Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/105/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: W.. G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., T. XX, zastúpený advokátom Mgr. Róbertom Ružbašánom, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanému: Územné bytové družstvo, Košice - Ťahanovce, IČO: 00 594 725, so sídlom v Košiciach, Bukureštská 12, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Lacovou, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o zaplatenie 165,97 EUR s príslušenstvom a trovy konania, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,97 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 251,73 EUR, z čoho suma 16,50 EUR predstavuje súdny poplatok a suma 235,73 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 09.02.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 165,97 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu žalovanému do zaplatenia a trov konania titulom bezdôvodného obohatenia predstavujúceho zaplatený poplatok za zrýchlený prevod družstevného bytu do osobného vlastníctva.

Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená dňa 15.4.2011, žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca dňa 23.10.2008 požiadal žalovaného o prevod družstevného bytu č. XX na ulici J. XX v T. do osobného vlastníctva.

Na základe predmetnej žiadosti žalovaný ako vlastník a súčasne správca bytu písomne oznámil žalobcovi listom zo dňa 13.11.2008, že bol spolu s manželkou I.. T. S. zaradený v súlade so na realizáciu prevodu vlastníctva družstevného bytu k termínu 30.06.2010. Predmetný list v ďalšom obsahuje pokyny súvisiace s realizáciou predmetného prevodu a okrem iného aj informáciu o tom, že žalobca ako žiadateľ je povinný zaplatiť poplatok vo výške 1.200,- Sk.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že po tom, čo obdržal od žalovaného list z 13.11.2008 v prvom momente sa domnieval, že pri stanovení termínu prevodu došlo k nejakému omylu a preto zavolal na družstvo, kde mu bolo povedané, že termín prevodu je uvedený správne a že pokiaľ chce, aby prevod bol urobený skôr, musí zaplatiť urýchľovací poplatok. Určitú dobu sa celou záležitosťou nezaoberal a v novom roku opäť chcel túto vec riešiť, a preto osobne zašiel na príslušné oddelenie na družstvo, kde mu bolo pracovníčkou družstva potvrdené, že pokiaľ chce, aby predmetný prevod bol urobený skôr ako pred stanoveným termínom, musí zaplatiť urýchľovací poplatok vo výške 5.000,- Sk. Napriek tomu, že veľmi nerozumel, prečo takýto poplatok má zaplatiť, pričom súčasne vedel, že zamestnanci družstva nemienia ustúpiť v požiadavke na zaplatenie tohto urýchľovacieho poplatku, rozhodol sa, že urýchľovací poplatok zaplatí. Tak aj urobil dňa 09.02.2009, kedy zaplatil nejakej pracovníčke družstva poplatok vo výške 5.000,- Sk, na základe čoho asi do mesiaca dostal ďalší list v súvislosti s prevodom bytu; medzitým bol vyzvaný na úhradu manipulačného poplatku vo výške 1.200,- Sk, ktorý tiež zaplatil. Dňa 16.06.2009 mu bola predložená zmluva o prevode na podpis a dňa 02.07.2009 bol uzrozumený o tom, že je daný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Žalobca pritom nepovažuje vybavenie jeho žiadosti o prevod za urýchlenie predmetného prevodu, pretože v júli, kedy bola vybavená jeho žiadosť, družstvo bežne vybavuje predmetné žiadosti, a preto považoval zaplatenie poplatku vo výške 5.000,- Sk za bezdôvodné obohatenie, na základe čoho podal predmetnú žalobu.

Žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že predmetný poplatok je poplatkom za urýchlenie prevodu bytu do osobného vlastníctva s tým, že v zmysle príslušného zákona je družstvo povinné zrealizovať prevod do dvoch rokov, na základe čoho družstvo vždy pridelí konkrétnemu žiadateľovi o prevod konkrétny termín prevodu, tak ako to bolo aj v tomto prípade, a podľa tohto pridelenia termínu nastavuje aj rozpočet, robí rozpočet koeficientu DPH, ktorý následne s prevodom súvisí. V danom prípade, pokiaľ žalobca si podal žiadosť v októbri 2008, listom mu bolo oznámené, že je zaradený na realizáciu prevodu v termíne k 30.06.2010, t.j. v zákonnej dvojročnej lehote s tým, že pokiaľ žalobca mal záujem o realizáciu prevodu pred touto dvojročnou lehotou, mohol o to požiadať, avšak súčasne musel za to zaplatiť príslušný poplatok. Predmetný poplatok, jeho výška, predstavuje kalkuláciu nákladov, ktoré musí družstvo vynaložiť na to, aby zrealizovalo tento zrýchlený prevod, pretože družstvo musí urobiť zásah do systému, ktorý na základe už prideleného termínu na prevod je nevyhnutný. Musí sa teda nanovo urobiť rozpočet družstva, nové prepočty koeficientu DPH a tiež by malo byť dodržané, že takýto žiadateľ o zrýchlený prevod by mal byť prednostne pred ostatnými žiadosťami aj vybavený. Ďalej uviedol, že družstvo prevody bytov robí 2 krát ročne, konkrétne k júnu a k decembru každého kalendárneho roka, s čím súvisia jeho určité povinnosti, ktoré má družstvo voči banke v súvislosti so záložným právom, ktoré je vo vzťahu ku každému bytu, kedy banka musí vydať kvitanciu a musí byť uvoľnené záložné právo na byt, pričom banky následne musia upravovať aj príslušné úverové zmluvy uzatvorené s družstvom. Manipulačný poplatok na rozdiel od poplatku za urýchlenie prevodu v sebe zahŕňa poplatky v súvislosti so samotným zápisom vlastníckeho práva do katastra vrátane poplatkov pre notára.

Svedkyňa E. P. ako zamestnankyňa žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že poplatok pre zrýchlené konanie v seba zahŕňa zásah do systému, ktorý bol nastavený v súvislosti s pôvodnou žiadosťou, a ktorý následne treba prerobiť v súvislosti so zrýchleným konaním, napr. aj vybavenie stránky mimo stránkových hodín a podobne. Tiež mala vedomosť o tom, že v súvislosti so zrýchleným prevodom družstvu vznikajú ďalšie povinnosti, napr. musí prerábať rozpočet, musí prerábať prepočty koeficientu DPH, čiže pôvodne nastavený systém sa musí prerobiť a zasiahnuť doň. Ona však v súvislosti so zrýchleným prevodom so žalobcom osobne nejednala.

Svedkyňa W. I. ako zamestnankyňa žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že o žiadosti žalobcu o zrýchlený prevod mala vedomosť iba od svojej kolegyne. Z pohľadu svojej pracovnej náplne, pokiaľ vybavuje zrýchlené konanie v súvislosti s prevodmi družstevných bytov do osobného vlastníctva uviedla, že žiadosť o zrýchlené konanie znamená, že žiadateľ na základe takejto žiadosti je uprednostnený pred ostatnými žiadosťami.

Zo žalobného návrhu a z písomných vyjadrení a stanovísk žalobcu vyplýva, že podľa žalobcu družstvo zneužíva v rozpore s dobrými mravmi svoje postavenie a ustanovenie zákona o povinnosti družstva

