Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-51-2011.pdf
PDF · 112.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/51/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: SVING GASTRO, spol. s r.o., IČO: 31 323 375, Turbínova 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava (predtým Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41844/2010-1410 zo dňa 07.02.2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 41844/2010-1410 zo dňa 07.02.2011 a rozhodnutie Colného úradu Nitra zn. 39823/2010-6135-ú zo dňa 26.10.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 380,18 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41844/2010-1410 zo dňa 07.02.2011, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Colného úradu Nitra zn. 39823/2010-5135-ú zo dňa 26.10.2010 potvrdil. Colný úrad Nitra svojim rozhodnutím v súlade s bodom 13 Piatej kapitoly „Colná únia“ Prílohy IV. k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 185/2004 Z.z., s § 459 zák. č. 238/2001 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a s § 274 ods. 1 zák. č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov žalobcovi zo sumy dovoznej platby vo výške 114.362,- Sk (3796,12 Eur) nezaplatenej v zákonom určenej lehote, ktorá mu bola oznámená rozhodnutím zn. 0616509300245 zo dňa 18.02.1993, vymeral podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zák. č. 618/1992 Zb. v spojení s § 44 zák. č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty úrok z omeškania v sume 9.947,52 Eur (299.679,- Sk) zodpovedajúci dobe omeškania od 02.03.1993 do 14.12.2005. Tento úrok z omeškania bol žalobca povinný zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia.
Žalobca žiadal zrušiť napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Nitra a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný neposúdil vec po právnej stránke správne a poukázal na § 2 písm. i/, n/ zák. č. 618/1992 Zb. (ďalej aj len colný zákon), § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 colného zákona, § 220 ods. 1, § 224 ods. 1, § 226 ods. 1, § 237 ods. 1 písm. b/, § 238 ods. 1, 2, 3, 6 colného zákona. Ďalej uviedol, že na základe jeho návrhu mu bol 18.02.1993 prepustený do režimu voľný obeh tovar (úžitkový porcelán) a zároveň bola žalobcovi ako dlžníkovi oznámená povinnosť
zaplatiť sumu dovoznej platby 114.362,- Sk a to do 10 dní odo dňa jej oznámenia - do 01.03.1993. Od 02.03.1993 sa žalobca dostal do omeškania, čím vznikol colnému úradu nárok na sumu úrokov z omeškania. Poukázal systematické a logické usporiadanie príslušných ustanovení colného zákona a z neho vyplývajúce rozlišovanie pojmu clo a príslušenstvo cla. Do etapy platenia cla spadá určenie 10- dňovej lehoty na splatnosť cla ako aj povinnosť vymerať dlžníkovi úrok z omeškania pri nezaplatení cla v lehote splatnosti. Tak pre clo ako aj pre úroky z nezaplatenej sumy cla spoločne platí 6-ročná premlčacia lehota uvedená v § 238 ods. 1 colného zákona. Od 01.01.1994 teda začala plynúť 6-ročná premlčacia lehota vybrať a vymáhať nedoplatok na cle, ktorá uplynula dňa 31.12.1999. Keďže úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla, tento úrok sleduje právny osud cla, čo znamená, že vznik a výška úroku z omeškania závisí od výšky cla a momentu jeho úhrady. Ak dôjde k premlčaniu práva vybrať (a vymáhať) nedoplatok cla z dôvodu, že colný orgán pri spravovaní verejno-právnej požiadavky zostane nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu cla, musí dôjsť uplynutím šiestich rokov aj k uplynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania. Keďže žalobca namietal premlčanie, došlo k zániku práva vybrať nedoplatok cla a s tým súvisiaci nedoplatok na úrokoch z omeškania. Úkony Colného úradu Nitra počnúc rokom 2005 (teda po uplynutí premlčacej doby) vo vzťahu k úrokom z omeškania nemajú na prerušenie premlčacej lehoty vplyv a nespôsobujú začatie plynutia novej premlčacej lehoty. Úhrada dlžnej sumy cla nemá žiaden vplyv na uplynutie 6-ročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania, pričom navyše žalobca bude sankcionovaný za to, že uhradil colný dlh, ktorý by uplatnením námietky premlčania zanikol. Za úkony smerujúce k vymáhaniu nedoplatku nemožno považovať rozhodnutia o vymeraní úrokov, a to z dôvodu, že tieto boli ako nezákonné zrušené. Za takýto úkon nie je možné považovať ani rozhodnutie o zriadení záložného práva, ktoré colný úrad vydal po 13 rokoch od vzniku colného dlhu.