo vzťahu k ust. § 80 písm. c) O.s.p. okresný súd uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ v dostatočnom a potrebnom rozmere odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tomto smere uviedol, že navrhovateľ ostal v právnej neistote, keď na základe právoplatného rozsudku súdu sa stal vlastníkom nehnuteľností, ale jeho právne postavenie sa stalo neistým po tom, ako odporca od kúpnej zmluvy odstúpil. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v konkrétnom prípade daný odstúpením od kúpnej zmluvy. V ďalšej časti odôvodnenia sa prvostupňový súd a zaoberal otázkou, či odporca platne odstúpil od kúpnej zmluvy na základe dôvodu, ktorý v konaní tvrdil, t.j. z dôvodov uvedených v ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ). V tomto smere dospel k záveru, že odporcom tvrdený dôvod neobstojí. V podrobnostiach uviedol, že v kúpnej zmluve, ktorá sa stala súčasťou súdneho rozhodnutia, je jednoznačne uvedené, že zaplatenie kúpnej ceny sa vykoná vo forme vzájomného zápočtu pohľadávok kupujúceho voči predávajúcemu, pričom je zrejmé, že k započítaniu pohľadávok nedošlo. Odporca totiž neakceptoval návrh navrhovateľa zo dňa 24.7.2009 na vzájomné započítanie pohľadávok, a preto sa navrhovateľ nemohol dostať do omeškania so zaplatením kúpnej ceny. Pokiaľ by prijal teóriu odporcu o premlčaní peňažných nárokov navrhovateľa, ktoré boli obsahom vzájomného zápočtu pohľadávok, tak už Okresný súd Žilina pri vyhlásení rozsudku sp.zn. 8C/626/97 zo dňa 23.3.2007 by musel konštatovať, že nie je možné uhradiť kúpnu cenu vzájomným započítaním s poukazom na skutočnosť, že pohľadávky odporcu (poznámka odvolacieho súdu správne má byť uvedené: navrhovateľa) by boli už v tom čase premlčané. V tomto smere okresný súd poznamenal, že premlčacia doba v predmetnom konaní prakticky spočívala a počas súdneho konania nemožno započítavať lehotu premlčania ako takú. V závere odôvodnenia dal do pozornosti, že je to samotný odporca, ktorý musí vyvinúť úsilie na to, aby došlo k započítaniu jednotlivých pohľadávok a tým k naplneniu samotnej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ už dňa 24.7.2009 predložil odporcovi návrh na vzájomné započítanie pohľadávok, ktoré však odporca neakceptoval.
Zamietnutie protinávrhu odporcu o určenie, že jeho jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné, okresný súd odôvodnil tým, že napadnutým rozsudkom už rozhodol, že jednostranné odstúpenie odporcu od predmetnej zmluvy je neplatné.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa zamietne a jeho protinávrhu sa v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd venoval iba otázke naliehavého právneho záujmu. Inak však prevzal odôvodnenie predchádzajúceho rozsudku zo dňa 22.3.2010. S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko z tohto odôvodnenia nie je zrejmé, z akých skutočností súd I. stupňa vychádzal, ako ich právne posúdil, pričom na jeho argumenty reagoval len vo všeobecnej rovine. Pre tvrdenie, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že zaplatenie kúpnej ceny sa vykoná vo forme vzájomného zápočtu pohľadávok, okresný súd nemal oporu v skutkovom, ani dôkaznom stave veci. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a účastníci sa nedohodli, že dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny je podstatnou náležitosťou uzavretej kúpnej ceny. S právnym záverom okresného súdu, že k započítaniu pohľadávok nedošlo, sa odporca stotožnil. Neakceptovanie návrhu zo dňa 24.7.2009, ktorým mal okresný súd zrejme na mysli list navrhovateľa označený ako „výzva na zaplatenie rozdielu zo vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov“ nie je niečo, čo by spôsobilo, že navrhovateľ nie je v omeškaní s platením kúpnej ceny. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že jeho vyjadrenia ohľadne premlčania vzájomných pohľadávok boli absolútne účelové. Naopak, odporca svoje názory ohľadne premlčania vzájomných pohľadávok v konaní dostatočne argumentačne odôvodnil, pričom zo strany okresného súdu išlo iba o formálne tvrdenie, bez riadneho odôvodnenia, ktoré nemá vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave. Podanie žalobného návrhu o nahradenie prejavu vôle nie je riadnym uplatnením práva podľa ust. § 112 OZ, pretože v predmetnom konaní sa rozhodovalo iných vzájomných právach a povinnostiach účastníkov (práve a povinnosti
uzatvoriť kúpnu zmluvu). Navrhovateľ sa v predmetnom konaní totiž nedomáhal zaplatenia pohľadávky z poskytnutých pôžičiek. Rovnako treba tiež hodnotiť záver súdu, že k započítaniu pohľadávok nedošlo z dôvodov na strane odporcu. Jedná sa totiž len o formálne tvrdenie, bez zodpovedajúceho zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. V ďalšej časti odvolania odporca namietal záver okresného súdu, že navrhovateľ veľmi presvedčivo odôvodnil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Existencia právneho záujmu v tomto konaní nemôže byť preukazovaná tým, či súd rozhodne v prospech navrhovateľa, alebo nie, ale tým, či rozhodnutie súdu odstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi, alebo či určovací výrok môže predísť žalobe. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je to dané rozhodnutím v prospech navrhovateľa. V tomto smere si odvolateľ položil otázku, čo potom s naliehavým právnym záujmom odporcu pri jeho vzájomnom návrhu. Vo vzťahu k právnemu záveru okresného súdu, že pohľadávky navrhovateľa z poskytnutých úverov nie sú premlčané, zostala nezodpovedaná otázka, prečo navrhovateľ neuhradil kúpnu cenu započítaním vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom. Ak pohľadávky z poskytnutých úverov nie sú premlčané, tieto možno jednostranne započítať. Ak jednostranný úkon započítania navrhovateľ neurobil, tak k započítaniu pohľadávok nemohlo dôjsť. Dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh nesplatí v lehote splatnosti. Nesporne však platí, že dlžník nie je v omeškaní po dobu omeškania veriteľa. Veriteľ je v omeškaní, ak svojím konaním znemožňuje dlžníkovi plniť jeho dlh. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nie je preukázané, že by odporca ako veriteľ z kúpnej ceny konal tak, aby navrhovateľ ako dlžník nemohol plniť jednostranným započítaním. Ak navrhovateľ započítací prejav neurobil, bol po lehote splatnosti dlhu - kúpnej ceny, nesporne v omeškaní. Ak si navrhovateľ ako dlžník svoj dlh nesplnil ani v náhradnej lehote, bol v takom omeškaní s plnením dlhu, ktoré je zákonným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Okresný súd prijal záver, že k započítaniu nedošlo. Ak k započítaniu nedošlo a dlh nebol navrhovateľom splatený v náhradnej lehote ani iným spôsobom, tak postup odporcu pri odstúpení od zmluvy bol dôvodný a zákonný. Účinky odstúpenia nastali dňom 4.8.2009, kedy bol navrhovateľovi doručený písomný prejav odstúpenia od zmluvy.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, v písomnom podaní svojej splnomocnenej zástupkyne z 4.10.2011, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Uviedol, že okresný súd sa náležite oboznámil s podaným návrhom, výsluchmi účastníkov i listinnými dôkazmi, v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie v rozsahu určenom uznesením odvolacieho súdu sp.zn. 6Co/200/2010, následne správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a na základe tohto dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), vo výroku o určení neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy, podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o zamietnutí protinávrhu odporcu, ktorým sa domáhal určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, z nasledovných dôvodov:
Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy, ktoré odstúpenie mu bolo doručené dňa 4.8.2009 listom odporcu zo dňa 30.7.2009 (č.l. 28 spisu). Odporca sa vzájomným návrhom (č.l. 39 spisu) domáhal naproti tomu určenia, že jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné. Okresný súd vzájomný návrh do konania pripustil, a to uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 8.3.2010. V prípade obidvoch návrhov účastníkov sa jedná o návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p., pre úspešnosť ktorého sa v prvom rade vyžaduje preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Ak súd zistí, že účastník tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemá, jeho návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie č.k. 6Co/200/2010-88 zo dňa 29.11.2010) uložil okresnému súdu (okrem iného), aby sa v ďalšom konaní primárne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu obidvoch účastníkov na požadovanom určení.
Pokiaľ súd I. stupňa (ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku) dospel k záveru, že na strane navrhovateľa je v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, t.j. na určení neplatnosti odstúpenia odporcu od kúpnej zmluvy, odvolací súd sa s týmto jeho názorom nestotožnil.
Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca/navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou (návrhom na začatie konania) s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Žaloba o určenie neplatnosti právneho vzťahu, ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, je z hľadiska potrieb praktického života celkom zbytočná a patrí typicky medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v ust. § 80 písm. c) O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému, neúčelnému množeniu sporov.
Všeobecne teda platí, že ak je posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k vyriešeniu otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, potom na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. V prípade, že jedna zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, a toto odstúpenie je medzi zmluvnými stranami sporné, je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (podobne viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 1836/2005). Takéto súdne rozhodnutie je totiž spôsobilým titulom na zmenu zápisu vlastníckych vzťahov k nej v príslušnom katastri nehnuteľností.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ otázka platnosti, alebo neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy má len povahu predbežnej otázky v prípadnom spore účastníkov o učenie vlastníckeho práva, resp. v ich spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého ako právneho dôsledku odstúpenia od zmluvy, nie je v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. daný naliehavý právny záujem na určení, ktoré požadoval navrhovateľ (určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy), ale ani na určení, ktoré požadoval odporca (určenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy). Na základe tohto záveru potom odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd určil neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany odporcu, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v tomto smere pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Pokiaľ okresný súd zamietol protinávrh odporcu, ktorým sa domáhal určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, toto rozhodnutie v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd ako vecne správne potvrdil, nakoľko ani u odporcu nie je daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, t.j. na určení platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Za danej situácie potom už nebolo potrebné, aby odvolací súd záväzne posudzoval existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi tohto konania.
O trovách konania prvostupňového i tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.. Za situácie, keď podľa výsledku konania boli navrhovateľ i odporca vo veci rovnako úspešní a zároveň rovnako neúspešní (navrhovateľ bol úspešný vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcu a neúspešný vo vzťahu k vlastnému návrhu; naproti tomu odporca bol neúspešný vo vzťahu k svojmu vzájomnému návrhu a úspešný vo vzťahu k návrhu navrhovateľa), odvolací súd o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.