vykonať prevod vlastníckeho práva do 2 rokov a to tak, že šikanózne vykonáva prevody v lehote práve 2 rokov a za urýchlenie tohto procesu požaduje zaplatenie urýchľovacieho poplatku s vedomím, že člen družstva nemá inú možnosť než zaplatiť, v opačnom prípade by sa prevod mohol predĺžiť aj o niekoľko rokov. Vyslovil ďalej názor, že zákonné ustanovenie podľa § 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov malo účelne vytýčiť maximálnu dobu prevodu vlastníckeho práva, no družstvo vykonáva toto právo šikanóznym spôsobom a uvádza členov družstva do zvlášť nepriaznivej situácie, z ktorej následne ťaží prostredníctvom urýchľovacích poplatkov. Družstvo vytvára enormný tlak na kupujúcich bytov, keďže ich žiadosti je ochotné vyhovieť najskôr o takmer 2 roky od podania žiadosti. Tento stav a dlhú dobu prevodu žiadnym spôsobom neodôvodňuje a bez uhradenia urýchľovacieho poplatku nie je ochotné zaoberať sa žiadosťou v skoršom termíne. Požadovaním urýchľovacieho poplatku družstvo v zmysle evidentne obchádza zákon, nakoľko jasne stanovuje, že náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci okrem zákonom stanovených poplatkov. Požadovanie urýchľovacieho poplatku je v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, keďže v konečnom dôsledku vzniká členovi družstva povinnosť, ktorá je v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia citovaného zákona. Podľa žalobcu nie je pravdou, tak ako uvádza žalovaný, že došlo k urýchleniu žiadosti a zaplateniu urýchľovacieho poplatku na žiadosť žalobcu o služby navyše. Žalobca pritom nemal záujem o žiadne nadštandardné služby, chcel iba normálny regulérny prevod bytu v primeranej dobe. Až po tom, čo žalovaný oboznámil žalobcu s urýchľovacím poplatkom, žalobca usúdil, že nemá inú možnosť ako uhradiť tento poplatok, aj napriek svojim námietkam o neodôvodnenosti a neoprávnenosti poplatku, nakoľko mal dôvodnú obavu o svoj majetok. Konanie žalovaného je v rozpore so zákonom a šikanózne využívanie ustanovení zákona takýmto spôsobom je v zmysle hrubo v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil tiež, že následne po zaplatení urýchľovacieho poplatku žalovaný vyzval žalobcu na úhradu ďalšieho poplatku, a to manipulačného vo výške 1.200,- Sk, pričom nie je jasné, na aký účel a z akého dôvodu bol teda požadovaný urýchľovací poplatok. Na dotaz žalobcu žalovaný mu vysvetlil, že tento manipulačný poplatok má kryť náklady súvisiace s prevodom bytu do osobného vlastníctva, pričom žalobca manipulačný poplatok uhradil pod tlakom a z obavy, že mu prepadne už uhradený urýchľovací poplatok. Nie je teda pravdivým tvrdenie žalovaného, že prevod bytu má znášať na svoje náklady ÚBD, pretože náklady spojené s prevodom bytu boli pokryté manipulačným poplatkom. Je teda zrejmé, že náklady spojené s prevodom boli vykompenzované manipulačným poplatkom a urýchľovací poplatok nebol určený na náklady spojené s prevodom bytu do osobného vlastníctva žalobcu. Urýchľovací poplatok pritom nie je bežnou praxou, pretože ho nevyberajú iné bytové družstvá v Košiciach a dokonca prevod realizujú v priebehu niekoľkých týždňov, napr. Stavebné bytové družstvo III Košice. Urýchľovací poplatok je teda zo strany žalovaného absolútne neopodstatnený, a je v príkrom rozpore so zákonom. V neposlednom rade poukázal na to, že ani po uhradení urýchľovacieho poplatku v konečnom dôsledku nešlo o žiadnu expresnú službu, naopak jednalo sa o bežné vybavenie žiadosti, čo vyplýva aj z nasledujúceho chronologického prehľadu: dňa 23.10.2008 bola podaná žiadosť o prevod bytu, k 30.06.2010 bol stanovený termín prevodu bytu, dňa 09.02.2009 bol zaplatený urýchľovací poplatok a zmluva o prevode bytu do osobného vlastníctva bola podpísaná k 02.07.2009.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach a stanoviskách uviedol, že zákon o vlastníctve bytov jednoznačne stanovil družstvu povinnosť previesť byť do vlastníctva člena družstva, ak o to požiada, a súčasne stanovil aj iné podmienky, ktoré je povinný dodržať; na strane druhej žalovanému nie je možné ukladať iné povinnosti, ako mu ukladá zákon a za takúto povinnosť považuje žalovaný aj povinnosť znášať všetky náklady spojené s prevodom bytu na základe výkladu ustanovenia § 5 ods. 8 Zákona o vlastníctve bytov. Ak zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach upravoval pre rôzne prípady podmienky prevodu inak, nemožno bytové družstvo ako účastníka zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 4 a nasl. Zákona o vlastníctve bytu považovať za predávajúceho v zmysle ust. § 5 ods. 8 zákona. Podľa názoru žalovaného je ustanovenie § 5 ods. 8 záväzné pri prevodoch medzi predávajúcimi a kupujúcimi a nie pri všetkých prevodoch, ako napr. pri darovaní, dedení, prevode vlastníctva družstvom a podobne. Ak napríklad mal zákonodarca v úmysle ustanovením obsiahnuť všetky právne možnosti prevodu a prechodu vlastníctva bytu, bol by citované ustanovenie formuloval všeobecne, ako to urobil napríklad pri ustanovení § 5 ods. 1 písm. g), keď pojmom „nadobúdateľ bytu“ obsiahol nadobúdateľov bytov pri všetkých prevodoch a prechodoch vlastníctva bytu. Preto aj názor žalobcu, že žalovaný je povinný znášať všetky náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu považuje žalovaný za nesprávny. Tento názor nemôže byť správny aj preto, že družstvo je právnickou osobou, ktorej príjmy pozostávajú výlučne z príspevkov svojich členov, hospodári na základe schváleného rozpočtu a jedným zo základných princípov jeho hospodárenia je,