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ak colný dlh vznikol pred dňom pristúpenia SR k Zmluve o založení ES, vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát podľa svojich platných predpisov vo svoj prospech. Tiež poukázal na § 91 ods. 1, 2 zák. č. 199/2004 Z.z., § 458 ods. 1, § 459 zák. č. 238/2001 Z.z., § 274 ods. 1 zák. č. 180/1996 Z.z. Je nesporné, že colný dlh vznikol dňom pristúpenia k EÚ na základe právnej skutočnosti prepustenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu, a to v okamihu prijatia colného vyhlásenia dňa 18.02.1993 a preto ho bolo potrebné vymerať podľa slovenských právnych predpisov v prospech Slovenskej republiky. Keďže úrok z omeškania ako príslušenstvo cla sleduje osud cla, je potrebné na jeho vymeranie použiť zák. č. 618/1992 Zb. Ak colný úrad nezačal konanie vo veci vymerania colného dlhu a rovnako aj vymerania úrokov z omeškania podľa právnej úpravy platnej pred vstupom SR do EÚ, po vstupe už tak učiniť nemohol s poukazom na fakt, že na daný právny vzťah nemožno aplikovať hmotnoprávne ani procesné ustanovenia colného kódexu, pretože ide o právne neúčinný predpis, ktorého uplatňovanie nastalo 1. januára 1994 (článok 253 Colného kódexu) a právna skutočnosť zakladajúca vznik colného dlhu nastala dňa 18.02.1993.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že colný úrad vydal už dňa 08.02.2006 rozhodnutie o vymeraní úrokov z omeškania v sume 9.947,52 Eur, ktoré však bolo následne rozhodnutím odvolacieho orgánu zrušené. Následne colný úrad vec opätovne prejednal a rozhodol dňa 12.05.2008. Po zrušení aj tohto rozhodnutia vydal rozhodnutie o vymeraní úroku z omeškania zo dňa 06.02.2009. Keďže aj toto rozhodnutie colného úradu bolo odvolacím orgánom zrušené, colný úrad napokon vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie, ktoré bolo už v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.02.2011. Žalovaný sa nestotožnil so žiadnou námietkou žalobcu. Citoval príslušné právne predpisy, z ktorých je zrejmé, že otázka premlčania sa posudzuje rovnako v prípade colného dlhu ako aj vymerania úroku z omeškania podľa ust. zák. č. 618/1992 Zb. Právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným. Ak sa vykoná úkon smerujúci k vybraniu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla však možno vymáhať najneskôr do 20 rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Premlčanie nie je preklúzia a preto nedochádza k zániku práva veriteľa prijať dlžníkom dobrovoľne zaplatenú sumu cla. Ak žalobca ako dlžník zaplatil dobrovoľne sumu cla po uplynutí premlčacej lehoty, ide o postup v súlade so zákonom, pričom skúmanie existencie prípadných úkonov majúcich za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 2 colného zákona má význam len v prípade, keď dlžník vznesie námietku premlčania, čo sa v danom prípade nestalo a colný dlh bol po lehote dňa 14.12.2005 zaplatený. Pretože colný úrad môže presne určiť výšku úroku z omeškania až po zaplatení colného dlhu, je logické, že lehota na vymeranie úrokov z omeškania začne plynúť najskôr prvý deň
po dni, kedy bol colný dlh zaplatený. Nie je možné, aby po oneskorenom zaplatení colného dlhu nemal colný úrad možnosť začať konanie vo veci vymerania úroku z omeškania, ktorý v celej výške skôr vymeraný ani byť nemohol, keďže nebola známa celková doba omeškania. Keďže žalobca colný dlh zaplatil a nevzniesol námietku premlčania, vznikla colnému úradu povinnosť vymerať úrok z omeškania. Podľa žalovaného k uplynutiu premlčacej lehoty práva vymáhať nedoplatok cla podľa § 238 colného zákona nedošlo. Posledným úkonom, ktorý spôsobil prerušenie plynutia premlčacej lehoty, bolo vydanie rozhodnutia colného úradu zo dňa 26.10.2010. Aj keď boli predchádzajúce rozhodnutia o vymeraní úrokov z omeškania zrušené, neznamená to, že sa nejedná v zmysle § 238 ods. 2 colného zákona o úkony smerujúce k vybratiu alebo k vymoženiu nedoplatku. Plynutie premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 2 colného zákona bolo niekoľkokrát prerušené a k jej uplynutiu v čase vydania a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vymeraní úroku z omeškania nedošlo. Povinnosť dlžníka zaplatiť v prípade oneskorenej úhrady colného dlhu úrok z omeškania je právnym následkom nesplnenia jeho právnej povinnosti platiť vymeraný colný dlh riadne a včas. Colný úrad nezodpovedá za omeškanie dlžníka s platbou cla a ani nie je povinný dlžníka sústavne a opakovane upozorňovať na existenciu jeho platobnej povinnosti.