aby správne poplatky získané zo správy tohto konkrétneho bytu pokryli jeho správu, a aby jednotliví členovia družstva neboli nútení financovať služby ostatných členov a teda ani náklady, ktoré družstvu vzniknú s prevodom vlastníctva bytu. Preto predstavenstvo družstva v súlade s článkom 69.13.m) v rámci svojej právomoci schvaľovať organizačný a rokovací poriadok družstva ako aj iné vnútrodružstevné predpisy stanovilo výšku úhrady za úkony družstva vykonávané z podnetu alebo v prospech jednotlivých členov. Preto bol aj schválený vnútrodružstevný predpis, ktorý stanovil jednotný poplatok za urýchlený prevod vlastníctva bytu na žiadosť člena. K zaplateniu urýchľovacieho poplatku došlo na základe žiadosti žalobcu o službu navyše, ktorá mu aj bola poskytnutá. K zaplateniu poplatku nebol nikým nútený, sám sa rozhodol pre službu, ktorej výkon podliehal zaplateniu poplatku, ktorého výška bola schválená orgánom družstva, a preto zaplatenie poplatku za službu navyše nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Práve schválenie vnútrodružstevného predpisu a spoplatnenie jednotlivých úkonov, ktoré sú pre členov družstva službou zo strany družstva, sú dôkazom toho, že družstvo žiadneho člena neuprednostňuje, služby vykonáva transparentne, všetci členovia majú rovnaké práva na službu za rovnakých podmienok, pričom tieto služby sú riadne zaevidované a odkontrolovateľné, čím sa vylučuje subjektívny prístup. V konaní bolo pritom preukázané, že družstvo v súvislosti s týmto zrýchleným konaním alebo uprednostnením prevodu bolo povinné vykonať rôzne úkony v súvislosti s úverovými zmluvami alebo v súvislosti vo vzťahu k iným štátnym inštitúciám a z toho vyplýva, že družstvo si nemôže svojvoľne určovať termíny prevodu. Ide pritom o spoplatnenie prác naviac, t.j. za zrýchlené konanie, pričom ide o bežnú prax, ktorá je vykonávaná aj v iných oblastiach, napr. v oblasti zdravotníctva, bankovníctva, keď lekári alebo banky si spoplatňujú služby naviac v prípade, kedy je ich klientom alebo pacientom poskytovaná služba, ktorou uprednostňujú takúto osobu pred inými a za takúto službu alebo takúto prácu naviac si logicky musia klienti alebo pacienti zaplatiť. Tiež poukázal na to, že žalobca popri predmetnom poplatku zaplatil aj manipulačný poplatok, ktorý bol takým istým spôsobom schválený a upravený vo vnútornom predpise, pričom tento poplatok žalobca nenamieta. Tiež uviedol, že v súvislosti s úpravou podľa zákona zákon nehovorí o nákladoch, ktoré v tomto prípade družstvo má právo si žiadať.