Pretože žalobca nezaplatil dlžnú sumu cla v určenej lehote, dostal sa odo dňa 02.03.1993 do omeškania, čo malo za následok povinnosť colných orgánov aplikovať § 237 ods. 1 písm. b/ zák. č. 618/1992 Zb. Podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zák. č. 618/1992 Zb., ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods. 3 zák. č. 618/1992 Zb. Úrok z omeškania podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zák. č. 618/1992 Zb. vzniká priamo zo zákona po tom, čo sú splnené skutkové a právne podmienky jeho vzniku (omeškanie dlžníka s platbou oznámeného colného dlhu) a colný úrad v rozhodnutí tieto úroky vypočíta podľa dĺžky omeškania a príslušných úrokových sadzieb platných počas doby omeškania. Pretože sa účastník konania dostal do omeškania s platbou cla za účinnosti zákona č. 618/1992 Zb., posudzuje sa v súlade so zásadou zákazu retroaktivity otázka vzniku a vymerania úroku z omeškania podľa tohto zákona, so zohľadnením príslušných úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska platných v čase omeškania. Aplikácia zákona č. 618/1992 Zb. korešponduje aj s ustanovením bodu 13. piatej kapitoly „Colná únia“ prílohy IV Aktu o pristúpení k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uverejnenej v Zbierke zákonov SR ako „Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 185/2004 Z.z., podľa ktorého postupy, ktorými sa spravuje vznik colného dlhu, zápisy do účtovnej evidencie a vymeranie po prepustení ustanovené v článkoch 201 až 232 nariadenia (EHS) č. 2913/92 a článkoch 859 až 876a nariadenia (EHS) č. 2454/93 platia pre nové členské štáty pri súčasnom uplatnení týchto osobitných ustanovení: Vymeranie sa uskutoční podľa právnych predpisov spoločenstva. Ak však colný dlh vznikol predo dňom pristúpenia, vymeria colný dlh dotknutý nový členský štát podľa svojich platných právnych predpisov a vo svoj prospech. Spomenutý článok 232 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov a doplnkov upravuje v odseku 1 písm. b/ práve otázku vymerania úrokov z omeškania, Z uvedených dôvodov, rešpektujúc zásadu zákazu a retroaktivity, vymeral colný úrad úroky z omeškania podľa príslušného ustanovenia zákona č. 618/1992 Zb.
V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný nerozlišuje medzi nedoplatkom cla a úrokom z omeškania ako príslušenstvom cla. Colný úrad v 6-ročnej premlčacej lehote (t.j. do konca roku 1999) nevymeral clo a ani nevykonal žiaden úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku cla (a teda k prerušeniu premlčacej lehoty) a preto bolo právo colného úradu vybrať a vymáhať clo premlčané. Napriek tomu, že žalobcovi nebol vymeraný nedoplatok cla do konca roku 1999 a tento svoj naturálny záväzok z titulu dlžnej sumy cla dobrovoľne splnil a nedoplatok cla v roku 2005 zaplatil nenamietajúc jeho premlčanie, nemožno z toho vyvodiť záver o právnej možnosti vymerať úroky z omeškania pri uplatnenej námietke ich premlčania. Ak existuje možnosť namietať premlčanie nedoplatku na cle, je rovnako možné namietať iba premlčanie úrokov z omeškania v prípade, že premlčaný nedoplatok na cle bol uhradený (ako naturálny záväzok).
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie CR SR ako aj prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Nitra vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci a pre ich podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 18.02.1993 prepustil colný úrad žalobcovi tovar - úžitkový porcelán českého pôvodu do colného režimu voľný obeh a zároveň mu oznámil povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby vo výške 3.796,12 Eur. Keďže žalobca vymeranú sumu dovozných platieb neuhradil, colný úrad vydal postupne tri rozhodnutia (zo dňa 08.02.2006, 12.05.2008 a 06.02.2009), ktorými vymeral žalobcovi úrok z omeškania v sume 9.947,52 Eur, ktoré však žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní vždy zrušil. Napokon Colný úrad Nitra vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie zn. 39823/2010-6135-ú, ktorým žalobcovi vymeral podľa § 237 ods. 1 písm. b/ colného zákona č. 618/1992 Zb. úrok z omeškania vo výške 9.947,52 Eur zodpovedajúci dobe omeškania od 02.03.1993 do 14.12.2005 (kedy bol colný dlh žalobcom ako naturálny záväzok zaplatený a toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zo dňa 07.02.2011. Z obsahu spisu vyplýva, že úrok z omeškania bol žalobcovi vymeraný za dobu omeškania od 02.03.1993 do 14.12.2005, kedy došlo k zaplateniu colného dlhu žalobcom.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkový stav v danej veci nebol sporný a žalobca namietal iba nesprávne právne posúdenie veci. Je nesporné, že žalobca bol povinný zaplatiť sumu colného dlhu v lehote 10 dní odo dňa jej oznámenia a to do 01.03.1993, čiže od 02.03.1993 sa žalobca dostal do omeškania a colnému úradu tak vznikol nárok na úroky z omeškania.
Podľa § 220 ods. 1 colného zákona (zák. č. 618/1992 Zb.) každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie.
Vymerané clo zapíšu do svojich účtovných dokladov.
Podľa § 224 ods. 1 colného zákona musia colné orgány sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch oznámiť dlžníkovi.
Podľa § 226 ods. 1 colného zákona ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné do 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku dlžníkovi.
Podľa § 237 ods. 1 písm. b/ colného zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla.
Podľa § 238 ods. 1 colného zákona právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.
Podľa ods. 2, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený, nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
Podľa ods. 3 na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej námietky.
Podľa ods. 6 úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená dlžníkovi.
Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že premlčanie nie je preklúzia a nedochádza tak k zániku práva veriteľa prijať dlžníkom dobrovoľne zaplatenú sumu cla a ak dlžník zaplatil sumu cla po uplynutí premlčacej lehoty, ide o postup v súlade so zákonom a samotné skúmanie existencie úkonov majúcich za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty podľa § 238 ods. 2 colného zákona, má význam len v prípade, keď dlžník ako účastník konania vznesie námietku premlčania, čo sa nestalo a colný dlh bol po lehote, dňa 14.12.2005 zaplatený na účet colného úradu.
Je nepochybné, že žalobca nenamietal premlčanie colného dlhu a colný dlh vo výške 3.796,12 Eur dobrovoľne (napriek tomu, že nárok už bol premlčaný) dňa 14.12.2005 zaplatil, avšak namietal premlčanie úrokov z omeškania a to v odvolaní - doplnení zo dňa 15.07.2008.
Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že premlčacia lehota na vymeranie úrokov z omeškania začne plynúť najskôr prvý deň po dni, kedy bol colný dlh zaplatený (napríklad ak by bol colný dlh zaplatený po 30 rokoch ako naturálny záväzok, nemohla by až potom začať plynúť lehota pre úrok z omeškania) Treba preto odmietnuť tvrdenie žalovaného, že po oneskorenom zaplatení colného dlhu musí mať colný úrad možnosť začať konať vo veci vymerania úroku z omeškania, ktorý v celej výške skôr vymeraný ani byť nemohol, keďže nebola známa celková doba omeškania s platbou. Žalovanému síce vznikla povinnosť vymerať úrok z omeškania, avšak žalobca bol oprávnený namietať premlčanie úrokov z omeškania, čo sa aj stalo a táto námietka premlčania bola podľa názoru súdu účinná. Ako správne uviedol žalobca, pre clo ako aj pre úroky z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 6-ročná premlčacia lehota uvedená v § 238 ods. 1 colného zákona. V danom prípade začala plynúť premlčacia lehota dňa 01.01.1994 v trvaní šesť rokov, ktorá uplynula dňa 31.12.1999. Aj podľa názoru súdu úrok z omeškania tvorí príslušenstvo cla a preto úrok sleduje právny osud cla, čo znamená, že vznik a výška úrokov z omeškania závisí od výšky cla a momentu jeho úhrady a ak dôjde k premlčaniu práva vybrať nedoplatok cla z dôvodu, že colný orgán pri spravovaní verejno-právnej pohľadávky zostal nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu cla, musí dôjsť uplynutím šiestich rokov aj k uplynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania. Premlčacia lehota totiž musí slúžiť k stimulácii colných orgánov (ale aj iných veriteľov) k včasnému vykonaniu svojho práva vybrať clo. Ak by colný úrad v danom prípade riadne spravoval svoju pohľadávku a včas vykonával úkony smerujúce k vybratiu dlžnej sumy cla tak, ako to predvída § 238 ods. 2 colného zákona, došlo by k prerušeniu premlčacej lehoty a začala by plynúť nová premlčacia lehota, a to až do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Ako už súd uviedol, premlčacia lehota v danom prípade uplynula dňa 31.12.1999, a preto všetky úkony spomínané žalovaným (rozhodnutia o vymeraní úrokov z omeškania z roku 2006, 2008, 2009 a napokon aj z roku
2010) sú vo vzťahu k uplynutiu premlčacej lehoty bezpredmetné. Samotná úhrada dlžnej sumy cla žalobcom nemá podľa názoru súdu vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania a žalobca nemôže byť sankcionovaný za to, že dobrovoľne uhradil po tak veľmi dlhej dobe premlčaný colný dlh ako naturálny záväzok. Nemôže byť sankcionovaný za to, že nenamietal samotné premlčanie colného dlhu, tento dobrovoľne ako naturálny záväzok zaplatil, avšak keďže namietal premlčanie úrokov z omeškania, správne orgány pochybili, keď vydali napadnuté rozhodnutia. Správne orgány boli povinné s poukazom na § 238 ods. 3 colného zákona na premlčanie prihliadať.