Z úplného znenia Stanov žalovaného, tak ako boli predložené právnou zástupkyňou žalovaného a založené do spisu ako listinný doklad, vyplýva, že tieto neupravujú žiadnym spôsobom postup družstva pri prevodoch družstevných bytov do osobného vlastníctva.

Z Vnútrodružstevného predpisu č. 7/98 vydaného dňa 13.09.2007, ktorý bol schválený Predstavenstvom žalovaného toho istého dňa pod uznesením č. 586/22/2007 vyplýva, že predmetný predpis okrem iného pod bodom f - Poplatok za prevod bytu do vlastníctva člena družstva stanovil sumu 1.200,- Sk (uhrádza sa pri podaní žiadosti) - doba realizácie prevodu do 2000 rokov: časť tohto poplatku vo výške 800,- až 1.100,- Sk hradený notárovi za overenie podpisov na zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu je prechodnou položkou nepodlieha DPH; zvyšná časť uvedeného poplatku podliehajúca DPH bude pri účtovaní rozdelená na základ dane plus DPH a táto sa bude odvádzať štátu; za vybavenie žiadosti o prevod bytu do vlastníctva za zrýchlené konanie do 6 mesiacov od podania žiadosti - 10.000,- Sk + 1.200,- Sk a od 7 do 12 mesiacov od podania žiadosti - 5.000,- Sk + 1.200,- Sk.

Podľa ust. z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci; predávajúci môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov. Znalečné znášajú pomerne tí nadobúdatelia, ktorí o znalecký posudok požiadali podľa odseku 1 písm. f).

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. Nar. vlády SR č. v účinnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobca ako nájomca družstevného bytu listom zo dňa 23.10.2008 požiadal žalovaného ako bytové družstvo o prevod družstevného bytu do jeho osobného vlastníctva v súlade so s tým, že žalovaný mu oznámil, že jeho žiadosť bude vybavená k termínu 30.6.2010, t.j. v zákonnom stanovenej lehote dvoch rokov. Je tiež nesporným, že žalobca, ktorý mal záujem o skorší termín prevodu bytu do osobného vlastníctva, musel zaplatiť žalovanému tzv. poplatok za zrýchlené konanie vo výške 165,97 € (za zrýchlené konanie od 7 do 12 mesiacov) podľa vnútrodružstevného predpisu schváleného Predstavenstvom družstva. Okrem toho za samotný prevod musel zaplatiť manipulačný poplatok, ktorý predstavuje náklady žalovaného na prevod bytu.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 165,97 eur ako poplatku za zrýchlené konanie pri prevode bytu do vlastníctva z titulu bezdôvodného obohatenia.

Podľa názoru súdu, zhodne s argumentáciou žalobcu, v tomto prípade treba pri posúdení, či žalovaný bol oprávnený požadovať od žalobcu predmetný poplatok, vychádzať z ustanovení , ktorý okrem iného upravuje aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov od bytových družstiev s tým, že podľa názoru súdu aj pre tento typ prevodov je plne aplikovateľné ust. V súlade s týmto právnym názorom súdu potom žalovaný ako predávajúci bol povinný znášať náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a teda aj akékoľvek náklady spojené s tzv. zrýchleným konaním, pretože je nepochybné, že týmto poplatkom (165,97 eur) nemali byť pokryté správne poplatky a odmena notára, ako jediné náklady, ktoré predávajúci podľa zákona môže požadovať od nadobúdateľa, a to iba v prípade, že ich vynaloženie preukáže. V tomto kontexte je potom bezpredmetnou skutočnosť, že žalovaný mal predmetný poplatok ošetrený v internom predpise družstva schváleného Predstavenstvom. Pokiaľ žalovaný mal aj s uprednostnením žiadosti žalobcu pred ostatnými žiadateľmi určité výdavky navyše, a to aj v súvislosti s určitými nevyhnutnými zásahmi do už nastaveného systému (najmä pokiaľ ide o rozpočet družstva, prepočet koeficientu DPH a pod.), je to vnútorná záležitosť družstva, ktorá nemôže ísť na ťarchu žiadateľa. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní tvrdené výdavky za zrýchlené konanie žiadnym konkrétnym spôsobom nevyšpecifikoval a ich vynaloženie ani nepreukázal, a preto sa ich stanovená výška v podobe poplatku 5000,- Sk, resp. 10.000,- Sk javí iba ako nejaká paušálne stanovená suma.

Na základe uvedeného, pokiaľ žalobca v súvislosti s prevodom bytu do vlastníctva zaplatil žalovanému (hoci aj dobrovoľne) poplatok vo výške 165,97 Eur ako poplatok za zrýchlené konanie prevodu bytu a popri tom ešte poplatok vo výške 39,83 Eur (1.200,- Sk) ako manipulačný poplatok, na strane žalovaného prijatím sumy 165,97 eur vzniklo bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý musí žalobcovi vydať. Žalovaný, ktorý žalobcovi predmetnú sumu 165,97 eur nezaplatil do dnešného dňa, dostal sa s jej úhradou do omeškania najneskôr nasledujúcim dňom po doručení žaloby, ktorú možno považovať za výzvu na zaplatenie. Preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. , kedy súd neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi.

Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 272,63 Eur za:

1) prevzatie a prípravu zastúpenia vykonané JUDr. Martinom Vasiľom zo dňa 08.02.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

2) písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 09.02.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

3) prevzatie a príprava zastúpenia vykonané Mgr. Róbertom Ružbašánom zo dňa 01.07.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

4) písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 09.02.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

5) účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

6) ďalšia porada s klientom zo dňa 02.11.2011 vo výške 2/3 úkonu, t.j. 11,07 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

7) účasť na pojednávaní dňa 04.11.2011 vo výške 16,60 Eur + 7,41 Eur režijný paušál,

8) ďalšia porada s klientom zo dňa 16.01.2012 vo výške 2/3 úkonu, t.j. 11,07 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,

9) písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 23.01.2012 vo výške 16,60 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,

10) ,písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 12.06.2012 vo výške 16,60 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,

11) ďalšia porada s klientom zo dňa 15.06.2012 vo výške 2/3 úkonu, t.j. 11,07 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,

12) účasť na pojednávaní dňa 20.06.2012 vo výške 16,60 Eur + 7,63 Eur režijný paušál.

Z takto vyčíslených trov konania súd žalobcovi priznal trovy konania vo výške 251,73 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 235,23 Eur za tieto úkony právnej služby ( Vyhláška ):

1) za rok 2011- 6 x 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia advokátom JUDr. Martinom Vasiľom

- pôvodným advokátom, podanie žaloby, prevzatie a príprava zastúpenia advokátom Mgr. Róbertom Ružbašánom, vyjadrenie k odporu zo dňa 09.02.2011, účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011 a dňa 04.11.2011) + 1 x 11,07 Eur (porada s klientom zo dňa 02.11.2011) + 7 x 7,41 Eur režijný paušál,

2) za rok 2012- 3 x 16,60 Eur (vyjadrenie vo veci samej zo dňa 23.01.2012 a zo dňa 12.06.2012 a účasť na pojednávaní dňa 20.06.2012) + 3 x 7,63 Eur režijný paušál.

Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené trovy konania za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 16.01.2012 a zo dňa 15.06.2012 z dôvodu, že tieto úkony nepovažuje súd za účelne vynaložené; ich realizácii nepredchádzali žiadne nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať so žalobcom ako klientom, a tiež ich výsledkom nebolo nové skutkové alebo právne zdôvodnenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( ).