Ak teda colný úrad v 6-ročnej premlčacej lehote (do konca roku 1999) nevymeral clo a ani nevykonal žiaden úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku cla a tak k prerušeniu premlčacej lehoty, bolo právo colného úrad vybrať a vymáhať clo premlčané. Aj napriek tomu, že žalobcovi nebol vymeraný nedoplatok cla do konca roku 1999 a žalobca svoj naturálny záväzok z titulu dlžnej sumy cla dobrovoľne splnil v roku 2005 nenamietajúc jeho premlčanie, nemožno z toho vyvodiť záver o právnej možnosti vymerať úroky z omeškania pri uplatnenej námietke premlčania dňa 15.07.2008.
Napriek tomu, že v danom prípade ide o verejno-právne dávky, treba s poukazom na otázku inštitútu úrokov z omeškania v spojení s inštitútom premlčania poukázať na judikatúru všeobecných súdov (najmä českých) v občianskoprávnych veciach, t.j. pri riešení súkromnoprávnych vzťahov, keďže doktrinálne názory by mali platiť v tejto oblasti všeobecne. Z poslednej judikatúry NS ČR (napr. sp. zn. 21Cdo 681/2006) vyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania treba považovať za vedľajší (akcesorický) záväzok k hlavnému záväzku. Z tejto akcesority súd odvodzuje, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať k vedľajšiemu (akcesorickému) záväzku. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva (na úroky z omeškania) plynúť premlčacia lehota a jej uplynutím sa právo (ako celok) premlčí. NS ČR pred vyslovením tohto záveru ešte riešil účel inštitútu premlčania, čím sa snažil negovať konkurenčnú koncepciu samostatnosti, konkrétne: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, pokiaľ povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“, a podľa ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú v dňoch a premlčacia doba teda plynie samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojim názorom v podstate tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká (z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh - záväzok) veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bol príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúci a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „donucovaný“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania k splneniu istiny pohľadávky napriek tomu, že došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný.“
NS ČR teda považuje úrok z omeškania za prísne akcesorický záväzok k hlavnému záväzku a teda za príslušenstvo pohľadávky, z čoho odvodzuje jeho vznik jednorazovo v prvý deň omeškania, čo podčiarkuje účelom inštitútu premlčania v súvislosti s absurditou vzniku nepremlčateľného úroku z omeškania z premlčanej istiny - z naturálnej obligácie. Záver je teda taký, že ak uplynula premlčacia doba k istine, v danom prípade k colnému dlhu, nemožno sa úspešne domáhať akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky, v danom prípade úrokov z omeškania. Pre úplnosť treba dodať, že aj v Českej republike prebiehala o tejto otázke rozsiahla odborná diskusia až napokon veľký senát NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 31 Cdo 4291/2009 zo dňa 10.03.2010 vyššie uvedený názor potvrdil.
Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že nakoľko správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, bolo potrebné ich rozhodnutia ako nezákonné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní mu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, vyplývajúce zo súdneho spisu a uplatnené právnym zástupcom v podaní zo dňa 28.09.2011. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý vo veci vykonal 2 úkony právnej služby v roku 2011 - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd (podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) t.j. 2x 123,50 Eur, čo spolu s režijným paušálom 2x 7,41 Eur a 20 % DPH predstavuje sumu 380,18 Eur, ktorú je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s § 11 ods. 4 , § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.